Politológ Štefančík: Sulíkova SaS v niečom pripomínala Smer

Autor komentáru je politológ a pedagóg.

Strana Sloboda a Solidarita dlho samu seba prezentovala ako stranu odborníkov. Aspoň tak nejako zdôvodňovala, prečo sa nikdy neotvorila širokým masám. Namiesto pozvánky pre ľudí zo slovenských regiónov, miest a obcí, vytvorila dve kategórie členstva.

Privilegovaní členovia sa tešili plnohodnotnej participácii na straníckom živote. Naopak, druhá kategória ľudí bola otvorene diskriminovaná. Namiesto členstva získali status priateľov slobody. 

Oligarchickú štruktúru mali na začiatku aj v Smere

Zdôvodnenie existencie tejto druhej kategórie znelo celkom pôsobivo. Malo totiž byť určené pre ľudí, ktorí sa nechceli angažovať priamo v strane, ale zasa mali záujem o veci verejné a aktivity v politickom živote. Ich výhodou bolo, že neplatili členské. Nevýhodou, že nemali priamy vplyv na to, čo sa deje v štruktúrach strany. 

Skutočným motívom existencie takejto štruktúry mohlo byť pohodlnejšie riadenie strany. Nemožno sa čudovať, že s podobnou oligarchickou štruktúrou sa rozbiehali aj v Smere. Pri menšom počte členov sa totiž predpokladá menšia konkurencia v rámci strany a ak už raz stranu založíte, nechcete hneď odísť z jej vedenia. Hoci pri iných, charizmatických lídroch ani členská základňa nemusela byť na škodu. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

SaS nikdy nebola stranou pre celé Slovensko

Že SaS nie je stranou pre celé Slovensko, dokazovalo pravidelne zloženie kandidátky v parlamentných voľbách. Na prvých miestach sa objavovali kandidáti buď priamo z Bratislavy, alebo bezprostredného okolia hlavného mesta. Akoby pre SaS končilo Slovensko pri Triblavine, prípadne kdesi za Trnavou. Zaradenie človeka s trvalým pobytom na strednom či východnom Slovensku do prvej desiatky bolo skôr výnimkou než pravidlom. 

Problém tejto strany však nespočíval len v prílišnom zameraní na hlavné mesto. Slabina SaS sa ukázala aj vo vnútrostraníckej demokracii. Napriek tomu, že predseda prezentoval SaS ako demokratickú stranu, až príliš často sme videli odchody práve tých ľudí, ktorí strane kedysi dávali punc odbornosti. 

Počet odborníkov tak v SaS rýchlo klesal. Z toho, čo sa pôvodne prezentovalo ako subjekt plný odborne zdatných politikov, ostal Richard Sulík a skupinka ľudí, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi patrili v straníckej hierarchii do druhej či tretej ligy. 

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Raz hore, raz dole. Dole vo voľbách, hore medzi nimi

Boli obdobia, kedy sa strane preferenčne mimoriadne darilo. Lenže spravidla išlo o nevolebné roky. Richard Sulík bol neraz prezentovaný ako líder opozície, napokon, prieskumy verejnej mienky tento pohľad podporovali. Lenže potom spravidla prišiel rok volebný a SaS padla k hranici zvoliteľnosti.   

Podobne klesá aj v súčasnosti. SaS sa totiž opäť prezentuje nelogickým správaním a volič jej to chce spočítať. Strana odišla z vlády, keď bola preferenčne na vrchole. V prieskumoch sa jej darilo, a to aj napriek pravidelnému torpédovaniu zo strany Igora Matoviča. 

zdroj: Startitup/Dominik Bízik

Ministri za SaS nemali vo vláde pozíciu lúzrov

Pritom ministri za SaS sa nemohli až tak sťažovať. Minister školstva presadil zmenu zákona o vysokých školách, hoci akademici boli zásadne proti. Proti ale nebol minister financií. Za zvyšovanie platov v školstve si pripísal najviac bodov Igor Matovič, ale pokojne sa pri ňom mohol zviesť aj bývalý minister školstva. 

Minister zahraničných vecí Korčok bol prakticky nezávislý minister a podporu pre svoje videnie zahraničnej politiky nachádzal naprieč celou vládou. Ministerka Kolíková presadila niektoré opatrenia, lenže najväčším nepriateľom reforiem v súdnictve nebol Matovič, ale osoba zvečnená na jednej fotke s hrubokrkou mafiou či odsúdeným daňovým podvodníkom. Momentálne v pozícii predsedu parlamentu. 

A napokon Richard Sulík. Igor Matovič si za toho idiota v rádiu Expres zaslúžil jednu po papuli. Či symbolicky alebo naozaj. Ľudia so slabšími nervami by to možno riešili ručne, ale stačilo sa povzniesť a pozrieť na percentá. A tie išli SaS pri takomto hulvátskom správaní Igora Matoviča smerom nahor.

SaS totiž bola pri Matovičovi považovaná za jedinú rozumnú stranu vo vládnej koalícii. Lenže odchodom z vládnej koalície túto nálepku stratila. Zas a znovu, podobne ako pri Radičovej, sa dobrovoľne vzdala podielu na moci a tým aj vplyvu na presadenie predvolebných sľubov, za ktoré jej voliči hodili svoj hlas. 

Ultimátum SaS a úvahy o projekte Mikuláša Dzurindu sa prekrývajú

Opäť sme boli svedkami iracionálneho rozhodnutia vedenia SaS. Ibaže by za tým bola vopred premyslená stratégia lídrov strany. Aj keď celkom nepodarená. Zverejnenie ultimáta smerom k Matovičovi bolo totiž časovo takmer prepojené s úvahami o vzniku novej strany s Mikulášom Dzurindom v pozadí. 

Tézu, že Richard Sulík naozaj chcel predčasnými voľbami dosiahnuť zmenu vládnej konštelácie, by mohla podporovať skúsenosť s Richardom Sulíkom ako predsedom strany. Ak sa totiž v strane objavil nejaký konkurent, Sulík ho eliminoval. Dôsledkom boli odchody zo strany, pozíciou predsedu to však v strane neotriaslo. 

Korčok s Klusom a ďalší

O tom, že sa v SaS niečo deje, svedčí aj správanie Ivana Korčoka s Martinom Klusom. Korčok mohol prijať pohodlnú pozíciu volebného lídra strany a zaistiť si tak účasť v budúcom parlamente. Lenže to odmietol. Účasť na vedení strany odmietol aj Martin Klus. Ďalšia výrazná tvár strany a človek s veľkým počtom preferenčných hlasov vo voľbách 2020. 

Popritom všetkom necháva o sebe počuť aj Mikuláš Dzurindu a o svojej existencii dáva vedieť aj do Bruselu presťahovaná Lucia Nicholsonová. Politička s výrazným počtom preferenčných hlasov z predchádzajúcich volieb. Nehovoriac o tom, že práve ona nedávno oznámila odchod ďalšieho výrazného člena z SaS Jozefa Mihála. Síce už po druhýkrát, ale prečo nie. Koho tieto prestupy dnes na Slovensku zaujímajú. Ostáva len dúfať, že do tretice to už nebude. 

Ide tak o celkom silnú partiu ľudí, ktorí, ak založia stranu, budú loviť voličov práve v tom prostredí, na ktoré sa bude spoliehať aj SaS. SaS tak z dvojciferných čísiel môže zas a znovu padnúť na hranicu zvoliteľnosti. 

zdroj: SIU

Čo by mohlo Sulíka zachrániť? Zlatá malina

Sulík sa tak dnes musí spoliehať na to, že projekt Dzurindu vôbec nevznikne, napríklad pre predčasné voľby, že sa niektorí ešte stále aktívni polici predsa len nedohodnú, prípadne, že zoberú medzi seba niekoho, kto voličov viac odradí, ako priláka. 

A práve Lucia Nicholsonová by mohla byť takouto „zlatou malinou“ nového subjektu. Pritom stačí tak málo. Započúvať sa do obsahu, ktorý vypúšťa z úst. Trebárs o tom, ako je Slovensko pod vplyvom katolíckej cirkvi, čoho dôsledkom je rodové násilie vrcholiace práve na Veľkú noc. Nuž aj eurovoľby sa blížia raketovou rýchlosťou, takže podobných verbálnych skvostov bude určite pribúdať. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre