Svet stojí pred krízou bezdetnosti. Kritické miznutie obyvateľstva hrozí až 97 % štátov

Svet čaká v nasledujúcich desaťročiach dramatický pokles počtu narodených detí, upozorňuje najnovšia štúdia Institute for Health Metrics and Evaluation (IHME) na lekárskej fakulte univerzity vo Washingtone.

Informuje o nej IHME na svojej stránke. Štúdia bola zverejnená aj v prestížnom medicínskom časopise The Lancet.

Podľa štúdie viac ako tri štvrtiny štátov sveta nebudú schopné udržať svoju populáciu do roku 2050 kvôli poklesu pôrodnosti, čo znamená, že ich počet obyvateľov bude klesať. Do konca storočia sa tento problém dotkne viac ako 97 % krajín a území.

Zatiaľ čo vo väčšine sveta sa predpokladá pokles pôrodnosti, niektoré nízkopríjmové krajiny, najmä v západnej a východnej časti subsaharskej Afriky, zažijú naopak jej nárast. Autori štúdie odhadujú, že približne 77 % všetkých detí sa do konca storočia narodí v krajinách s nízkym a nižším stredným príjmom. Podiel detí narodených v subsaharskej Afrike by sa mal zvýšiť z 29 % v roku 2021 na viac ako 54 % do roku 2100.

Nepomôže ani politika

Výskumníci v štúdii polemizovali aj nad tým, či by sa tieto znepokojujúce predikcie pre budúcnosť dali zvrátiť. Jedným z riešení by podľa nich mohlo by zavádzanie politík, ktoré by podporovali rodenie detí. Mohlo by ísť napríklad o príspevky pre páry s deťmi alebo dostupnejšiu starostlivosť pre deti.

zdroj: Canva/Robert Kneschke

Podľa autorov štúdie by však ani takýto krok nebol dostačujúci. Z dostupných informácií z krajín, ktoré už takéto politiky zaviedli, vyplýva, že nezvýšia pôrodnosť na reprodukčnú úroveň. Môžu však zabrániť niektorým krajinám v poklese na extrémne nízke úrovne pôrodnosti.

Slovensko nie je výnimkou

Problémom sa nevyhne ani Slovensko. Plodnosť u nás má totiž dlhodobo klesajúci trend. Vyplýva to z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021, na základe ktorých demograf Branislav Šprocha zostavil vedecký článok o plodnosti žien na Slovensku.

Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa štatistického úradu pre SODB Jasmína Stauder, klesajúci trend potvrdzujú nielen prierezové údaje, ale znižovanie intenzity rodenia detí jasne identifikujú aj v generačnom pohľade.

„Slovenská populácia starne. Základnou otázkou na pochopenie zmien je v sčítaní otázka o počte živonarodených detí. Odhaľuje počet narodených detí, plodnosť žien a hlbší pohľad na štruktúru žien ako takú,“ informovala Stauder. Branislav Šprocha tvrdí, že hlavným cieľom bola hlbšia analýza generačnej plodnosti na Slovensku v skupinách žien narodených v rokoch 1940 – 1980.

„Získané údaje potvrdili pokračujúci pokles plodnosti, keď generácie žien z druhej polovice 60. rokov boli poslednými s priemerne viac ako dvomi deťmi. U žien narodených v 70. rokoch generačná plodnosť klesla signifikantne pod hranicu dvoch detí,“ interpretoval výsledky Šprocha.

Ďalej uviedol, že je to podmienené znižovaním pravdepodobností narodenia prvého i druhého dieťaťa, čo sa následne prejavuje aj na náraste bezdetnosti, jednodetnosti pri súčasnom poklese podielu dvojdetného modelu rodiny. „V najmladších generáciách tiež dochádza k zvyšovaniu variability reprodukcie a zmenšovaniu rodín a počtu súrodencov v nich,“ dodal Šprocha.

Demograf taktiež skonštatoval, že hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien na Slovensku je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles.

„Kým u žien narodených na začiatku 40. rokov minulého storočia sa priemerný počet živonarodených detí pohyboval nad hranicou 2,5 dieťaťa, v generáciách zo začiatku 50. rokov to bolo už len približne 2,3 dieťaťa. U osôb narodených o desaťročie neskôr približne 2,2 dieťaťa,“ interpretoval výsledky Šprocha.

Zároveň uviedol, že konečná plodnosť z približne dvoch detí na ženu sa znížila do generácie 1975 na necelých 1,84 dieťaťa a v generácii 1980 by dokonca len mierne prekračovala hranicu 1,71 dieťaťa. „Potvrdzujú sa tak niektoré predpoklady, že ženy narodené najmä z druhej polovice 70. rokov už na Slovensku budú mať výrazne menej ako dve deti,“ ozrejmil demograf.