Štyri eurá za 5 minút horúcej sprchy. Švédi ostro kritizujú Berlín za odstavenie jadra
- Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku zvýšilo ceny elektrickej energie
- Švédi a Nóri platia za elektrinu rekordné ceny, aj keď sú jej exportéri
- Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku zvýšilo ceny elektrickej energie
- Švédi a Nóri platia za elektrinu rekordné ceny, aj keď sú jej exportéri
Posledné tri jadrové reaktory vypli Nemci ešte v apríli 2023. Pre susedné štáty to znamená, že si tamojší obyvatelia musia siahnuť hlbšie do vrecka.
Nemecko dlhodobo patrilo k tradičným exportérom elektriny. Kvôli prechodu k zrušeniu „jadra“ musí dovážať viac elektriny zo zahraničia, najmä počas obdobia nízkej výroby z obnoviteľných zdrojov. Napríklad v zimných mesiacoch alebo počas bezvetria. Zvýšený dopyt zo strany Nemecka tak vytvára tlak na rast cien elektriny v okolitých krajinách. Minulý týždeň to výrazne pocítili najmä severania.
Cezhraničný tok elektriny v Európe je riadený tak, aby optimalizoval využitie zdrojov a uspokojil dopyt na celom trhu EÚ. To môže niekedy znamenať, že sa elektrina exportuje alebo importuje podľa potreby trhu, nie výlučne podľa vnútroštátnych potrieb. Slovensko je súčasťou prepojeného trhu s elektrinou v Európskej únii, a preto výkyvy v produkcii či cenách v Nemecku ovplyvňujú aj Slovensko.
Rekordné ceny v Nórsku
Minulý týždeň v Nemecku nefúkal vietor a ani nesvietilo slnko, preto muselo doviezť až štvrtinu svojej spotreby zo Škandinávie. Švédsko a Nórsko preto trpia nedostatkom elektriny a extrémnymi regionálnymi cenovými výkyvmi, informuje Euractiv.sk.
V Nórsku stúpli ceny elektriny na rekordné sumy, ktoré si obyvatelia krajiny fjordov nepamätajú od roku 2009. Päťminútová sprcha ich vyjde na 50 nórskych korún, čo sú v prepočte zhruba 4 eurá, píše portál nrk.no. Nóri však vďaka podpore štátu zaplatia menej – 5-minútová sprcha ich bude nakoniec stáť 10 korún, teda 0,85 eura.
Zo Švédska sa ozýva ostrá kritika
Susední Švédi na tom nie sú o nič lepšie. Ich ministerka energetiky Ebba Busch ostro kritizuje Berlín. Zo vzniknutej situácie viní rozhodnutie Nemecka skončiť s jadrovou energiou. Nemecko by malo podľa jej názoru rozdeliť svoju cenovú zónu za elektrinu a umožniť, aby fondy EÚ smerovali na jadrové elektrárne.
„Jedna vec je pre Nemcov, že nechcú jadrovú energiu pre seba, ale druhá vec je zabrániť iným krajinám v prístupe k týmto fondom,“ vysvetlila a dodala, že opozícia predstavuje „pokrytectvo“.
Vyhlásenie Buschovej prichádza po prvom útoku na Nemecko minulý týždeň, keď povedala, že bola „zúrivá“ na Berlín pre jeho postupné odstavenie jadra, čo podľa nej prispelo k rekordnému zvýšeniu cien energií, ktoré krajina utrpela minulý týždeň.
Jej kritika sa v pondelok ráno rozšírila aj na odmietnutie Nemecka vyhovieť výzvam EÚ rozdeliť svoju krajinu do rôznych cenových zón elektriny. Napriek svojej veľkej veľkosti, Nemecko ponúka rovnakú cenu elektriny v celej krajine, zatiaľ čo Švédi platia podľa toho, kde žijú.
Ebba Busch si trúfa tam, kde nórsky náprotivok Terje Aasland mlčí. Pohrozila, že preruší nový 700-megawattový kábel. Na druhej strane pre Financial Times povedala, že Švédsko je otvorené projektu napájacích káblov, ak sa Nemecko zreformuje.
Paradoxne vysoké ceny
Vysoké ceny elektriny v škandinávskych krajinách sú prekvapujúce, pretože Nórsko a Švédsko sú väčšinu roka nielen sebestačné v produkcii elektriny, ale exportujú ju. Obidve krajiny majú bohaté vodné zdroje, pričom v Nórsku vodné elektrárne tvoria 90 % celkovej výroby elektriny, zvyšných 10 % pochádza z veternej energie. Vo Švédsku produkujú 40 % elektriny vodné elektrárne, 30 % jadrové elektrárne a 20 % pochádza z vetra.
Nórsko má nadbytok elektriny, čo spôsobuje, že téma cien elektriny je v tejto severskej krajine citlivá. Jej ceny boli doteraz jednou z mála vecí, ktoré boli lacnejšie než v mnohých iných krajinách.
Nórski politici vedú diskusie, že by ich krajina mala vyvážať elektrinu len vtedy, keď si budú istí, že je Nórsko schopné udržať jej cenu nízko. Diskutujú aj o prerušení káblov elektrickej sústavy s Nemeckom, Dánskom a so Spojeným kráľovstvom.
Nejasný ekologický dopad a osud jadrovej energie v Nemecku
Zatvorenie jadrových reaktorov v Nemecku môže na jednej strane znížiť riziko rádioaktívneho znečistenia a znížiť dopyt po ťažbe uránu. No na druhej strane môže viesť k vyšším emisiám CO₂, znečisteniu ovzdušia a ďalším ekologickým nákladom. Najmä ak krajina zapína v čase nedostatku nemecké uhoľné a plynové elektrárne.
Nemecká vláda na postoji zatiaľ nič nemení. Nemecký kancelár Olaf Scholz (Sociálni demokrati – SPD) aj nemecký minister hospodárstva naďalej odmietajú predĺženie životnosti jadrových elektrární, hoci minister financií Christian Lindner (Slobodná demokratická strana – FDP) nedávno povedal, že je otvorený diskusii na túto tému.
Nemecko však čaká nová vláda a predčasné voľby, ktoré sú naplánované na 23. februára 2025.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: nrk.no, Euractiv.sk