Superčervy môžu byť spásou pre ľudstvo. Žerú odpad, s ktorým si nevieme rady

Planéta sa topí v plastoch a vyzerá to tak, že návyky ľudí sa dajú zmeniť iba ťažko. Situáciu do svojich rúk tak musia zobrať vedci a ich malí pomocníci – larvy Potemníka peruánskeho (Zophobas morio) prezývaného aj superčervy.

Tím vedcov z austrálskej University of Queensland skúmal tento druh a zistil, že larvy dokážu prežiť výlučne na polystyréne. Svoje zistenia spísali do štúdie, ktorú uverejnili časopise Microbial Genomics.

Vedci na začiatku rozdelili červíkov do troch skupín, pričom každá z nich mala určenú inú stravu. Jedna dostávala otruby, ktoré tento druh konzumuje aj bežne. Druhá skupina mala hladovku. A posledná z nich bola odkázaná iba na polystyrén.

Zistenia prekvapili všetkých. Skupina na plastovej strave nielen že prežila, ale dokonca červy aj pribrali.

Viac ako 60 % lariev, ktoré boli kŕmené polystyrénom, sa dokonca aj zakuklilo. To nie je síce také vysoké percento ako u tých, ktoré boli kŕmené otrubami (90 %), ale stále viac ako tie, ktoré nejedli nič. Zo všetkých červov, ktoré sa zakuklili, sa neskôr vyliahli chrobáky.

Malé recyklačné stroje

To dalo vedcom nádej, že superčervy by sa v budúcnosti mohli využívať na recyklovanie.

„Superčervy sú ako mini recyklačné závody, ktoré drvia polystyrén ústami a potom sa ním kŕmia baktérie v ich čreve,“ cituje slová vedca Dr. Chrisa Rinkeho BBC.

Pri štúdii červov vedci zistili, že niekoľko enzýmov v čreve lariev má schopnosť degradovať polystyrén a styrén. Zároveň však vedci vylúčili, že by tento objav mohol viesť k tomu, aby sa po svete rozšírili červie farmy, ktoré by slúžili ako recyklačné zariadenia.

Namiesto toho dúfajú, že sa im podarí izolovať enzým, ktorý dokáže plasty rozkladať. Následne by sa dal využívať pri recykláciách práve ten. Plast by sa pred procesom rozdrvil na malé čiastočky a následne by ho enzým rozložil. Produkty, ktoré by vznikli z tohto rozkladu, by sa následne dali využiť tiež. A to na výrobu bioplastov.

To, že tento druh lariev dokáže konzumovať polystyrén, vedci zistili už v minulosti. Colin Jacson z Austrálskej národnej univerzity však vysvetlil, v čom je toto zistenie prelomové.

„Táto štúdia načrtla cestu k pochopeniu toho, ako fungujú baktérie v črevách superčervov na molekulárnej úrovni,“ povedal pre ABC a zdôraznil, že to bude dôležité pre nový prístup k recyklácii.

How Superworms Make Styrofoam Into a Healthy Meal

By understanding the microbes that help large beetle larvae digest polystyrene, scientists hope to find a better disposal process for packing foam.https://t.co/Uibcre8Vmj pic.twitter.com/lO4xQNKhKd

— Katherine Champagne (@keccers) June 12, 2022

Plast obľubuje aj húsenica

Vedci už v minulosti objavili baktérie, huby, ale aj iné živočíchy, ktoré dokážu rozkladať plast. Španielski vedci napríklad zistili, že húsenice vijačky voskovej, ktoré sú známe tým, že požierajú vosk z včelieho úľa, sú schopné zožrať a biologicky odbúrať polyetylén. Húsenice tento plast premenia na formu alkoholu, ktorú nájdeš v nemrznúcej zmesi.

Federica Bertocchini, vedkyňa z Inštitútu biomedicíny a biotechnológie v Cantabrii, objavila túto schopnosť húseníc úplnou náhodou.

Jeden zo včelích úľov, ktoré má doma, napadli húsenice, preto sa ho snažila od nich vyčistiť. Húsenice povyberala z úľa, dala ich do vreca, zaviazala a nechala tak. Keď sa neskôr vrátila, našla len prázdne vrece. Húsenice si prehrýzli cestu von a ušli.

Pred klimatickou katastrofou nás dokážu zachrániť huby. „Požierajú“ presne to, s čím si nevieme poradiť

V štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Current Biology opisuje ako 100 takýchto húseníc dokáže za 40 minút rozhrýzť igelitku. Spočiatku Bertocchini a jej kolegovia predpokladali, že húsenice sa chcú jednoducho prehrýzť cez plast. Ale potom urobili zaujímavý krok –  extrahovali pastu z tela húsenice a dali ju do kontaktu s plastom.

Po 14 hodinách sa 13 % plastu rozpustilo a rozložilo na etylénglykol. Namiesto toho, aby húsenice len rozžuli plast ústami, sa ukázalo, že niektorá zlúčenina v ich tráviacom systéme dokáže rozložiť a stráviť tento materiál. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko