Sú súčasťou nášho jedálnička, môžu nám zničiť budúcnosť. Nová aplikácia odhalí mikroplasty v kozmetike

O mikroplastoch v kozmetike a ich negatívnych vplyvoch na životné prostredie sa diskutuje už niekoľko rokov. Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace tvrdí, že pri analýze 7 704 kozmetických produktov na trhoch Európskej únie sa objavili v 9 z 10 prípravkov.

Výrobcovia ich pridávajú kvôli zahusteniu, zaujímavejšej vizuálnej podobe či lepšiemu odstraňovaniu nečistôt. Avšak spoločne s odpadovými vodami putujú do čističiek vôd, v dôsledku čoho dochádza k znečisťovaniu morí a oceánov. Stávajú sa nielen súčasťou jedálnička morských živočíchov, ale aj ľudí.

Portál Mewburn Ellis uvádza, že každý rok skončí v oceánoch približne 30 000 ton mikroplastov z výrobkov. Vzhľadom na to, že plastové materiály sa rozkladajú dlho, koncentrácia mikroplastov v oceáne sa bude naďalej zvyšovať.

Avšak s aplikáciou Beat the Microbead môžeš ľahko skontrolovať, či tvoja kozmetika mikroplasty obsahuje tiež. Vyvinula ju nezisková organizácia Plastic Soup Foundation.

Pomocou fotoaparátu v telefóne stačí naskenovať zoznam ingrediencií výrobkov. Následne aplikácia upozorní na prípadny nežiadúci výskyt mikroplastov.

Problém mikroplastov

Portál Fact Mundi uvádza, že mikroplasty nie sú biologicky odbúrateľné a akonáhle sa dostanú do morského prostredia, je takmer nemožné ich odstrániť. Používanie prípravkov, ktoré ich obsahujú, môže ohroziť nielen životné prostredie a nás, ale aj naše deti.

zdroj: Pexels/Lucien Wanda

Mewburn Ellis píše, že môžu zablokovať črevný trakt alebo zapríčiniť hladovanie. Ukázalo sa aj, že niektoré mikroplasty obsahujú karcinogény aj mutagény a v ich prítomnosti dokonca zooplanktón rastie pomalšie a menej úspešne sa rozmnožuje.

Okrem toho všetkého v sebe nesú aj obrovské množstvo toxínov. Vedci ich nedávno našli v ľudskej krvi a stolici, avšak ich dopad na zdravie človeka zatiaľ dostatočne nepreskúmali.

Mikroplasty sa prvýkrát našli aj v ľudskej krvi. Objavili sa u 80 % pozorovaných dobrovoľníkov

„Problém mikroplastov je, že sú všadeprítomné. Navyše nedokážeme v krátkom horizonte zamedziť ich unikaniu do životného prostredia, napríklad prostredníctvom úderu podrážok, pneumatík alebo praním syntetickej bielizne. Preto je dôležité aspoň mikroplasty, ktoré sú vedome pridávané do výrobkov, obmedziť,“ vysvetlil pre Czechcrunch Jan Freidinger z českej pobočky organizácie Greenpeace.

Prítomnosť v potravinách

Holandskí vedci po prvý raz odhalili prítomnosť drobných plastových častíc v hovädzom a bravčovom mäse, ako aj v krvi kráv a ošípaných. Zatiaľ nie je známe, či to má vplyv na zdravie ľudí alebo hospodárskych zvierat. TASR správu prevzala v piatok z denníka The Guardian.

Vedci zo Slobodnej univerzity (Vrije Universiteit) v Amsterdame našli plastové častice v troch štvrtinách testovaných mäsových a mliečnych výrobkov a v každej vzorke krvi kráv a ošípaných. Skúmali vzorky mlieka z kartónov zo supermarketov, z cisterien na farmách a z ručného dojenia.

Mikroplasty našli v každej vzorke testovaného krmiva z peliet pre zvieratá, čo poukazuje na potenciálny dôležitý zdroj kontaminácie. Potravinové výrobky boli balené v plastoch, čo je ďalší možný zdroj.

Holandskí vedci pilotnú štúdiu robili s cieľom posúdiť, či sú mikroplasty v tele hospodárskych zvierat, mäse a mliečnych výrobkoch. „Malo by to pôsobiť ako impulz na ďalšie skúmanie a odhalenie akýchkoľvek rizík, ktoré s tým môžu byť spojené,“ povedala výskumníčka Heather Leslieová.

Maria Westerbosová z nadácie Plastic Soup Foundation, ktorá zadala výskum, povedala: „Vzhľadom na plastové častice v krmive pre hospodárske zvieratá nie je prekvapujúce, že jasná väčšina testovaných mäsových a mliečnych výrobkov obsahovala mikroplasty. Naliehavo potrebujeme zbaviť svet plastov v krmivách, aby sme ochránili zdravie hospodárskych zvierat a ľudí.“

V marci výskumníci zo zmienenej amsterdamskej univerzity prvýkrát objavili mikroplasty v ľudskej krvi a rovnaké metódy použili aj pri testovaní živočíšnych produktov. Výsledky štúdie podľa vedcov potvrdili, že plastové častice sú schopné preniknúť do krvného obehu.

Návrh na ich zakázanie

Európska komisia si v roku 2017 vyžiadala, aby Európska chemická agentúra dala dokopy návrh vedúci k zákazu používania mikroplastov v kozmetike a čistiacich prípravkoch určených pre domácnosť. Zhotovený bol v roku 2020. Tvorilo ho 20 druhov mikroplastov, ktoré by mali v priebehu roku 2022 zmiznúť z trhu.

Po platnosti návrhu majú kozmetické a iné priemysly štyri roky na vyvinutie receptúr, ktoré neobsahujú mikroplasty. V prípade produktov, ktoré sa neoplachujú, budú mať na vývin nových receptúr šesť rokov.

zdroj: Pexels/Alfo Medeiros

„Podľa nášho názoru má návrh Európskej chemickej agentúry medzery, ktoré treba odstrániť. Napríklad z nášho pohľadu ide o neodôvodnené oneskorenie zákazov kvôli prechodným obdobiam na použitie mikroplastov v kozmetike, poľnohospodárskych hnojivách i čistiacich prostriedkoch, a to aj v prípade, keď k nim existujú bezmikroplastové alternatívy,“ tvrdí pre Czechcrunch Freidinger.

Návrh sa nevzťahuje napríklad na rozložiteľné plasty, ktoré sú pre prírodu kvôli ich dlhej rozložiteľnosti veľkou hrozbou. „Zákaz vynecháva nanoplasty a navrhuje množstvo výnimiek. Napríklad pre granule, ktoré sa používajú na futbalové a iné ihriská,“ dodáva.

Budúcnosť mikroplastov

Mewburn Eliss píše, že v súčasnosti aj spotrebitelia žiadajú výrobky, ktoré neobsahujú alebo nevylučujú mikroplasty. Vysokou pravdepodobnosťou existuje veľký priestor na inovácie pri hľadaní ich alternatív.

Spotrebitelia a zákonodarcovia sa na celom svete snažia znížiť ich vstup do životného prostredia. Existujú rôzne inovatívne riešenia zahŕňajúce biodegradovateľné alternatívy či mikroguľôčky a priadze vylučujúce menej mikrovláken.

Avšak pre zachovanie oceánov pre budúce generácie treba prísnejšiu legislatívu a ďalší výskum.