Svet taký, ako ho poznáme, pravdepodobne skončil. A týka sa to aj investovania (KOMENTÁR)

Autor je generálny riaditeľ a väčšinový akcionár poradenskej spoločnosti SOPHISTIC Pro finance

Až donedávna som zastával názor, že tie najlepšie investície nájdete v Spojených štátoch. Európa mi nikdy nemala čo ponúknuť. Je nielenže priveľmi sociálna, ale nové firmy s veľkou budúcnosťou, ktoré sú vhodné aj pre investorov, tu jednoducho nevznikajú.

Do ázijských spoločností som síce peniaze vkladal, ale vždy som ich z dôvodu vysokej volatility a možných sankcií vnímal len ako doplnok do portfólia. Najbezpečnejšie a najziskovejšie som sa cítil práve na americkom trhu, dnes som si už ale takmer 100-percentne istý, že svoje investičné stratégie budem musieť prehodnotiť. V nadchádzajúcom texte toto nedávne rozhodnutie objasním. 

Bezpochyby platí, že globalizácia nesie so sebou množstvo výhod. Avšak, keď v opojení jej výhod zabudne celý svet diverzifikovať, zasadzuje sám sebe tvrdý úder. Opätovne. Bezbrehá globalizácia už totiž prvú veľkú ranu inkasovala.

Dali jej ju americké finančné inštitúcie, ktorej manažéri s cieľom dosahovať veľké zisky zatvárali oči pred potenciálnym rizikom a problémami.

Predaj hypoték s nedostatočným ručením, ktoré zabalili do štruktúrovaných cenných papierov s označením vysoko kvalitné a nerizikové, a s ktorými sa začalo na globálnych trhoch vo veľkom obchodovať, inak ako celosvetovou ekonomickou krízou v roku 2008/2009 dopadnúť nemohol. 

Ako cesta z tohto marazmu sa javilo kvantitatívne uvoľňovanie, teda pumpovanie lacných peňazí do ekonomiky. Kľúčové sadzby začali klesať a v obehu sa zrazu objavilo veľké množstvo peňazí, a to dokonca aj tam, kde pôvodne neboli.

Krédom „Veď si požičaj, je to zadarmo“ sa riadili všetci a kapitálové trhy – na základe zlepšujúcich sa ekonomických ukazovateľov – rástli. Osobne by som tomu tešil, ak by boli všetci zodpovední. Avšak, ako to už býva – táto rally bezbrehého míňania sa jedného dňa musela skončiť…

V súčasnosti sa hovorí len o vojne na Ukrajine, je však namieste priznať si, že vojna, avšak tá ekonomická, sa rodila pomaly, postupne a dlho. Tlak Spojených štátov na Čínu, ktorá sa počas rokov globalizácie dokázala stať druhou najväčšou ekonomikou sveta, sa Donaldovi Trumpovi, vtedajšiemu prezidentovi Spojených štátov (a, mimochodom, silnému patriotovi, ktorý sa správal tak, akoby zvyšok sveta považoval za fabriku pracujúcu na tom, aby sa USA mali lepšie), nemohol pozdávať.

Tlak Ameriky na Čínu cez rôzne sankcie, clá a obmedzenia bol taký enormný, že nejedna spoločnosť začala mať ťažkosti. Nielen toto však boli problémy, o ktoré sa Trumpova „America First“ politika postarala. 

Po tom, čo jednostranne odstúpil od iránskej jadrovej dohody, vytvoril v Európe nové jadrové riziko. A rovnako jednostranné odstúpenie od dohody s Ruskom o nevyvíjaní rakiet stredného a dlhého doletu, ktoré by mohli niesť jadrové hlavice, bolo len ďalším krokom k zvýšeniu napätia na starom kontinente. Len doplním, že toto všetko sa dialo na pozadí extrémneho ekonomického rastu, počas ktorého boli niektoré krajiny utláčané, svet to však nevidel. 

Ešte pred tým, ako napíšem nasledujúce riadky, chcem jasne zdôrazniť, že striktne odcudzujem fyzickú agresiu Ruska voči Ukrajine. Faktom ale je, že Rusko dlhodobo upozorňovalo, že má pocit ohrozenia, že nesúhlasí s geopolitickým tlakom a rozširovaním NATO k ich hraniciam.

Aj toto však svet nevidel a zároveň si odmietal pripustiť, že by sa mohol stať 24. február 2022. Výsledok? Ekonomická vojna, aká nemá v histórií obdobu a ktorá sa potichu rodila, naplno vypukla. 

Áno, Európa realizuje reštriktívne opatrenia na Rusko, všetci sme si ale vedomí, že sú to Rusi, ktorí majú prírodné zdroje a suroviny. A uvedomuje si to aj Amerikou utláčaná Čína, ktorá si v Rusku našla spojenca, pričom z obavy, že môže dopadnúť ako Rusko, snaží sa opustiť dolár ako rezervnú menu a vytvárať dohody – napríklad nakupovať ropu v juanoch a nie dolároch. 

Previazanosť sveta a všetky tieto udalosti ma preto viedli k rozhodnutiu pozmeniť investičnú stratégiu a nevsádzať len na americké firmy. Lebo platí, že hoci trhy globálnymi ostanú, v záujme bezpečnosti a predchádzaniu rizík začne svet diverzifikovať a svoje zdroje zabezpečovať vždy z viacerých miest.

Svet taký, ako ho poznáme, sa začne meniť a fragmentovať. Diverzifikovať svoje investície budú musieť aj investori – vsadiť len na Spojené štáty, ktoré môžu prísť o svoje výsostné postavenie, pričom trhy na to budú priamoúmerne reagovať, sa už čoskoro nemusí oplatiť. 

PS: pripúšťam, že svet sa zmeniť nemusí. A to vtedy, ak sa jeho fungovanie v dohľadnej budúcnosti vráti do normálu a rovnako ani nedôjde k avizovaným zmenám.

My ľudia sme totiž prirodzene leniví a ak necháme všetko bežať tak ako doteraz (napríklad snahu odpojiť sa od ruského plynu) s naivnou predstavou, že sa svet poučil a chyby už nebude opakovať, skôr či neskôr nás čaká ďalšie vytriezvenie.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre