Uniknuté dokumenty: NATO obetuje Poľsko a Západ mi padne k nohám, maľoval si Putin budúcnosť
- Z Kremľa mali uniknúť tajné dokumenty, ktoré majú zachytávať Putinove plány
- Ruský prezident si mal myslieť, že po triumfálnom útoku na Ukrajinu sa NATO rozpadne
- Z Kremľa mali uniknúť tajné dokumenty, ktoré majú zachytávať Putinove plány
- Ruský prezident si mal myslieť, že po triumfálnom útoku na Ukrajinu sa NATO rozpadne
Momenty, ktoré viedli k ruskej invázii, dodnes ostávajú veľkou záhadou. Kým niektorí z Kremľa vrátane ministra zahraničia Sergeja Lavrova nemali do poslednej chvíle vedieť, že hromadenie ruských síl povedie k útoku na Ukrajinu, iní mali byť s plánom oboznámení.
Či už kremeľské elity vedeli o plánovanom útoku, alebo nie, jedno je isté – ruský prezident Vladimir Putin rátal s rýchlym dobytím Ukrajiny.
Konkrétne mal Putin rátať s rozpätím troch dní, ukazujú dokumenty, ktoré údajne unikli zvnútra bezpečnostnej služby FSB. Dostať k nim sa mal denník The Sun a ľudskoprávny aktivista Vladimir Osechkin, ktorý stojí za projektom Gulag.net. Prostredníctvom neho mapuje zločiny komunistického režimu na obyvateľoch Sovietskeho zväzu, ale aj ich satelitoch.
Vystrašené krajiny NATO by ustúpili požiadavkám Putina, mysleli si v Kremli
Pochádzajú zo zdroja známeho ako Vietor zmeny (Wind of Change), ktorý informoval o zákulisí Kremľa už viackrát.
Dokumenty hovoria, že Putin údajne veril, že rýchle dobytie Ukrajiny a kapitalizácia Kyjevu otvoria cesty prezidentovým ďalším plánom. Hlava štátu si mala myslieť, že pád Ukrajiny naženie strach aj ostatným krajinám v Severoatlantickej aliancii (NATO), a štruktúra Aliancie sa zrúti.
Západu by následne vydal ultimátum, aby prijali ruskú okupáciu a bezletovú zónu vyhlásenú na Poľsko a na pobaltské štáty.
„Jadrová trojica by bola aktivovaná,“ hovorí zdroj, ktorý odkazuje na jadrové zbrane na zemi, vo vzduchu (lietadlá) a vo vode (ponorky a lode).
To by viedlo k vystrašeniu niektorých krajín, ktoré by sa stiahli z NATO a možno aj z Európskej únie, a tak k rozpadu NATO aj Západu a jeho hodnôt.
V plánoch by vystrašené západné krajiny prosili Rusko, že nebudú nevykonávať agresívne kroky proti Rusku a nebudú súčasťou možnej vojny.
Rusko by potom získalo silnú pozíciu, ktorá by sa dala porovnať so silou Sovietskeho zväzu. „V budúcnosti to umožní Rusku prevziať politickú kontrolu nad mnohými krajinami, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu. NATO ako integrálna štruktúra prestane existovať.“
Následne by niektoré západné krajiny boli ochotné obetovať Poľsko a Pobaltie a prehliadnuť raketové útoky na ne.
Putin takéto ciele naozaj mohol mať, tvrdí expert
Keir Giles, ktorý pôsobí ako expert na zahraničnú politiku v think tanku Chatham House, uviedol, že Putin takéto ciele pred vojnou mohol pokojne mať.
„Potlačenie sily Spojených štátov, odstránenie ochrany NATO z krajín východnej Európy a umožnenie Rusku slobodne vládnuť nad krajinami, ktoré si Putin myslel, že by mala byť pod dominanciou Moskvy,“ uvádza Giles.
Expert si myslí, že ak by sa situácia na Ukrajine vyvíjala v prospech Ruska, niektorí členovia NATO by sa skutočne mohli zľaknúť a nie je vylúčené, že by obetovali krajiny, na ktoré má Rusko zálusk. Ako príklad uvádza Nemecko, ktoré sa dlho zdráhalo robiť závažné rozhodnutia.
Putin však dosiahol úplný opak toho, čo chcel. Západ je jednotný a NATO sa nielenže nerozpadá, ale môže sa rozšíriť o Švédsko a Fínsko, ktoré už požiadali o vstup do Aliancie. Navyše jednotlivé krajiny si uvedomili svoju zraniteľnosť, a preto zvyšujú výdavky na obranu.
Odborníci potvrdzujú, že ciele Putina, minimálne na Ukrajine, sa nemuseli zmeniť. Ruský prezident môže naďalej túžiť po celom ovládnutí Ukrajiny.
„Či má Putin ambíciu zdolať Ukrajinu ako celú, to sa vylúčiť nedá. Otázka je, v akom časovom horizonte to chce urobiť a ako vlastne plánuje celú vojnu. Sú tu debaty, že sa jednoznačne chystá na dlhú vojnu v rozmedzí rádov rokov. Teraz špekulujem, ale ten plán, ktorý v Kremli môžu mať, môže hovoriť: ,Tento konflikt zmrazíme, znížime jeho intenzitu a počkáme, kým budeme schopní trocha nabrať nové sily, prezbrojiť a tak ďalej. A zatiaľ nejakým spôsobom dôjde k tomu, že Západ prestane podporovať Ukrajinu vo vojne, čo by nám vyhovovalo’,“ povedal pre Startitup bezpečnostný analytik Matej Kandrík.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroj: The Sun