Svet unikol Putinovej jadrovej katastrofe. Riziko bolo také veľké, že premiérka Británie študovala počasie

Od začiatku vojny na Ukrajine sa väčšina odbornej verejnosti vyjadrovala, že riziko použitia jadrových zbraní zo strany Ruska je veľmi malé. Väčšina z nich vyhrážky jadrovými zbraňami považovala za zastrašovanie.

Teraz sa ukazuje, že svet bol bližšie k jadrovej katastrofe, než sme si mysleli. Svedčia o tom viaceré zdroje, ktoré potvrdzujú, že na jeseň 2022 západní politici verili, že existuje vysoké riziko, že ruský prezident Vladimir Putin použije jadrové zbrane.

Tvrdí to aktualizovaná biografia vtedajšej premiérky Liz Trussovej. The Telegraph informuje, že premiérka, ktorá sa preslávila krátkym časom vo funkcii, trávila posledné chvíle jej mandátu obavami z tohto vývoja.

Americké spravodajské služby tvrdili, že existuje 50 % šanca, že Putinov režim použije jadrové zbrane. Ako miesto dopadu prichádzalo do úvahy bojisko na Ukrajine, v takom prípade by Rusi použili taktickú jadrovú zbraň. Spravodajské služby tiež tvrdili, že ďalšou možnou lokalitou by bolo Čierne more. V tomto prípade by použili väčšiu jadrovú bombu.

Trussová tak strávila v októbri 2022 „množstvo hodín štúdiom satelitných údajov o počasí a smerov vetra“ kvôli obavám, že „nesprávne vzorce počasia“ by mohli mať „priamy dopad na Britániu“. Podľa toho, akú veľkú bombu by Rusi použili, by Európu potrápil aj rádioaktívny spád. Ten dokáže prekonať až 4 000 kilometrov.

„Je to masaker.“ Putin stanovil termín, kedy má armáda splniť jeho tajný plán. Ofenzíva priniesla obrovské straty

Woodward a Burns tiež potvrdzujú nebezpečenstvo

Trussovej biografia nie je jediná, ktorá tvrdí, že Putin bol blízko k použitiu jadrových zbraní. Tvrdí to aj kniha veterána žurnalistiky Boba Woodwarda, ktorý odkryl Watergate, čo je škandál, ktorý pochoval amerického prezidenta Roberta Nixona.

Podľa Woodwarda Biely dom veril, že existuje reálna hrozba použitia jadrových zbraní. Práve v tom čase aj prezident Joe Biden varoval svet, že „priama hrozba“ rozmiestnenia jadrových zbraní Ruskom je po prvý raz od kubánskej raketovej krízy v roku 1962, „ak veci v skutočnosti budú pokračovať smerom, akým idú“.

Časová os, kedy sa lídri obávali použitia jadrových zbraní, sa zhoduje s úspešnou ukrajinskou ofenzívou. Tá práve na jeseň naberala momentum a kulminovala oslobodením ukrajinského mesta Cherson.

Aj riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Bill Burns nedávno priznal, že na jeseň 2022 „existovalo skutočné“ riziko, že Rusi použijú jadrové zbrane.

„Bol tu moment na jeseň 2022, keď si myslím, že existovalo skutočné riziko použitia taktických jadrových zbraní,“ cituje Burnsa The Telegraph.

„Prezident ma poslal, aby som sa koncom roka 2022 porozprával s naším ruským náprotivkom Sergejom Naryškinom, aby som veľmi jasne objasnil, aké budú dôsledky takéhoto druhu eskalácie, a naďalej sme sa k tomu vyjadrovali veľmi priamo,“ vysvetlil Burns.

Riaditeľ CIA vtedy smeroval do tureckej Ankary, kde sa stretol s riaditeľom Služby zahraničnej rozviedky Ruskej Federácie Naryškinom v novembri 2022. Išlo o prvé stretnutie dvoch predstaviteľov týchto krajín, odkedy Rusko nevyprovokovane napadlo Ukrajinu.

Varovania pred dôsledkami zrejme odradili Putina od použitia jadrových zbraní. Obavy z možnej eskalácie Ruska však ostávajú. To je hlavným dôvodom, prečo Bidenova administratíva odmieta urobiť niektoré kroky, ako napríklad povolenie použitia zbraní z dlhým doletom na ciele v Ruskej federácii.

Pred možnou eskaláciou varoval Putina aj zvolený prezident Donald Trump, ktorý mal šéfovi Kremľa telefonovať. Hovorca Putina Dmitrij Peskov tvrdí, že tento telefonát neprebehol a ide o fikciu.