Studená vojna nikdy neskončila, tvrdí Merkelová. Priznáva, že sa ohľadom Ruska aj mýlila

Keď sa pred rokom Angela Merkelová lúčila s kancelárskym kreslom, odchádzala ako vážená politička s prezývkou kráľovná Európy. Mnohí si vtedy mysleli, že hromadenie ruských vojsk, ktoré sa pri Ukrajine začalo objavovať na jeseň, je len ďalším blufom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ako sa ukázalo, Putin neblufoval a Ukrajinu opäť napadol. Práve ruská agresia a veľká energetická závislosť Európy od Ruska vrhá tiene na politické dedičstvo Merkelovej, ktorá strávila 16 rokov ako kancelárka.  

Merkelová sa ale rozhodla prehovoriť a tvrdí, že kým niektoré rozhodnutia boli chybné, iné považuje stále za rozumné.

Politička v rozhovore pre Die Zeit priznala, že Nemecko sa mohlo viac zamerať na takzvané odstrašovanie, a to prostredníctvom modernizácie armády a nákupu modernej techniky.

„Mali sme rýchlejšie reagovať na agresivitu Ruska. Nemecko napriek zvýšeniu nedosiahlo dvojpercentný cieľ (2 % z HDP sú cieľ, ktorý požaduje NATO od svojich členov na obranu pozn. red.). Znamená to, že sme neurobili dosť na to, aby sme (Rusko) odstrašili vyššími výdavkami na obranu,“ povedala bývalá kancelárka.

Od dcéry chudobného farára z východu, cez kvantovú chemičku po „kráľovnú“ Európy. Takýto bol príbeh Merkelovej

Merkelová si myslí, že Rusko uviazlo v Studenej vojne a cíti sa porazené. „Studená vojna sa nikdy neskončila, pretože Rusko v podstate nebolo spokojné,“ povedala.

Za koniec Studenej vojny sa považuje rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý Putin v minulosti označil za najväčšiu tragédiu pre jeho krajinu a národ. Podľa mnohých analytikov sa Putin usiluje o obnovu tohto inštitútu a zašlý lesk Ruska.

Vojny sa končia za rokovacím stolom, tvrdí Merkelová 

Šesťdesiatosemročná politička si myslí, že koniec vojny sa dosiahne diplomatickými rokovaniami. „Vojny sa končia pri rokovacom stole,“ vysvetlila.

Na otázku, či možno nechať len Ukrajinu, aby rozhodla, kedy a za akých okolností sa začnú rokovania, povedala: „Je rozdiel medzi nadiktovaným mierom, ktorý ja, ako mnohí iní, nechcem, a priateľskými, otvorenými diskusiami s každým. Viac k tomu nechcem hovoriť.“

Merkelová ale odmieta, že energetická závislosť Nemecka a Európy od lacných ruských nerastných surovín bola chybou.

zdroj: TASR/AP, Herbert Knosowski. Vtedajší nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder a jeho vyzývateľka Angela Merkelová počas televíznej debaty

„Povedať to len preto, že sa to očakáva, by bolo podľa mňa lacné,“ uviedla Merkelová. Priznala, že alternatívne zdroje energie by vyšli Nemecko veľmi draho a k ich presadzovaniu by sa nenašla politická vôľa.

Nebola to len Merkelovej Kresťanskodemokratická únia CDU/CSU, ktorá presadzovala lacný ruský plyn a ropu. Snáď najväčším zástancom bol sociálnodemokratický kancelár (SPD) Gerhard Schröder z rokov 1998 až 2005. Ten neskôr sedel v dozornej rade ruskej ropnej spoločnosti Rosneft. Námietky nezneli ani z úst súčasného kancelára Olafa Scholza, ktorý v minulosti pôsobil ako Merkelovej minister financií.

Putina sa snažila presvedčiť, no stratila na neho vplyv 

Bývalá najvplyvnejšia žena sveta v predchádzajúcom rozhovore pre Der Spiegel uviedla, že ďalšej ruskej invázii sa snažila zabrániť. Putin však vedel, že Merkelová odchádza z úradu, a tým na neho stratila vplyv.

„Pocit bol veľmi jasný: ,Pokiaľ ide o mocenskú politiku, skončili ste.’ Pre Putina sa počíta iba moc,“ vysvetlila Merkelová.

Uviedla, že ruský prezident jej to dal pocítiť aj tým, že na ich stretnutie priniesol ministra zahraničia Sergeja Lavrova. Zvyčajne sa však stretávali sami.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Merkelovej vicekancelár Sigmar Gabriel si myslí, že ak by bývalá vedkyňa bola stále v politike, Putin by na Ukrajinu nezaútočil. Ruský prezident si podľa Gabriela političku nesmierne vážil. V podobnom duchu sa vyjadril aj maďarský premiér Viktor Orbán.

Merkelová si myslí, že Minské dohody kúpili Ukrajine čas, ktorý Kyjev využil na lepšiu obranu voči ruskému útoku. 

„Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť.“

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. „Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine,“ skonštatovala nemecká exkancelárka.

Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine.
Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, uvádza agentúra TASR na základe správy od DPA

„Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky,“ povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.
Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.

zdroj: SITA/AP, Odd Andersen

„Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne,“ povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.

„Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu,“ poznamenal ruský prezident.