Fínsky školský systém je ako sci-fi. Žiadne testy a špičkové vybavenie

Slovenské školstvo je dlhodobo terčom kritiky zo strany spoločnosti a taktiež má skoro najhoršie výsledky v rebríčkoch testovania pätnásťročných žiakov PISA organizovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z predmetov matematika, čítanie a vedecké disciplíny.

Slovenské deti hlavne prichádzajú o radosť z učenia, od toho sa potom odvíja viacmenej všetko ostatné.

Problémy sú jasne pomenované, no akosi sa neriešia. Slovenské školstvo je skostnatelé, zastaralé a prúdi do neho málo financií. Štát do vzdelávacieho systému dáva len vyše 3 % HDP, podobne ako Česko, Maďarsko, Luxembursko a Indonézia. Priemerom vrámci krajín OECD je 5-6 % HDP. Dánsko a Nórsko dávajú dokonca viac. Tento pomer sa odráža aj vo výsledkoch žiakov.

Fínsky model

Oslavovaný fínsky model znie pre slovenské deti ako sci-fi, o ktorom môžu len snívať. Žiadne testy, málo úloh, učiteľ ako partner a mnoho iných vychytávok. Napriek tomu, že fínske deti do noci nerobia domáce úlohy, majú jedny z najlepších výsledkov spomedzi krajín OECD.

Zaujímavosti z fínskeho školstva:

• Štúdium vo Fínsku je zadarmo, a to vrátane stravovania, dopravy, učebníc a iných pomôcok, ubytovania, zdravotnej starostlivosti, exkurzií, atď.
• Všetky školy sú štátne. Ministerstvo zadáva základné osnovy, avšak školy a učitelia majú veľkú autonómiu.
• Fínske deti začínajú chodiť do školy až v 7 rokoch.
• Počas prvých 6 rokov vzdelávania deti nie sú hodnotené. Do 12 rokov dostanú hodnotenie maximálne slovne a učitelia sa snažia vystihnúť momenty, kedy môžu chváliť.
• Majú len jediný povinný štandardizovaný test, ktorý robia všetky deti po dovŕšení 16 rokov.
• Na stredné školy sa chodí bez prijímacích skúšok, každý študent si môže vybrať školu a dostane šancu. Ak školu nezvláda, môže bez problémov prestúpiť na inú.

• Na vysoké školy sa dostanú len tí najlepší a všetci vysokoškoláci dostávajú podporu od štátu.
• Učiteľ je vážené a atraktívne povolanie. Platy učiteľov sú v priemernej výške tamojších miezd, ale stačí to na slušný život. Všetci učitelia vo Fínsku musia mať magisterský titul, ktorý je plne dotovaný. Učitelia sú vyberaní z horných 10 % najlepších absolventov.
• Cieľom je radosť z učenia sa. Fínske deti sa do školy tešia. Učia sa v príjemnom prostredí a pozitívnej atmosfére.
• Deti sa nebiflia suché fakty ale vyučovanie prebieha interaktívne, robia veľa projektov, hrajú sa, diskutujú a informácie ich preto zaujímajú.
• Často sa pracuje v skupinách. Deti sa učia spolupráci ale môžu vyskúšať aj líderstvo pri riešení problémov.
• Multidisciplinárne vzdelávanie. Predmety sa neučia samostatne akoby bol každý z iného sveta, ale prepojene vo vzájomných vzťahoch. Deti tak vidia veci komplexnejšie. Dôraz sa kladie na využitie v reálnom živote.

• Motivácia – tou môžu byť napr. netradičné priestory (v parku, na chate…), pekné a kvalitné vybavenie školy či zaujímavé pomôcky.
• Pestrá škála praktických predmetov: telesná výchova, hudobná výchova, práca s drevom, rôznymi nástrojmi (píly, zveráky, frézy…), domáce práce – šitie, krosná, keramika, varenie a pečenie.
• Integrácia „nešikovnejších“ žiakov – chodia do normálnej triedy a separované vyučovanie majú len na predmetoch, ktoré im robia problém.
• V celej krajine existuje len jedna učebnica na každý predmet ale je vysoko kvalitne spracovaná. Učebnice sú koncipované tak, že najskôr kladú otázky, aby deti rozmýšľali.
• Špičkové vybavenie v bežných triedach (dataprojektor s interaktívnou tabuľou, wifi, dostatok zásuviek, atd..) a tiež vybavenie v špecializovaných triedach (hudobné nástroje, telocvične, laboratória, materiály na tvorbu umenia,…), školská knižnica (dostupná pre všetkých obyvateľov mesta).
• Každý žiak má svoju skrinku. Nemusí každý deň vláčiť ťažkú tašku.
• Rozdiely medzi najlepšími a najhoršími študentmi sú najmenšie na svete.
• Učitelia trávia v triede iba 4 hodiny denne. Dve hodiny do týždňa majú určené na svoj profesionálny rozvoj.