Spojené štáty v stredu upozornili Čínu, že krajiny, ktoré v rusko-ukrajinskom konflikte stoja na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, sa ocitnú na nesprávnej strane histórie. Vo vyhlásení to uviedla kancelária hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí v reakcii na prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Čínou a Ruskom. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„Čína tvrdí, že je neutrálna, ale jej správanie jasne ukazuje, že stále vynakladá úsilie na udržanie úzkych vzťahov s Ruskom,“ uviedol vo vyhlásení americký rezort diplomacie.
„Krajiny, ktoré stoja na strane (prezidenta) Vladimira Putina, sa nevyhnutne ocitnú na nesprávnej strane dejín… Toto nie je čas na vyčkávanie, čo sa stane ďalej. Je totiž jasné, čo sa deje,“ stálo vo vyhlásení.
Americké ministerstvo zahraničných vecí reagovalo niekoľko hodín po tom, ako čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu počas telefonátu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom uviedol, že Peking bude aj naďalej podporovať Moskvu pri záležitostiach týkajúcich sa „suverenity a bezpečnosti“.
Lavrov v rozhovore pre BBC opakovane tvrdil, že Rusko Ukrajinu nenapadlo. Ruský minister zahraničia uviedol, že vyhlásili vojenskú operáciu, keď už neexistoval iný spôsob, ako Západu vysvetliť, že keď ťahá Ukrajinu do NATO, ide o zločin.
Opakoval používaný kremeľský argument, že na Ukrajine sú nacisti. Keď mu britský novinár spomenul, že muselo 360 obyvateľov dediny Yahidne vrátane detí ostať 28 dní v suteréne školy, kde neboli toalety ani voda a niekoľkí ľudia tam umreli, opýtal sa ho, či je aj toto boj proti nacistom.
Lavrov odpovedal, že medzinárodní diplomati sú pod tlakom Západu, v dôsledku čoho šíria západné falošné správy. „Rusko nie je lesklo čisté. Rusko je, aké je. My sa nehanbíme ukázať, kým sme.“
„Pohľad Západu ma vôbec nezaujíma,“ spomenul tiež v súvislosti s dvoma odsúdenými Britmi, ktorí šli bojovať za Ukrajinu. Nedávno ich na okupovanej východnej Ukrajine odsúdili na smrť. Novinár tvrdil, že v očiach Západu môže za ich osud Rusko.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), jeden z poradných orgánov Európskej komisie, počas svojho júnového plenárneho zasadnutia týždeň pred summitom EÚ (21. a 22. júna) prijal v poradí svoju druhú rezolúciu o Ukrajine, v ktorej podporil pre ňu udelenie štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Informuje spravodajca TASR.
Podľa vyhlásenia EHSV, ktorý zastupuje európskych zamestnávateľov, odborové organizácie a rôzne profesijné organizácie, európska občianska spoločnosť bude spolupracovať s Ukrajinou na jej rekonštrukcii po ukončení ruskej agresie. Tým podľa EHSV získa Únia silnejšieho, ekologickejšieho, odolnejšieho a udržateľnejšieho európskeho partnera.
Štvrtkové uznesenie zdôrazňuje okamžitú potrebu európskej a medzinárodnej finančnej pomoci, aby sa zabránilo úplnému zničeniu ukrajinského hospodárstva. Zároveň kladie dôraz na začlenenie tejto krajiny do EÚ na základe plnenia „acquis communautaire“, teda spoločnej európskej legislatívy. V uznesení sa však jasne uvádza, že kandidatúra Ukrajiny by nemala byť na úkor prebiehajúceho prístupového procesu krajín zo západného Balkánu.
Ukrajina je „pripravená pracovať“ na tom, aby sa stala plnohodnotným členom Európskej únie. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí so štyrmi lídrami EÚ v Kyjive.
Na tlačovej konferencii v hlavnom meste Ukrajiny francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz, taliansky premiér Mario Draghi a rumunský prezident Klaus Iohannis verejne podporili snahu Kyjiva vstúpiť do únie.
Lídri EÚ usporiadajú na budúci týždeň samit, na ktorom žiadosť Ukrajiny stať sa kandidátom na členstvo dostane pravdepodobne „zelenú“. „Ukrajinci si už zaslúžili právo vydať sa touto cestou a získať štatút kandidáta,“ poznamenal Zelenskyj.
Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že vojenská pomoc NATO Ukrajine nie je „provokácia“, ale skôr podpora nezávislého štátu. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Keď ho požiadali, aby sa vyjadril k poznámkam pápeža Františka zverejneným začiatkom tohto týždňa, že vojna na Ukrajine „bola možno nejakým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo sa jej nezabránilo“, Stoltenberg povedal, že „NATO je obranná aliancia a vojna je vojnou prezidenta Putina“.
„Toto je vojna, ktorú sa rozhodol viesť proti nezávislému suverénnemu národu, a to, čo NATO robí už mnoho rokov, je podpora suverénneho nezávislého národa v Európe – Ukrajiny,“ dodal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s ministrami obrany.
„Toto nie je provokácia a v tom pokračujeme. Je to prezident Putin a Moskva, ktorí sú zodpovední za túto brutálnu agresiu proti nezávislej krajine,“ dodal Stoltenberg.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová označila straty životov a zničenie majetku v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za vážne porušenie medzinárodného práva. Vo svojom štvrtkovom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve uviedla, že podľa jej názoru „tieto hrôzy poznačia aj budúce generácie“, informovala agentúra AFP.
„Intenzita a rozsah nepriateľských akcií, ničenia, úmrtí a zranení jednoznačne naznačujú, že došlo k závažnému porušeniu medzinárodného humanitárneho práva a hrubému porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,“ prízvukovala. AFP pripomenula, že Rusko sa v máji vyhlásilo za víťaza v niekoľko mesiacov trvajúcej operácii na dobytie Mariupolu.
Došlo k tomu po tom, ako Ukrajina nariadila posledným svojim vojakom, ktorí sa ukrývali v miestnych oceliarňach Azovstaľ, aby zložili zbrane. Tri mesiace trvajúce boje o Mariupol prinútili státisíce ľudí, aby odtiaľ ušli, a tí, ktorí zostali, žili vo veľmi ťažkých podmienkach a v prakticky sústavnom ohrození života. Bacheletová uviedla, že jej štáb overil úmrtia 1348 civilných obyvateľov Mariupolu vrátane 70 detí.
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva odhaduje, že až 90 percent zo všetkých obytných budov v Mariupole bolo poškodených alebo zničených a že mesto muselo opustiť približne 350.000 ľudí.
Bacheletová zároveň v prejave uviedla, že hoci ostreľovanie mesta už ustalo, jeho obyvatelia, ktorí pred bojmi neutiekli, „denne zápasia s obmedzeným prístupom k základným verejným a sociálnym službám, ako je napríklad lekárska starostlivosť“. Varovala tiež, že hrôzy spôsobené civilnému obyvateľstvu zanechajú nezmazateľnú stopu, a to aj na budúcich generáciách.
„Na rodičoch, ktorí museli pochovať vlastné deti, na ľuďoch, ktorí boli svedkami samovraždy svojich priateľov, na rozdelených rodinách, na všetkých, ktorí museli opustiť milované mesto s neistými vyhliadkami, že ho ešte niekedy uvidia,“ povedala.
Holandské spravodajské služby odhalili, že do Medzinárodného trestného súdu (ICC) sa pokúsil infiltrovať špión ruskej vojenskej rozviedky GRU. Špión použil falošnú brazílsku kryciu identitu na cestu z Brazílie do Holandska, aby začal stáž na súde, kde by mal prístup k budovám a systémom ICC. Zadržali ho pri príchode do Holandska a prvým dostupným letom ho poslali späť do Brazílie, informuje spravodajský portál BBC.
„Ak by sa spravodajskému dôstojníkovi podarilo začať pracovať v ICC, bol by tam schopný zhromažďovať spravodajské informácie a hľadať zdroje a zariadiť prístup k digitálnym systémom ICC,“ uviedla holandská bezpečnostná služba AIVD. Ako vysvetlila, špión by bol takto schopný významne prispieť k spravodajským informáciám, ktoré GRU hľadá, a mohol by byť tiež schopný ovplyvniť trestné konanie ICC.
Ruský špión predstieral, že je Brazílčan Viktor Muller Ferreira, ktorý sa narodil 4. apríla 1989, pričom v skutočnosti to bol Sergej Vladimirovič Čerkasov narodený 11. septembra 1985. AIVD uviedla, že Čerkasov mal veľmi dobre vybudovanú kryciu identitu, ktorou zakryl všetky svoje väzby na Rusko a obzvlášť GRU.
Ukrajinci z miest Irpiň a Buča sa „stali symbolom nepredstaviteľnej krutosti ruskej vojny“. Ako informuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to počas návštevy prvého menovaného mesta neďaleko Kyjiva povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.
Ten pricestoval na Ukrajinu spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim, pričom priamo na mieste sa k nim pridala i rumunská hlava štátu Klaus Iohannis.
Scholz sa od vypuknutia vojny zdráhal prísť na Ukrajinu a veľakrát v súvislosti so svojou možnou návštevou vysielal nejasné signály. Po tom, ako zavítal do Irpiňu, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol: „Brutálna deštrukcia v tomto meste je pamätníkom, táto vojna sa musí skončiť.“
Iohannis na rovnakej platforme napísal, že chce, aby všetci ruskí páchatelia boli braní na zodpovednosť medzinárodnou justíciou. „Neexistujú slová, ktoré by opísali nepredstaviteľnú ľudskú tragédiu a strašnú deštrukciu, ktoré sme dnes videli v Irpini,“ poznamenal.
Británia pridala vo štvrtok na sankčný zoznam najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, blízkeho spojenca šéfa Kremľa Vladimira Putina, za „jeho podporu a schvaľovanie“ ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
K oznámeniu britského ministerstva zahraničných vecí prichádza dva týždne po tom, ako sa Európska únia rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku 75-ročného patriarchu napokon nezaradila.
Na sankčnom zozname Spojeného kráľovstva sa ocitla aj ruská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová, ktorá v Rusku údajne dohliadala na nútenú adopciu približne 2000 ukrajinských detí. „Aktuálne sa zameriavame na pôvodcov a páchateľov Putinovej vojny, ktorí priniesli Ukrajine nevýslovné utrpenie, vrátane nútených presunov a adopcií detí,“ priblížila britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
Kremeľ vo štvrtok varoval pred novými dodávkami západných zbraní Ukrajine – práve v deň, keď na návštevu Kyjeva pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. Iným vlakom prišiel aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa k trojici pridal. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
„Chcem dúfať, že lídri týchto troch štátov a prezident Rumunska sa nebudú zameriavať na pomoc Ukrajine len ďalším pumpovaním zbraní Ukrajine,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. Dodal, že by to bolo „úplne zbytočné a spôsobilo by to krajine ďalšie škody„.
Lídri najväčších ekonomík Európskej únie podnikajú svoju prvú návštevu Ukrajiny odvtedy, ako Rusko spustilo 24. februára inváziu v susednej krajine a poslalo tam vojakov. Do Kyjeva prišli na rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Dúfajme, že budú povzbudzovať prezidenta Zelenského, aby sa naozaj dobre pozrel na to, ako sa veci majú,“ uviedol Peskov.
Vo štvrtok aj bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vyhlásil, že táto návšteva európskych lídrov bude zbytočná. „Európski fanúšikovia žiab, klobás a špagiet veľmi radi navštevujú Kyjev. Bez úžitku,“ napísal Medvedev na Twitteri v angličtine. „Sľúbia Ukrajine členstvo v EÚ a staré húfnice, opijú sa horilkou a odídu domov vlakom,“ uviedol ruský exprezident a spomenul ukrajinskú vodku. „To Ukrajinu nepriblíži k mieru,“ dodal.
Légia Slobodné Rusko vznikla iba nedávno a veľa sa toho o nej nevie. Ako informuje portál HNonline.sk, tvoria ju iba ruskí príslušníci, ktorí však kvôli bezpečnosti nosia neustále kukly.
Podľa mnohých Ukrajincov bojujú proti svojej vlasti aj Rusi, ktorí nesúhlasia s Putinovým postupom. Svoju účasť vo vojne vnímajú ako istú cestu na zosadenie ruského prezidenta. Jedným z členov je aj niekdajší viceprezident ruskej Gazprombank Igor Volobujev, ktorý sa rozhodol postaviť za svoju rodnú krajinu.
„Vo chvíli, keď prepukla vojna, som vedel, že chcem ísť brániť Ukrajinu,“ hovorí Volobujev. „Mám pocit, že som konečne splnil svoj účel,“ opisuje.
Zbrane dodané Spojenými štátmi pomôžu Ukrajine získať späť Rusmi okupované územia vrátane Krymu a Donbasu. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok v rozhovore pre americkú stanicu CNN, informuje TASR.
„Chystáme sa oslobodiť všetky naše územia, všetko vrátane Krymu,“ uviedol Reznikov v rozhovore s reportérom CNN Matthewom Chanceom v Bruseli.
„Krym je pre Ukrajinu strategickým cieľom, pretože je to ukrajinské územie… Ale budeme postupovať krok za krokom,“ povedal.
Ako ďalej priblížil, prvým krokom bude stabilizácia situácie, aby sa predišlo ďalším stratám na životoch. Druhou etapou je podľa neho zatlačenie ruských jednotiek naspäť na pozície, na ktorých boli pred inváziou z 24. februára.
Diskusie s ukrajinskými partnermi o tom, „ako oslobodiť územia vrátane Krymu“, sa podľa Reznikova uskutočnia až v tretej etape. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že nezaútočia zbraňami voči Rusku, Ukrajina však nepovažuje Krym za ruské územie, píše CNN.
Na otázku, či by pokus o opätovné dobytie Krymu vojenskými prostriedkami Rusko, ktoré považuje tento polostrov za súčasť Ruskej federácie, ešte viac nevyprovokovalo, Reznikov odpovedal, že na tom nezáleží.
„To je jedno. Pretože (Rusi) budú toho svedkami v Chersone, uvidia to v Záporoží aj v Mariupole…, lebo to sú ukrajinské územia a Krym je tiež ukrajinský,“ dodal pre CNN.
Litovská armáda vo štvrtok oznámila, že Ukrajine úspešne dodala pásové obrnené transportéry typu M113 americkej výroby v hodnote približne 15,5 milióna eur. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Presný počet strojov nebol špecifikovaný.
„Litva podporuje územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a rôznymi prostriedkami vrátane vojenských, finančných a humanitárnych sa snaží Ukrajine pomôcť v boji proti ruskej agresii,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Predstavitelia litovského silového rezortu uviedli, že od začiatku vojny na Ukrajine Vilnius poskytol Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote približne 115 miliónov eur. Medzi skôr odoslanou technikou boli napríklad protilietadlové rakety typu Stinger, desať odmínovacích vozidiel a tiež desať nákladných áut. Litva dodala Ukrajine aj ručné zbrane, granátomety či drony. DPA pripomenula, že Litva je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO). (TASR)
Krátko po príchode nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskeho premiéra Maria Draghiho sa v ukrajinskej metropole Kyjev vo štvrtok ozvali sirény ohlasujúce letecký poplach. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na svojho reportéra v Kyjeve.
Traja európski lídri pricestovali do Kyjeva vlakom z Varšavy na znak solidarity s Ukrajinou. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ich návštevu vo štvrtok privítal a pre nemecký denník Bild uviedol, že je „šťastný a hrdý“.
„Je to znak veľkej podpory v čase, keď navštíviť Kyjev je stále riskantné, pretože strely môžu opäť dopadnúť kedykoľvek,“ podotkol.
Návšteva troch európskych lídrov má podľa Klička „predovšetkým veľký symbolický význam a preukazuje Ukrajine podporu v čase vojny“. „V Európe môže byť stabilita len vtedy, keď (ruský prezident Vladimir) Putin ukončí túto krutú vojnu proti našej krajine,“ cituje Klička DPA. (TASR)
Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil trvalú podporu Ukrajine. Jeho slová zazneli po tom, ako vo štvrtok ráno spolu s lídrami Francúzska a Talianska pricestoval vlakom do Kyjeva. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.
„Chceme ukázať nielen solidaritu, ale aj uistiť Ukrajinu, že finančná, humanitárna, ale aj vojenská pomoc bude pokračovať, kým to bude potrebné,“ povedal Scholz po vystúpení z vlaku pre nemecký denník Bild.
Predstavitelia troch najmocnejších krajín Európskej únie pricestovali do Kyjeva 113 dní po začiatku ruskej invázie. Pre všetkých troch ide o prvú návštevu Ukrajiny od začiatku vojny. Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a taliansky premiér Mario Draghi pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny o 8.29 h SELČ.
Scholz bol opakovane kritizovaný za to, že nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v pondelok vyzval nemeckého kancelára, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy. (TASR)
Približne 10.000 civilistov zostáva uviaznutých vo východoukrajinskom meste Severodoneck, kde už niekoľko týždňov zúria ťažké boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Uviedol to vo štvrtok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
„Zo 100.000 obyvateľov zostáva (v meste) približne 10.000,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, jednotky Kyjeva sa snažia čo najviac zadržať nepriateľa.
Vnútri chemickej továrne Azot v priemyselnej časti mesta, v ktorom ukrajinské sily už celé týždne odolávajú ruskému bombardovaniu a útokom, uviazlo podľa slov Hajdaja vyše 500 civilistov.
AFP píše, že situácia v závode Azot pripomína mariupolské oceliarne Azovstaľ, kde sa takisto ukrývali tisíce civilistov a ukrajinské sily tam niekoľko týždňov odolávali prevahe ruskej armády, až napokon v máji utrpeli porážku.
Ak by Moskva dobyla Severodoneck, ruským silám by to umožnilo postupovať ďalej na západ na mestá Sloviansk a Kramatorsk, dodáva AFP. (TASR)
Minister obrany SR Jaroslav Naď v noci na sociálnej sieti informoval o tom, že až 50 krajín v Bruseli rokovalo o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.
„Dnes som na rokovaní informoval, že tak je pre Ukrajinu potrebná 122 mm munícia do systému Grad, rovnako ako 4 vrtuľníky Mi17 a jeden vrtuľník Mi2, ktorých darovanie Ukrajine schválila vláda, sú už po bezpečnom odovzdaní v užívaní ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedol v príspevku.
Podotkol tiež, že táto pomoc bude Slovensku preplatená z Európskeho mierového nástroja. Vrtuľníky pre Ukrajinu, už boli z našich ozbrojených síl vyradené a boli nahradené modernými špičkovými vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk.
„Ukrajine v tomto náročnom období, samozrejme, veľmi pomôžu,“ dodáva Naď.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi odcestovali vo štvrtok z Poľska vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, uviedli talianske a nemecké médiá. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Nemecká televízna stanica ZDF spresnila, že traja lídri na Ukrajinu odcestovali vo štvrtkových ranných hodinách. Taliansky denník La Reppublica zverejnil aj fotografiu Macrona, Scholza i Draghiho, píše AFP.
Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemeckého kancelára v pondelok vyzval, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy. (TASR)
Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková navštívila v stredu Štátnu službu pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP), kde prisľúbila Kyjevu podporu pri obrane pred ruskými hackerskými útokmi. TASR správu prevzala z webovej stránky americkej televízie CNN.
Brinková na stretnutí s predstaviteľmi SSSCIP hovorila o programe americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) zameranom na posilnenie kybernetickej obrany Ukrajiny.
USAID spustila ešte v roku 2020 štvorročný program v hodnote 38 miliónov amerických dolárov na vybudovanie ukrajinskej pracovnej skupiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Cieľom je zvýšenie odolnosti Ukrajiny voči hackerským útokom. Tento program sa stal obzvlášť dôležitým po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše CNN.
Brinková od júla 2019 do mája 2022 pôsobila ako veľvyslankyňa USA na Slovensku. Do Kyjeva pricestovala na konci mája, kde neskôr predložila ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému svoje poverovacie listiny. (TASR)
Táto funkcia je dostupná iba členom StartitUp PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.
Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom StartitUp PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.
Jana Bačová
Karina Daráková
Alexandra Murajdová