Svet sa naďalej otepľuje, vzduch sa nedá dýchať. Varovný prst zdvíha IPCC aj WHO
- Za až 45 % emisií je zodpovedných 10 % ľudí
- Odborníci tvrdia, že snahy spomaliť otepľovanie nie sú dostatočné
- WHO varuje pred zlou kvalitou ovzdušia
- Za až 45 % emisií je zodpovedných 10 % ľudí
- Odborníci tvrdia, že snahy spomaliť otepľovanie nie sú dostatočné
- WHO varuje pred zlou kvalitou ovzdušia
Najbohatších desať percent ľudí na svete je zodpovedných za 36 až 45 percent všetkých emisií skleníkových plynov, uviedol v pondelok Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) s tým, že ľudstvo má necelé tri roky na zníženie množstva skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
Málo bohatých, veľa škody
„Bohatí jednotlivci neúmerne prispievajú k vyšším emisiám a majú vysoký potenciál na ich znižovanie,“ uviedol IPCC v správe venovanej plánom na zníženie emisií oxidu uhličitého.
Odborníci IPCC dospeli k záveru, že uhlíkové emisie musia dosiahnuť svoj vrchol a začať prudko klesať ešte pred rokom 2025, ak chcú signatári Parížskej klimatickej dohody udržať globálne otepľovanie na úrovni dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.
Ako však poznamenáva AFP, ide o menej ambiciózny z dvoch cieľov opísaných v Parížskej dohode. Vedci upozorňujú, že aby sa predišlo najhorším vplyvom klimatických zmien, je potrebné udržať otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia.
Uvedomujú si to aj odborníci IPCC, ktorí v správe uvádzajú, že pri súčasných klimatických cieľoch medzinárodného spoločenstva je tento cieľ nedosiahnuteľný.
Čaká nás katastrofa?
Svet v súčasnosti smeruje ku „katastrofickému“ zvýšeniu globálnych teplôt o 3,2 stupňa Celzia, pokračuje správa. Svet musí do roku 2050 úplne prestať spaľovať uhlie, obmedziť používanie ropy o 60 percent a plynu o 70 percent, upozorňuje IPCC.
Najnovšia správa IPCC je poslednou zo série troch dokumentov, ktoré majú dovedna 10 000 strán. Jednotlivé časti boli zverejnené postupne, najprv vlani v auguste, vo februári 2022 a napokon 4. apríla.
Stovky odborníkov spoločne vypracovali v poradí už šiestu takúto „trilógiu“ dokumentov o klimatických zmenách od roku 1990.
Varuje aj WHO
IPCC nie je jediná medzinárodná organizácia, ktorá bije na poplach. K dopadu ľudskej činnosti na našu planétu sa vyjadrila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Takmer 99 percent svetovej populácie dýcha znečistený vzduch, ktorý obsahuje vyššiu koncentráciu prachových častíc a oxidu dusičitého, ako sú odporúčané limity. Informáciu WHO uverejnila v pondelok. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Toto tvrdenie vyplýva z dát zozbieraných zo 6 000 miest v 117 krajinách sveta, ako aj zo satelitných údajov.
V hre je zdravie
Maria Neirová zo sekcie životného prostredia WHO uviedla, že každoročne zomrie v dôsledku znečisteného ovzdušia až sedem miliónov ľudí. Do pľúc a krvi sa im dostávajú jemné prachové častice, ktoré ovplyvňujú dýchaciu sústavu, poškodzujú kardiovaskulárny systém a môžu viesť k mozgovej mŕtvici.
Oxid dusičitý, ktorý produkujú najmä spaľovacie motory automobilov, tiež spôsobuje dýchacie problémy. WHO minulý rok sprísnila limity jeho koncentrácie v ovzduší.
„Musíme urýchlene reagovať na zdravotné výzvy, ktoré súčasne spôsobuje znečistené ovzdušie a klimatická zmena,“ vyhlásil šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Zdôraznil, že svet musí rýchlo znížiť závislosť od fosílnych palív.
WHO nabáda domácnosti, aby sa snažili využívať čo najviac čistej energie, keďže jedným z hlavných zdrojov znečistenia vzduchu je aj dym zo sporákov a kozubov. Zároveň vyzýva na prijatie opatrení podporujúcich presúvanie sa ľudí peši, na bicykli či verejnou dopravou.
Podľa správy WHO o znečistení vzduchu existujú medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami značné rozdiely. Zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami spĺňa limity pre koncentráciu prachových častíc 17 percent miest, v chudobnejších krajinách je to len jedno percento.
V roku 2021 nesplnila ani jedna krajina podmienky pre kvalitu ovzdušia stanovené WHO. V niektorých regiónoch sa opätovne zvýšila úroveň smogu po predchádzajúcom poklese spôsobenom pandémiou COVID-19.
Zdroj: TASR