Svet robí všetko pre to, aby si Izrael nešiel po odvetu. Obavy má Biden aj Macron
- Izrael sa doposiaľ nerozhodol, ako odpovie na útok Iránu
- Svetoví lídri volajú po zdržanlivej reakcii
- Biden sa údajne obáva vojny na Blízkom východe
- Izrael sa doposiaľ nerozhodol, ako odpovie na útok Iránu
- Svetoví lídri volajú po zdržanlivej reakcii
- Biden sa údajne obáva vojny na Blízkom východe
Irán v noci zo soboty na nedeľu prvýkrát priamo zaútočil na Izrael viac než 150 bezpilotnými lietadlami a najmenej 130 raketami, povedal vysokopostavený predstaviteľ americkej armády. Izraelu a jeho spojencom sa však podarilo zostreliť väčšinu z nich.
Útok bol podľa Teheránu odvetou za nálet na iránsky konzulát v sýrskom Damasku pripisovaný Izraelu, ako aj iné „zločiny“ vrátane vojny proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bezprostredne po útoku prisľúbil odvetnú reakciu na tento útok. Ako sme ťa predošle informovali, izraelská armáda uviedla, že na kroky Iránu bude reagovať „činmi a nie slovami“.
Biden má obavy
Práve ostrej reakcie Izraela sa však zdanlivo obáva jeden z jeho najbližších spojencov, ktorý v noci pomáhal odrážať útok – USA. Informuje o tom spravodajský web NBC News na základe interných informácií z prostredia americkej administratívy.
Vysokopostavený administratívny úradník pre NBC News uviedol, že hoci americký prezident Joe Biden verejne vyjadril Izraelu „neochvejnú podporu“, v súkromí má obavy z eskalácie konfliktu a začiatku vojny na Blízkom východe.
V osobnom telefonáte s Netanjahuom mal tiež Biden ozrejmiť, že USA sa nezapojí do prípadného odvetného útoku na Irán. Tiež mal izraelskému premiérovi odporučiť, aby na iránsky útok vojensky nereagoval.
Zdržanlivosť neodporúčajú len Spojené štáty. Zabrániť eskalácii chce aj Francúzsko, ktoré takisto pomáhalo v neutralizácii iránskych rakiet a dronov. Európska krajina vraj pomôže urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo „požiaru“ na Blízkom východe po bezprecedentnom dronovom a raketovom útoku Iránu na Izrael. Vyhlásil to v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Macron v rozhovore pre televíznu stanicu BFMTV uviedol, že francúzske stíhačky počas útoku v noci na nedeľu pomohli odraziť iránske narušenie vzdušného priestoru Jordánska. Pripomenul, že Francúzsko má v Jordánsku už niekoľko rokov leteckú základňu na boj proti terorizmu.
Francúzsky prezident v rozhovore tiež povedal, že napriek vojne na Ukrajine i konfliktom v iných častiach sveta chce zaistiť olympijské prímerie počas letných olympijských hier v Paríži.
Macron pripustil, že v prípade bezpečnostnej hrozby by sa otvárací ceremoniál olympijských hier mohol presunúť z rieky Seina na futbalový štadión Stade de France alebo pred budovu Trocadéro pri Eiffelovej veži. Letné olympijské hry v Paríži sa budú konať od 26. júla do 11. augusta.
Oficiálne rozhodnutie nepadlo
Plány Izraela v súčasnosti jasné nie sú, hoci predošlé vyjadrenia skôr naznačujú, že vojnový kabinet sa prikláňa k odvetnému útoku. Ministri prerušili svoje diskusie bez prijatia rozhodnutia, v blízkej budúcnosti sa však opäť stretnú, píše portál Times of Israel s odvolaním sa na spravodajský kanál Channel 12.
Podľa viacerých správ izraelských médií ministri vojnového kabinetu Benny Ganc a Gadi Eisenkot navrhli okamžite zaútočiť na Irán ešte počas prebiehajúceho iránskeho útoku. S týmto návrhom rozhodne nesúhlasili minister obrany Joav Gallant, náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi a ďalší účastníci schôdzky – čiastočne pre náročnosť vykonávania obranných a útočných operácií súčasne.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Archív Startitup, NBC News, TASR