Svetové metropoly môžu prísť o vodu v nasledujúcich rokoch. Denne tak minú obrovské peniaze
- Na svete sú iba tri percentá pitnej vody
- Čoraz viac veľkých miest má s vodou problémy
- Skleníkové plyny situáciu len zhoršujú
- Na svete sú iba tri percentá pitnej vody
- Čoraz viac veľkých miest má s vodou problémy
- Skleníkové plyny situáciu len zhoršujú
Voda patrí k neodmysliteľnej súčasti života každého z nás. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sme ňou nemali mrhať. Ďalším je, že na svete jej nie je neobmedzené množstvo.
V tejto súvislosti vyšla nie príliš optimistická správa rozvojovej agentúry Christian Aid so sídlom v Londýne.
Práve z tejto správy cituje Bloomberg, ktorý uvádza, že napriek tomu, že až 70 percent našej planéty tvorí voda, iba 3 percentá z nej sú vhodné na pitie a väčšina z tejto vody je v ľadovcoch a ľadových čiapkach.
Okrem toho, iba 0,01 % svetovej vody je ľahko dostupnej pre ľudskú spotrebu v jazerách, riekach, nádržiach a vodonosných vrstvách, ale celosvetová spotreba vody vzrástla v priebehu 20. storočia viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako celosvetová populácia.
Stále viac metropol má problém s vodou
A News píše, že viac ako polovica celosvetovej populácie žije v mestách a toto číslo sa do roka 2050 podľa odhadov zvýši až na 68 percent. A mnohí z obyvateľov veľkých miest už teraz pociťujú napätie súvisiace s nedostatkom vody.
Kapské Mesto v Juhoafrickej republike sa v priebehu niekoľkých dní stalo prvým veľkým mestom na svete, ktorému došla voda po dlhotrvajúcom suchu v roku 2018. The National News podotýka, že v súčasnosti obyvatelia indického Nového Dillí stoja v radoch, aby sa uprostred vlny horúčav dostali k vode.
Správa uvádza, že mestá ako Peking, Nové Dillí, či Londýn čelia rastúcemu riziku sucha spôsobeného klimatickými zmenami. Bez prijatia nejakých opatrení by sa Londýn mohol v priebehu ďalších 25 rokov ocitnúť bez vody a veľké sucho by mohlo stáť ekonomiku hlavného mesta Veľkej Británie 388 miliónov eur denne, varuje Christian Aid.
The Independent dodáva, že by to malo závažné nielen ekonomické, ale aj sociálne či environmentálne následky. Environmentálna agentúra tiež zdôraznila, že niektoré rieky do roku 2050 prídu o 50 – 80 % vody v priebehu letných mesiacov.
Najviac utrpia najchudobnejší
OSN varovala, že obyvatelia miest s nižšími príjmami môžu za liter vody zaplatiť až 50-krát viac ako ich bohatší susedia, pretože ju často musia nakupovať od súkromných predajcov.
Mestá v chudobnejších krajinách sú tiež oveľa zraniteľnejšie ako mestá v bohatších krajinách, pretože majú menej zdrojov na prispôsobenie sa nedostatku vody, uvádza správa.
Kľúčom k zlepšeniu situácie je podľa expertov, okrem iného, zníženie skleníkových plynov. „Sucho nie je novinkou, ale jeho intenzita a frekvencia sa za posledných 30 rokov v dôsledku globálneho otepľovania zvýšila,“ povedal pre Bloomberg jeden z autorov štúdie Nushrat Rahman Chowdhury
Vraví, že je to skutočné nebezpečenstvo, ohrozuje životy a živobytie tých najchudobnejších ľudí na svete. Práve tam patria komunity, ktoré sa na klimatickej kríze podieľali v najmenšej miere.
„Na riešenie tejto nespravodlivosti potrebujeme nielen zníženie emisií, ale aj finančnú podporu na tieto straty, ktorým sa nedá prispôsobiť. Preto na tohtoročných rokovaniach OSN o klíme v Egypte budeme požadovať, aby sa vytvorenie nástroja na financovanie strát a škôd stalo hlavnou prioritou,“ dodal.
Zdroje: Bloomberg, A News, The National News, The Independent