Študoval v Ríme, New Yorku, nakoniec našiel cestu domov. Príbeh architekta, ktorý chce Bratislavu premeniť na svetovú metropolu

Matúš Vallo, ročník 77., rodený Bratislavčan. Textár, basák, k tomu ešte architekt. Avšak väčšina ho pozná najmä ako primátora nášho hlavného mesta. Jeho život začína v Dúbravke, kde ako spomína v rozhovore so svojou matkou, trávil chvíle ako malé dieťa. 

„V roku 1988 sme sa z Dúbravky odsťahovali. Dostali sme po dlhom čakaní väčší byt s dvoma kúpeľňami v Devínskej Novej Vsi a vymenili sme ho za starší byt s krásnymi kachľami v Starom Meste. Vtedy mali byty inú hodnotu,“ spomína na detstvo Vallo.

Obdobie strávil tábornícky, ako dieťa bol prihlásený na skauting a často chodil do Karpát. 

Z Dúbravky až do Ríma, z Ríma do New Yorku

V roku 1991 sa celá rodina presťahovala do Ríma. Vallovi rodičia tam pracovali a on chodil do školy.

„Napriek tomu, že Rím je jedinečné mesto, veľmi som sa tešil domov. Partia kamarátov, ktorú som opustil, tu po návrate stále bola,“ opisuje ďalej. Bratislava pre neho predstavoval miesto, kde sa všetci stretávali. Či už bola rozcestovaná rodina, alebo priatelia, tu sa vždy našli.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Matúš Vallo (@matus.vallo)

Matúš Vallo napokon vyštudoval strednú školu v Ríme, v Taliansku. Keďže mal záľubu vo výtvarnom odbore a v deskriptívnej geometrii na strednej škole vynikal, rozhodol sa tieto smery spojiť pri štúdiu architektúry. V roku 2004 absolvoval Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Neskôr absolvoval výskumný pobyt na Kolumbijskej univerzite v New Yorku na tému občianskej angažovanosti v meste. Ako architekt sa uchytil v architektonickom ateliéri v Londýne.

Sprievodca Bratislavou

Mimo architektonickej činnosti sa zamestnal aj v sfére cestovného ruchu. Po návrate z Talianska nasledovala životná kapitola, v ktorej sa rozhodol, že bude sprevádzať turistov po Bratislave.

„Mal som dobrú taliančinu, chcel som to využiť. Vtedy sa rozmáhal turizmus a Bratislavu navštevovalo mnoho Talianov. Urobil som si teda sprievodcovský kurz a sprevádzal som ich po meste,“ spomína na začiatky v cestovnom ruchu súčasný starosta. 

Revolučné 90. a Para

Vallo opisuje zlaté 90-tky ako obdobie, kedy to „bublalo“. Rozmáhal sa obchod, umenie, napokon aj celé hlavné mesto. V 95. sa rozhodol založiť skupinu Paru s kamarátom Matejom Starkovom.

„Najskôr sme na pódiu a v hľadisku poznali takmer všetkých, a potom sa pomer menil. Mali ste totiž čoraz viac fanúšikov. Veľmi pamätný bol pre mňa nedávny koncert v Starej tržnici, keď som bola na balkóne a pozerala som sa na to neuveriteľné množstvo ľudí spievajúcich vaše texty,“ opisuje v rozhovore začiatky kapely matka, Miroslava Vallová.

V súšasnosti je Para verejnosťou považovaná za jednu z najlepších slovenských kapiel, na scéne pôsobí už viac ako 20 rokov a na svojom konte má 6 albumov, 2 DVD a na slovenské pomery dosť hitov, ktoré určite poznáš z rádií. Mimo pandémie pravidelne koncertujú a zúčastňujú sa na letných festivaloch.

Vallo aktivista

Primátor má za sebou skúsenosti s aktivizmom, ktorý priaznivo vplýval na mesto. Či už mal korene v architektúre alebo urbanizme, aktivistickou činnosťou sa snažil zlepšiť kvalitu života obyvateľov. V roku 2008 stál za iniciatívou Mestské zásahy, ktorá od založenia vygenerovala viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20 slovenských a českých mestách, píše o tom portál Trend.sk.

Taktiež je zakladateľom občianskeho združenia My sme mesto, ktoré sa zameriava na verejný priestor s ambíciou stimulovať komunikáciu a interakciu medzi odbornou a laickou verejnosťou.

Je členom správnej rady a zakladateľom občianskeho združenia Aliancia Stará Tržnica v Bratislave. Taktiež stál aj za neformálnym združením Aliancia 500 bytov, zaoberajúcim sa vizuálnou jednotou tejto unikátnej historickej bratislavskej štvrte, taktiež o tom informoval v článku portál Trend.sk.

Ako si prilepšil

Vallo nakoniec získal sympatie Bratislavčanov. Aktivizmus, vzdelanie v architektúre a taktiež slušná kampaň mu pomohli vyhrať a v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 a so ziskom 36,5 % bol zvolený za primátora Bratislavy.

Tí, ktorí ho poznali, volili. Tí, ktorí ho nepoznali a volili ho považovali za politického nováčika, čo v slovenskom ponímaní znamená, že ešte nemal dostatok času na to byť skorumpovaný, preto predstavoval bezpečnú voľbu. 

Nová tvár predsa prinesie zmenu. A aj priniesla hneď v prvom mesiaci. 

Ako informovala TASR pred dvoma rokmi, hneď v prvých týždňoch pôsobenia mestské zastupiteľstvo rozhodlo o zvýšení platu primátora na 5 316 eur mesačne, čo podporil najmä Vallov volebný tím. Vallo sa tak stal najlepšie zarábajúcim primátorom Bratislavy, keď prekonal bývalého primátora Iva Nesrovnala.

Vallo za toto prilepšenie zlízol veľkú vlnu kritiky. 

Prišlo však aj ďalšie navýšenie mzdy a to na 6048 eur, ako píše denník Pravda. To bolo odôvodnené tým, že ako starosta sa pustil do problematík, s ktorými sa nehýbalo roky. Jedna z vymenovaných bola napríklad parkovacia politika. 

Z Bratislavy metropola 

Vallove vizionárske ciele začínajú mať tvar. Mimo obrovských developerských projektoch, ktoré sa navrhli, alebo začali stavať za posledné dva roky, primátor hýbe aj mestom ako takým. 

Počas svojho volebného obdobia si vyhrnul rukávy napríklad aj nad problematikou vizuálneho smogu, ktorým je Bratislava nešťastne preslávená. Tento druh smogu chápeme ako presycovanie verejných priestorov reklamou. Bratislava na túto diagnózu trpí viac ako dosť a vzhľad našich námestí či kľúčových dopravných tepien je toho dôkazom. Prednedávnom sa Metropolitný inštitút Bratislavy snažil kritickú situáciu riešiť. A tak vznikla iniciatíva, ktorá sa snaží ľuďom poukázať, ako by mohlo mesto vyzerať bez nich a zároveň sa po prvýkrát snaží situáciu riešiť aj priamo s majiteľmi reklamných objektov. 

zdroj: MIB

Mimo iné sa prijali aj viaceré revolučné manuály, ktoré mesto dávajú, v skratke, doporiadku. Riešia od absolútnych detailov, napríklad aký typ lavičky sa má na akom námestí použiť po cyklotrasy až parking.

Vallova vízia spočíva v zdravom a funkčnom meste. To sa však nezaobíde bez zelene.

Práve Vallo sa ako prvý primátor sa pustil do riešenia klimatických otázok hneď medzi prvými a tak v minulom roku vznikol prísľub o 3000 vysadených stromoch, ktoré chce zasadiť. S tým súviselo aj zazelenanie niektorých námestí, zrušenie parkovísk v centre mesta a využitie verejného priestoru, ktoré predtým predstavovalo tranzitnú oblasť bez povšimnutia.

Vallova rozkopaná Bratislava

Treba uznať, že za volebné obdobie Vallo doposiaľ nemal vážnejšiu kauzu, ktorá by vyplynula na povrch. Verejnosťou je kritizovaný azda najviac za rozsiahle úpravy ciest a chaotickú dopravu, ktoré spôsobili veľké developerské projekty, hoci treba dodať, že väčšina z nich už bola schválená pred jeho nástupom do funkcie.

„Bratislava v poslednom období pôsobí, akoby bola kompletne rozkopaná. Dôvodom je množstvo lokálnych opráv ciest a chodníkov, ktoré vykonávajú popri veľkých projektoch ako rekonštrukcia Dúbravsko-Karloveskej radiály, bulváru Mlynské nivy, rýchlostnej cesty D4/R7 alebo rekonštrukcia električkovej trate pri Americkom námestí,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo na sociálnej sieti.

Zmeny však niekedy môžu znamenať aj rozkopané cesty. 

Vallo sa snaží hýbať tým, čím sľuboval, že hýbať bude. O Bratislave píše publikácie, schvaľuje manuály, ktoré by nerobili mesto až tak chaotickým. Akú zmenu však jeho volebné obdobie zanechá budeme naplno vidieť až v roku 2022, kedy sa budú konať ďalšie komunálne voľby. 

zdroj: SIU/Petra Stanová

Čítajte viac z kategórie: Architektúra