Švédsko a Fínsko poškuľujú po členstve v NATO, z Kremľa znejú vyhrážky. Udalosti na Ukrajine môžu rozhodnúť

Politickí predstavitelia Fínska a Švédska naznačili, že uvažujú nad vstupom do Severoatlantickej aliancie. Zároveň sa vyjadrili, že ich krajiny majú právo sa samostatne rozhodnúť o prípadnom členstve. Z Kremľa okamžite prišli vyhrážky.

Aliancia v rámci rozhovorov o Ukrajine odkázala ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Rusko nemá právo veta pri akomkoľvek adeptovi na členstvo v NATO. Analytici si myslia, že ak by sa Fínsko a Švédsko pripojili k Aliancii, bola by to praktická ukážka toho, že Rusko o členstve v NATO nerozhoduje.

Prípravy možného útoku na Ukrajinu pokračujú: Na hranici pribudli bojové lietadlá. Hrozí i nasadenie jadrových zbraní

Dôvodom, prečo severské štáty intenzívnejšie uvažujú o pripojení k Aliancii, sú čoraz agresívnejšie kroky Ruska a obavy z vývoja na Ukrajine.

„Manévrovací priestor Fínska a sloboda výberu zahŕňajú aj možnosť vojenského spojenia a uchádzania sa o členstvo v NATO, ak sa tak sami rozhodneme,“ cituje New York Post slová fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöho.

Fínska premiérka Sanna Marinová rovnako zopakovala, že krajina má možnosť nezávislého rozhodovania.

Podobné vyjadrenia prišli i zo Švédska. Minister obrany Peter Hultqvist sa vyjadril, že Švédsko si má samostatne vybrať možnosť, či vstúpi do NATO, alebo nie.

Vstup krajín do NATO by mal vážne vojenské dôsledky, varuje Kremeľ 

Myšlienka, že by sa severské krajiny stali členmi Aliancie sa ale nepozdáva Kremľu. „Vytrvalé pokusy NATO vtiahnuť tieto krajiny na obežnú dráhu svojich záujmov a oportunistickej politiky nezostali Ruskom bez povšimnutia,“ cituje hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia Mariju Zacharovovú Wion News.

„Je celkom zrejmé, že vstup Fínska a Švédska do NATO by mal vážne vojenské a politické dôsledky, ktoré by si vyžadovali adekvátnu reakciu z ruskej strany,“ varovala hovorkyňa.

„Politiku nebyť súčasťou žiadnej aliancie, ktorú tradične presadzujú Štokholm a Helsinki, považuje Moskva za dôležitý faktor pri zabezpečovaní stability v severnej Európe,“ dodala Zacharovová.

Aliancia aj Spojené štáty ale odmietajú, že by Rusko mala právo rozhodovať, akých členov môže NATO prijať. Európske štáty majú mať možnosť rozhodnúť sa samy.

„Spojené štáty a naši spojenci dali spoločne jasne najavo, že nezabuchneme dvere pred politikou otvorených dverí NATO,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničia USA Wendy Shermanová, informuje Sky News.

„Politika, ktorá bola vždy stredobodom aliancie NATO, je obranná aliancia, výlučne obranná aliancia. NATO sa nikdy nerozširovalo silou, nátlakom alebo rozvracaním. Je to voľba krajín, ktoré sa rozhodnú pripojiť sa,“ dodala štátna tajomníčka.

Ak nesplníte naše požiadavky, nasadíme rakety, vyhráža sa tvár ruskej TV. Takto vnímajú súčasné napätie Rusi

Krajiny by museli splniť tradičné požiadavky, obyvateľstvo je odmietavé 

Aj keby sa krajiny rozhodli uchádzať o členstvo v NATO, nemali by to také ľahké, uvádza Medzinárodné centrum pre obranu a bezpečnosť (ICDS).

Švédsko a Fínsko by museli splniť rovnaké podmienky ako všetci ostatní adepti. Ich prípadné členstvo by museli odsúhlasiť všetky členské štáty Aliancie. Krajiny by rovnako museli dokázať, že spĺňajú politické, vojenské, právne a bezpečnostné predpoklady pre vstup do NATO.

Rovnako by museli preukázať schopnosť naplniť článok 3 Severoatlantickej zmluvy, zakladajúci dokument NATO, ktorý zaväzuje členské štáty zachovať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojeným útokom.

Dôležitým faktorom by bolo vyčlenenie 2 percent HDP na obranu. Fínsko túto požiadavku spĺňa, ale Švédsko má od toho ďaleko.

zdroj: SITA/AP, Roman Koksarov,

V neposlednom rade a azda najdôležitejším faktorom by bolo presvedčiť domácu verejnosť na krok vstupu do Aliancie. Posledné prieskumy ukázali, že verejnosť v oboch krajinách je pomerne odmietavá.

Podľa prieskumu verejnej mienky z decembra 2021, ktorý si objednal fínsky poradný výbor pre obranné informácie, len 24 percent respondentov podporilo členstvo Fínska v NATO, zatiaľ čo 51 percent bolo proti.

Prieskum uskutočnený v roku 2020 vo Švédsku ukázal, že 27 percent respondentov podporuje členstvo Švédska a 32 percent je proti.

Verejná mienka sa môže ale rýchlo preklopiť, ak skutočne dôjde k útoku na Ukrajinu.  

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie