Syndróm vyhorenia kosí čoraz viac Slovákov. Odštartovala to celosvetová trauma

Slováci sú vyhorení a nevedia si s tým rady. Už počas pandémie COVID-19 sa zmenila hranica medzi prácou a súkromím, čo prispelo k nárastu počtu prípadov syndrómu vyhorenia. Vyhorenie ovplyvňuje fyzické a duševné zdravie, vrátane výkonnosti a pamäti.

Katarína Milová z Hedepy zdôrazňuje riziká v určitých povolaniach a osobných vlastnostiach. Ženy a mladí ľudia sú na syndróm vyhorenia obzvlášť náchylní. 

Komu hrozí syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia sa začal častejšie objavovať v období pandémie ochorenia COVID-19. Zmenila sa vtedy hranica medzi prácou a súkromným životom. Vyhorenie spôsobuje vyčerpanie, ovplyvňuje výkonnosť, sústredenie aj pamäť. Má tiež vplyv na duševné zdravie. Rizikové sú niektoré povolania. Vyplýva to z vyjadrenia terapeutky Kataríny Milovej z online terapeutickej platformy Hedepy.

„Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ priblížila. Poukázala na to, že ohrozenou skupinou sú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania či osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách.

Vyhorenie sa podľa terapeutky môže spájať aj s niektorými povahovými vlastnosťami. „Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“ ozrejmila.

Syndróm vyhorenia sa častejšie vyskytuje u žien. „Štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena-matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ povedala Milová. Okrem žien trápi syndróm vyhorenia čoraz viac mladých ľudí do veku 30 až 35 rokov.

Zdriemnuť si cez deň je zdravé. Tipy, ako zo „šlofíka“ dostať maximum

Pomôže terapia

Milová priblížila, že pri syndróme vyhorenia dokáže pomôcť terapia. Je na nej podľa nej možné preskúmať to, čo vyhorenie spôsobilo, ale diskutovať aj o tom, ako s tým bojovať.

„Je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ doplnila.

Terapia môže byť podľa nej užitočná aj v rámci prevencie. Vhodné je tiež využívať rôzne techniky zvládania stresu či plánovanie a organizáciu.

„Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom učenie sa nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci,“ dodala. Odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.

Vyhorenie sa dnes týka aj detí či študentov, informovala Pravda. Keďže rodičia sú často dlho do večera v práci, deti majú počas dňa množstvo organizovaných aktivít. To môže byť v konečnom dôsledku viac na škodu ako na úžitok. 

Pri deťoch sa vyhorenie prejavuje podobne ako pri dospelých. Môže sa im zhoršiť prospech, nedokážu sa sústrediť, majú o škole negatívne zmýšľanie, nič ich neteší, sú apatické. V oboch prípadoch je potrebné zvoľniť a dopriať si psychický i fyzický oddych.

Pokiaľ sú požiadavky na deti zo strany rodičov priveľké, treba ubrať. Deti by mali mať aj priestor na nudu, vtedy hľadajú samých seba a naplno im pracuje fantázia.