Svetový poriadok podriadený USA skončil, vyhlásil Putin

Rusko je také, aké je, a nehanbí sa to ukázať. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre televíziu BBC. „Nepodnikli sme inváziu na Ukrajinu. Vyhlásili sme špeciálnu vojenskú operáciu, keď už neexistoval žiaden iný spôsob, ako vysvetliť Západu, že sa dopúšťa trestnej činnosti, keď ťahá Ukrajinu do NATO,“ vyhlásil Lavrov.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyzval Rusko, aby zabránilo poprave Maročana Bráhíma Saadúna, ktorého v proruskej separatistickej oblasti na východe Ukrajiny odsúdili na smrť za to, že bojoval na strane ukrajinských síl. ESĽP v mimoriadnom rozsudku vydanom na základe žiadosti, ktorú podal právny zástupca Saadúna, uviedol, že Rusko by malo zabezpečiť, že trest smrti, ktorý bol uložený žiadateľovi, nebude vykonaný.

Monitorovanie z dňa 17.6. sme ukončili.

22:03 Ruské média zverejnili zábery dvoch zajatých Američanov

Ruské médiá v piatok zverejnili zábery dvoch mužov, ktorých označili za zajatých amerických občanov bojujúcich za Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ruský denník Izvestija zverejnil krátky rozhovor s mužom, ktorý bol identifikovaný ako 27-ročný Andy Huynh pochádzajúci z mesta Hartselle v štáte Alabama. Ruská štátna televízia RT zasa zverejnila fotografiu muža, ktorého identifikovala ako 39-ročného amerického občana Alexandra Druekeho z Tuscaloosy tiež v Alabame.

V aplikácii Telegram bolo zverejnené iné šesťsekundové video, v ktorom muž s americkým prízvukom hovorí: „Volám sa Alexander Drueke, som proti vojne.“ Slová „som proti vojne“ následne zopakoval aj v ruskom jazyku.

V inom dvojsekundovom videu muž, ktorého Izvestija identifikovala ako Hyunha, povedal po rusky „som proti vojne“.

Ruské ministerstvo obrany sa k týmto záberom pre Reuters doposiaľ nevyjadrilo.

Alexander Drueke a Andy Huynh išli na Ukrajinu ako dobrovoľníci, aby sa zapojili do bojov proti Rusku, no už týždeň sú nezvestní a ich rodinní príslušníci sa obávajú, že boli zajatí. Americká armáda uviedla, že obaja nezvestní muži v minulosti vo svojej vlasti slúžili v armáde.

21:19 Scholz: Ťažké zbrane z Nemecka prídu na Ukrajinu včas

Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil, že zbrane, ktoré od Nemecka žiada Ukrajina na boj proti ruským inváznym silám, dorazia včas, aby mohli zvrátiť situáciu v bojoch v Donbase. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Scholz uviedol, že Nemecko musí upraviť svoj poradovník dodávok nemeckých zbraní tak, aby ich Ukrajina dostala rýchlejšie. Podľa jeho slov sa už na úprave tohto harmonogramu pracuje.

„Viete, že existuje dlhý zoznam zákazníkov, ktorí čakajú na získanie (nemeckých zbraní) aj dva či tri roky,“ povedal nemecký kancelár v rozhovore pre DPA.

zdroj: TASR/dpa via AP/Michael Kappeler

„Konkrétne veci, ktoré môžeme poslať už teraz, budú odoslané po výcviku (ukrajinských vojakov)… bez výcviku by tieto zbrane nevedeli využívať,“ uviedol Scholz. „(Ukrajine) dodáme protiraketový systém, ktorý je schopný ochrániť Odesu či Kyjev,“ pokračoval.

Ukrajina opakovane vyzýva Berlín, aby jej čo najskôr dodal prisľúbené ťažké zbrane na obranu pred ruskou ofenzívou, napríklad tanky typu Leopard a bojové vozidlá pechoty typu Marder.
Nemecký kancelár v piatkovom rozhovore pre DPA ubezpečil, že sľúbené zbrane „dorazia včas, aby spôsobili zmenu situácie v Donbase“.

Scholz vo štvrtok spoločne s francúzskom prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim navštívil Ukrajinu prvýkrát od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

19:56 Ruská vojnová loď dvakrát narušila dánske vody

Dánska armáda tvrdí, že ruská vojnová loď narušila jej výsostné vody. Obranné velenie dánskych ozbrojených síl uviedlo, že ruská korveta vstúpila do dánskych vôd dvakrát v piatok v skorých ranných hodinách neďaleko ostrova Christiansö v Baltskom mori. Po tom, ako ju kontaktovalo dánske námorníctvo, loď dánske vody opustila.

Dánsky minister zahraničia Jeppe Kofod povedal, že si pre incident predvolal ruského veľvyslanca. „Ruskému veľvyslancovi bolo veľmi jasne oznámené, že tento typ akcie je úplne neprípustný,“ uviedol šéf dánskej diplomacie s tým, že Dánsko nebude akceptovať takéto ruské provokácie.

Po ruskej invázii na Ukrajinu Dánsko aj susedné Švédsko hlásili narušenia vzdušného priestoru ruskými lietadlami.

19:25 Putin údajne nemá nič proti členstvu Ukrajiny v EÚ

Podľa piatkových vyjadrení ruského prezidenta Vladimira Putina Rusko nemá zásadné námietky proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.

„Nevadí nám to. Je suverénnym rozhodnutím každej krajiny vstúpiť alebo nevstúpiť do ekonomických aliancií,“ povedal Putin počas diskusie na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

„Na rozdiel od Severoatlantickej aliancie (NATO) nie je EÚ vojenská organizácia, ani politický blok,“ dodal šéf Kremľa s tým, že otázku, či je členstvo Ukrajiny aj v záujme Únie, by si mala vyriešiť sama EÚ. „Ekonomická situácia Ukrajiny je taká, že bude potrebovať veľmi veľké dotácie,“ povedal Putin, ktorý vedie už takmer štyri mesiace vojnu proti tomuto susednému štátu.

Európska komisia v piatok odporučila udeliť kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku. O štatút kandidátskej krajiny požiadalo po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu aj Gruzínsko. Brusel však navrhol Tbilisi poskytnúť európsku perspektívu a až v neskoršom posúdení sa vrátiť k rozhodnutiu, či si zaslúži aj kandidátsky štatút.

19:03 Holandsko zmenilo postoj, podporilo kandidátsky štatút EÚ pre Ukrajinu

Holandsko podporuje štatút kandidátskej krajiny Európskej únie pre Ukrajinu. Oznámil to v piatok v Haagu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. Ako píše agentúra DPA, ide o zmenu postoja Holandska, ktoré dosiaľ zastávalo v tejto otázke skôr kritický postoj a argumentovalo, že udelenie štatútu kandidáta EÚ musí byť spojené s prísnymi podmienkami.

„Toto vysiela signál: Ukrajinu neopustíme,“ vyhlásil Hoekstra. „Musíme vziať do úvahy to, čo sa deje v Európe a vo svete,“ uviedol s tým, že holandská vláda sa v piatok dohodla na podpore stanoviska Európskej komisie (EK), ktorej členovia hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine aj Moldavsku.

Návrh EK je podľa slov šéfa holandskej diplomacie vyvážený a predstavuje dobrý kompromis, pričom zohľadňuje osobitnú situáciu Ukrajiny. Dodal, že je dôležité, že EÚ podporuje európsku krajinu, ktorá je vo vojne s Ruskom. Hoekstra však odmietol špekulovať, kedy by sa Ukrajina mohla stať riadnym členom EÚ. „Táto krajina má pred sebou ešte veľa domácich úloh,“ povedal.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok pre DPA uviedol, že je „optimistický“, čo sa týka dosiahnutia dohody v rámci eurobloku ohľadom kandidátskeho štatútu EÚ pre Ukrajinu. Rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku sa očakáva počas budúcotýždňového summitu EÚ v Bruseli (23. a 24. júna).

„Európa zareagovala jednotne po (spustení) ruskej agresie na Ukrajine a budeme v tom pokračovať, takže som si istý, že nájdeme cestu k tomu, aby sme urobili spoločné rozhodnutie,“ povedal Scholz. „Musíme akceptovať, že ide o jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov a budeme musieť nájsť spoločný prístup, ale som celkom optimistický, že sa nám to podarí,“ dodal.

17:58 Johnson ponúkol Zelenskému rozsiahly výcvik ukrajinských vojakov

Britský premiér Boris Johnson, ktorý v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ponúkol Ukrajine rozsiahly výcvik tamojších vojakov. Pre agentúru Reuters to potvrdil jeho úrad na Downing Street 10. Londýn tvrdí, že by dokázal vycvičiť až 10 000 vojakov každých 120 dní.

„Moja dnešná návšteva uprostred tejto vojny, má vyslať ukrajinskému ľudu jasný a jednoduchý odkaz: Spojené kráľovstvo je s vami, kým nezvíťazíte,“ povedal Johnson počas spoločnej tlačovej konferencie v Kyjeve.

Britský premiér dodal, že na Ukrajine dochádza k úmyselným útokom na civilistov zo strany ruskej armády, čo je podľa neho vojnový zločin a v tomto kontexte chápe, prečo Kyjev nemôže robiť kompromisy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Mnoho dní tejto vojny dokázalo, že podpora Británie je pevná a rozhodná. Som rád, že v Kyjeve opäť vidím veľkého priateľa našej krajiny,“ uviedol Zelenskyj na svojom oficiálnom účte v aplikácii Telegram. Dodal, že s Johnsonom diskutovali o možnosti ďalšieho rozšírenia západných sankcií voči Moskve.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak spresnil, že obaja lídri diskutovali aj o dodávkach ťažkých zbraní a systémov protivzdušnej obrany. Johnsonova cesta do Kyjeva nebola vopred ohlásená z bezpečnostných dôvodov. Ide o druhú návštevu britského premiéra na Ukrajine od začiatku ruskej invázie

17:23 Evakuácia zo závodu v Severodonecku je podľa gubernátora nemožná

Evakuácia ľudí v chemickom závode Azot v ukrajinskom Severodonecku je v dôsledku neprestajného ostreľovania a bojov „fyzicky nemožná“. Uviedol to gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. V závode sa podľa neho ukrýva 568 ľudí vrátane 38 detí.

zdroj: Ilustračná: TASR/AP/Bernat Armangue

Skupina sa odmietla minulý mesiac evakuovať, ale teraz je opustenie továrne jedine možné s „úplným prímerím“, uviedol gubernátor. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Severodoneck a závod Azot sú v ostatnom období najintenzívnejším bojiskom na Ukrajine a sú pod neprestajnou paľbou ruských síl.

17:22 Boris Johnson prekvapil Zelenského návštevou

Britský premiér Boris Johnson v piatok neohlásene pricestoval do Kyjeva a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovali o tom agentúra Reuters a spravodajská stanica Sky News. Zelenskyj krátko po tom na sociálnej sieti Telegram zverejnil video zo spoločného stretnutia.

„Pán prezident, Volodymyr, je dobré byť opäť v Kyjeve,“ napísal Johnson na sociálnej sieti Twitter.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta uviedol, že obaja lídri spolu diskutovali o dodávkach ťažkých zbraní a systémov protivzdušnej obrany.

Televízia Sky News spresnila, že predseda britskej vlády mal v piatok pôvodne vystúpiť na konferencii v meste Doncaster. Organizátori samitu boli podľa stanice „zmätení“, keď sa premiér na plánované podujatie nedostavil. Bolo im len povedané, že jeho absencia má „dobrý dôvod“ súvisiaci s dôležitými pracovnými povinnosťami.

Johnsonova cesta do Kyjeva nebola vopred ohlásená z bezpečnostných dôvodov. Ide o druhú návštevu britského premiéra na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Johnson sa v apríli stal prvým lídrom z krajín skupiny G7, ktorý pricestoval do Kyjeva. (TASR)

16:21 Zatkli 19 ruských agentov zhromažďujúcich informácie o ukrajinskej armáde

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) oznámila, že neutralizovala rozsiahlu spravodajskú sieť ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá podľa nej zhromažďovala a odovzdávala informácie o ukrajinskej armáde. SBU uviedla, že zatkla 19 ľudí, ktorí podľa nej sú ruskými agentmi. Zatknutia boli v mestách Kyjev, Charkov, Odesa a Zaporožie a tiež v Dnepropetrovskej a Vinnyckej oblasti. Informuje o tom portál news.sky.com.

Skupinu informátorov ruskej bezpečnostnej služby podľa SBU viedol agent ruskej FSB v Chersonskej oblasti. K informáciám, ktoré zhromažďovali, patrili elektronické mapy nevyhnutnej infraštruktúry a mapy umiestnenia jednotiek ukrajinskej armády, uviedla SBU.

15:52 Putin vo svojom prejave na Petrohradskom fóre útočí na všetky smery

„Jednostranný svetový rád podriadený USA končí,“ vyhlásil ruský prezident. Spojené štáty podľa neho nemajú žiadne povinnosti, len vlastné „posvätné záujmy“. V kritike USA pokračoval tvrdeniami o tom, že „Američania sa tvária, že vo svete nevidia iné centrá moci“ a že „stále premýšľajú, ako v minulom storočí“.

„Snažia sa izolovať či zrušiť nesprávne štáty,“ dodáva Putin.

zdroj: TASR/Alexander Demyanchuk, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Pustil sa aj do sankcií uvalených západným svetom. Opísal ich ako „šialené a bezdôvodné“, pričom tvrdí, že „sa im nepodarilo položiť Moskvu na kolená“.

„Ekonomický blitzkrieg podniknutý proti Ruskej federácii nemal šancu na úspech od samého začiatku,“ podčiarkol prezident. Sankcie podľa neho viac ubližujú tým, ktorí ich na Rusko uvalili. Európska únia podľa neho stratila akúkoľvek „politickú nezávislosť“ a taktiež záujem o „potreby európskych občanov“.

Vyjadril sa aj k samotnej invázii na Ukrajinu, ktorú, samozrejme, nazval „špeciálnou vojenskou operáciou“. Tentokrát však tvrdí, že začiatok operácie bol pre Rusko „ťažkým rozhodnutím“, ku ktorému bolo však „prinútené“.

„Museli sme ochrániť našich ľudí v regióne Donbas, ktorým hrozila genocída,“ vysvetľuje Putin. Na koniec dodáva, že „všetky ciele vojenskej operácie budú splnené“, aj napriek neustálemu zásobovaniu Ukrajiny západnými zbraňami.

15:19 Ukrajinská vláda ruší bezvízový styk s Ruskom

Ukrajinská vláda sa rozhodla zrušiť pre ruských občanov cestovanie na svoje územie bez víz. Potvrdil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Prezident Volodymyr Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram oznámil, že túto zmenu navrhol „s cieľom neutralizovať bezprecedentné hrozby pre národnú bezpečnosť, suverenitu a teritoriálnu integritu nášho štátu“. Dodal, že zmena nadobudne účinnosť 1. júla. Informuje o tom portál cnn.com.

14:55 CERN pre vojnu na Ukrajine zastaví spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom

Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) – jedno z najprestížnejších vedeckých laboratórií na svete – v piatok oznámila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine zastavuje spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom.

V Ženeve sídliaca organizácia CERN v piatok oznámila, že jej rada prijímajúca rozhodnutia má v úmysle vypovedať medzinárodné dohody o spolupráci s Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou v deň ich vypršania v roku 2024. Stane sa tak vzhľadom na „pokračujúcu nezákonnú vojenskú inváziu na Ukrajine, ktorá viedla k rozsiahlej humanitárnej kríze a značným stratám na životoch“.

Ako podľa televízie RAI vysvetlila generálna riaditeľka organizácie CERN Fabiola Gianottiová, rozhodnutie rady CERN potvrdzuje „dôrazné odsúdenie invázie Ruskej federácie na Ukrajinu s podporou Bieloruska“. Zároveň ale „ponecháva otvorené dvere pre pokračovanie vedeckej spolupráce, ak to podmienky v budúcnosti umožnia“.

zdroj: TASR/František Iván

Dohody o medzinárodnej spolupráci (ICA), ktoré uzatvára CERN, sa zvyčajne uzatvárajú na päť rokov a sú automaticky predlžované na rovnaké obdobie, pokiaľ niektorá zo strán nepredloží písomné oznámenie o vypovedaní zmluvy najmenej šesť mesiacov pred dátumom predĺženia.

Platnosť ICA s Ruskou federáciou sa končí v decembri 2024 a ICA s Bieloruskou republikou v júni 2024.

14:24 Reznikov: Krajiny NATO považujú Ukrajinu už fakticky za člena Aliancie

Krajiny Severoatlantickej aliancie považujú Ukrajinu už fakticky za člena NATO, uviedol v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR správu prevzala zo stanice CNN. Reznikov spresnil, že spojenci NATO mu to povedali na summite v Bruseli.

„Je dôležité vyzdvihnúť, že k takémuto stretnutiu došlo prvýkrát so štyrmi štátmi, ktoré nie sú členmi Aliancie: s Ukrajinou, Gruzínskom, so Švédskom a s Fínskom,“ uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Zároveň dodal, že čoskoro sa bude posudzovať členstvo Švédska a Fínska v NATO.

„Som rád, že moji kolegovia potvrdili, že Ukrajina už fakticky je členom tejto rodiny,“ podotkol ukrajinský minister obrany. Nespresnil však, kto charakterizoval Ukrajinu takýmto spôsobom, všíma si CNN.

Ašpirácia na členstvo v NATO je zakotvená v ústave Ukrajiny, samotný štát však členom Aliancie nie je.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok zopakoval záväzok NATO poskytovať vojenskú techniku na sebaobranu Ukrajiny. Oznámil tiež, že NATO nasadí na svoje východné krídlo viac vojakov.

14:12 Prejav Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade odložili pre kybernetické útoky

Prejav ruského prezidenta Vladimira Putina na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade odložili o hodinu pre „masívne DDoS útoky“ na systémy ekonomického fóra. Oznámil to v piatok Kremeľ. „Nanešťastie pre masívne DDoS útoky bol dnes znefunkčnený systém fóra a pracovisko pre akreditácie,“ povedal na improvizovanej tlačovej konferencii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom portál cnn.com.

zdroj: TASR/Ramil Sitdikov/Sputnik Pool Photo via AP

13:12 Macron s partnermi pracuje na novej trase exportu ukrajinského obilia cez Rumunsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že spoločne s európskymi partnermi pracuje na novej trase exportu ukrajinského obilia cez Rumunsko. Šéf Elyzejského paláca to povedal pre televíziu TF1, jeho slová cituje ukrajinský web epravda.com.ua.

Pre ruskú blokádu ukrajinských prístavov nie je možné vyviezť 22 miliónov ton obilia. „Momentálne pracujeme na novej trase, ktorá bude prechádzať Rumunskom, keďže Odesa je niekoľko kilometrov od hraníc. Spolu s Rumunskom vytvárame styčný bod pre export obilia,“ poznamenal Macron, podľa ktorého by sa preprava mohla uskutočňovať po Dunaji alebo po železnici.

12:00 Námorníctvo zasiahlo ruský remorkér s muníciou, zbraňami a personálom

Ukrajinské námorníctvo zasiahlo v Čiernom mori ruskú loď. Tá prepravovala muníciu, zbrane a personál na Ruskom okupovaný Hadí ostrov. Na Facebooku o tom informovalo námorníctvo ukrajinských ozbrojených síl.

Na palube ruského remorkéra Vasilij Bech, ktorý postavili v lodenici v Astracháni a súčasťou ruskej čiernomorskej flotily je od roku 2017, sa podľa Ukrajincov nachádzal protilietadlový raketový systém TOR.

11:29 Vojna na Ukrajine urýchlila prechod Ruska k autoritárskemu systému

Vojna na Ukrajine podľa britského ministerstva obrany zrýchlila dlhodobé smerovanie Ruska k autoritárskemu systému. „Odmietanie invázie je kriminalizované,“ uviedol rezort v najnovšej aktualizácii spravodajských informácií o konflikte.

Rezort však vo svojej správe konštatoval, že „napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky väčšina Rusov vyjadruje podporu ‚špeciálnej vojenskej operácii‘, časti obyvateľstva aktívne aj pasívne prejavujú svoj nesúhlas“. Informuje o tom portál news.sky.com.

11:00 V Mariupole zahynulo viac ako 1 300 civilistov, skutočný počet je zrejme o tisíce vyšší

Počas obliehania ukrajinského prístavného mesta Mariupol na pobreží Azovského mora zahynulo najmenej 1 348 civilistov vrátane 70 detí. Ako referuje spravodajský web CNN, uviedla to vysoká komisárka Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Podľa nej je však skutočný počet obetí nepriateľských akcií na civilistoch pravdepodobne o tisíce vyšší.

10:26 Rusko ohlásilo slovenským plynárňam SPP krátenie dodávok plynu o polovicu

Rusko obmedzuje dodávky plynu na Slovensko o polovicu. Informoval o tom v piatok podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák. Dodávky ruského plynu boli podľa neho krátené už v utorok, a to zhruba na úrovni 10 percent.

„V stredu sa dodávky krátili o 15 percent, včera (vo štvrtok) prišlo ku kráteniu vo výške 34 percent a dnes nám ruská strana oznámila, že nás kráti o polovicu,“ povedal Prokypčák na IT konferencii Jarná ITAPA 2022.

zdroj: TASR/František Iván

SPP sa pripravuje aj na možnosť úplného zastavenia dodávok ruského plynu. „Upozorňoval som, že keď budete vyhlasovať, že chcete zaplniť zásobníky v Európe na 80 – 90 percent, vyprovokujete protistranu, aby začala dodávky znižovať, aby sa ten cieľ nepodarilo naplniť,“ podotkol Prokypčák s tým, že otázne je ako to bude pokračovať. Za každú chýbajúcu megawatthodinu dávajú do zásobníka ďalšie navyše.

08:40 Čech bojujúci na Ukrajine je podozrivý z okrádania mŕtvych a rabovania. Prípad rieši polícia

Česká polícia založila špeciálny tím, ktorý sa zaoberá zločinmi spáchanými počas konfliktu na Ukrajine. Podľa zistení CNN Prima NEWS už detektívi preverujú aj správanie Čechov, ktorí sa do vojny zapojili. Majú podozrenie, že niektorí okrádali mŕtvych alebo brali veci z vybombardovaných domov.

08:30 Macron v Kyjeve: Za určitých podmienok som pripravený rokovať s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že je pripravený za určitých podmienok rokovať so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá o tom informovala v noci na piatok.

„Myslím si, že dnes si cesta do Ruska vyžaduje kladenie podmienok, to znamená gesto od prezidenta Putina. Nepôjdem tam len tak,“ uviedol Macron pre francúzsku spravodajskú televíziu TF1 počas návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

Francúzky prezident by s Putinom hovoril o humanitárnych záležitostiach, o ochrane väzňov, o potravinovej bezpečnosti a o nájdení riešenia. Macron zároveň uviedol, že takéto prípadné konanie bude transparentné voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

Na otázku novinárov, či si myslí, že Ukrajina by mala spraviť teritoriálne ústupky Rusku, šéf Elyzejského paláca odpovedal: „Myslím si, že dnes je našou povinnosťou postaviť sa na stranu našich hodnôt a medzinárodného pravá, a teda na stranu Ukrajiny.“

07:00 Stovkám ukrajinských utečencov hrozí bezdomovectvo

Stovky Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do Británie, sú momentálne bez domova alebo im hrozí bezdomovectvo. Tieto prípady sa vyskytli po tom, čo dohodnuté bývanie nebolo po ich príchode do Spojeného kráľovstva dostupné či vhodné alebo došlo k zlyhaniu vzájomnej dohody. TASR informuje na základe štvrtkovej správy agentúr DPA a PA Media.

Ako vyplýva z údajov vlády v Londýne, do 3. júna evidujú celkovo 660 ukrajinských rodín, ktoré sú buď bez domova, alebo sú stratou prístrešia ohrozené. Až 480 z nich pritom tvoria domácnosti s nezaopatrenými deťmi. Tieto údaje však nepredstavujú skutočný počet rodín bez domova, keďže viac ako štvrtina miestnych úradov na prieskum, ktorý nebol povinný, nereagovala.