Štúdia ukázala, aké sú skutočné následky štvordňového pracovného týždňa

Štvordňový pracovný týždeň nielen, že znie veľmi dobre, ale má priam božské účinky na naše duševné a fyzické zdravie. Tí, ktorí pracujú aj dvanásť dní vkuse a potom majú štyri či päť dní dovolenky, vnímajú tento fenomén nereálne, no ostatní, ktorí majú doposiaľ päťdňový pracovný týždeň a dva dni „dovolenky“ by skrátený týždeň prijali všetkými desiatimi.

Keď povieš štvordňový pracovný týždeň inými slovami, zistíš, že máš trojdňový víkend.

Fenomén štvordňovej pracovnej doby sa skúša vo viacerých krajinách po svete. Výskumníci a zdravotnícki pracovníci z University of South Australia tvrdia, že ak sa hovorí o predĺženom víkende, respektíve o štvordňovom pracovnom týždni, sú plne za.

Ukazuje sa, že voľný čas má dobré účinky pre naše zdravie. Výskumníci sa zamerali na zmeny u ľudí pred dovolenkou, počas nej a po nej.

Zistili, že ľudia boli aktívnejší a zdravší, keď boli na dovolenke, napriek tomu, že dovolenka trvala len tri dni. Výskumníci štúdiu vykonávali trinásť mesiacov a počas tohto obdobia si ľudia vzali v priemere dve až tri dovolenky. Každá dovolenka trvala okolo dvanásť dní. 

Najčastejšie typy dovoleniek:

Títo ľudia dokázali počas dovolenky vykonať až o 13 percent viac intenzívnej fyzickej aktivity, počas dňa sedeli o 5 percent menej (o 29 minút menej ako počas dní, keď sú v práci), ich spánok trval o 4 percentá dlhšie (o 21 minút dlhšie).

Ty Ferguson, výskumník univerzity v južnej Austrálii, povedal, že ľudia sa všeobecne správajú lepšie, keď majú voľno či dovolenku v porovnaní s dňami, keď sú v práci. „Keď ľudia idú na dovolenku, menia svoje každodenné povinnosti, pretože nie sú viazaní bežným rozvrhom,“ povedal Ferguson.

Dlhšie voľno má dlhotrvajúce účinky. Ako presne nám prospieva?

„Zistili sme, že ľudia mali počas dovolenky každý deň 21 minút spánku navyše, čo môže predstavovať celý rad pozitívnych účinkov na naše fyzické a duševné zdravie. Napríklad dostatok spánku môže pomôcť k zlepšeniu našej nálady, kognitívnych funkcií a produktivity. Taktiež môže pomôcť znížiť naše riziko vzniku celého radu zdravotných problémov, akými sú obezita, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia či depresia,“ doplnil Ferguson.

Výskumník nezabudol poznamenať, že kapacita týchto zmien sa zväčšovala aj v súlade s dĺžkou dovolenky, takže čím bola dovolenka dlhšia, tým to malo väčší a pozitívnejší prínos aj na zdravie človeka.

Slovensko sa pripravuje na hroziacu epidémiu svrabu, šíri sa od našich susedov

Výskumníci spracovali štúdiu pomocou fitness trackerov, ktoré mali ľudia zapojení do tejto štúdie na sebe 24-hodín denne počas trinástich mesiacov. Tak získali všetky potrebné údaje.

Carol Maher, iný výskumník z rovnakej univerzity, uviedol, že štúdia len podporuje a dosvedčuje výhody štvordňového pracovného týždňa a podporuje k jeho zaužívaniu.

„Spoločnosti po celom svete skúšajú kratší pracovný týždeň. Nie je prekvapením, že zamestnanci vyjavujú menej stresu, vyhorenia či pocity únavy. Rovnako je to prospešné pre duševné zdravie a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,“ povedal Maher.

„Dôležité je, že naša štúdia tiež poukázala na to, že aj po krátkej dovolenke zostala doba spánku u ľudí na dva týždne stále zvýšená, čo ukazuje, že benefity trojdňovej dovolenky môžu mať trvalé účinky aj po dovolenke, nielen počas nej,“ dopĺňa Maher a dodáva, že keď sa už „svet prispôsobuje novému normálu, možno je čas prijať predĺžený víkend ako spôsob posilnenia nášho fyzického a duševného zdravia“.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti