Tajní agenti na každom kroku a na voľný pohyb rovno zabudni. Slovák zažil neskutočný život v KĽDR

Martin, kedy si sa rozhodol ísť do KĽDR a prečo si sa vybral práve sem?

Bol som tam v roku 2008. Študoval som si o krajine veľa informácií už v sedemnástich rokoch. Prečítal som si Orwella, mrazilo ma z tej knihy. Je to kniha, kde sa píše o diktatúrach a o tom, ako sú ľudia sledovaní. Neskôr sa mi dostali do rúk knižky o Severnej Kórei. Ani sa mi nechcelo veriť, že niečo také existuje.

Existuje čo napríklad?

Napríklad tam nemáš televíziu, rádio..resp. máš, ale štát rozhoduje o tom, kedy ti to zapne aj vypne. Ďalšou zaujímavosťou je, že nemôžeš vycestovať. Je to absolútne uzavretá krajina. Zisťoval som si podmienky vstupu, vycestoval som a bolo to ešte horšie ako som čakal.

Došiel si tam, prešiel si kontrolou na letisku – predpokladám, že už tu si cítil rozdiel…

Áno. Kórejci sú známi svojou obrovskou pristávacou dráhou. Majú radi veľké stavby, veľké sochy. Na letisku nás až tak nekontrolovali. Niekedy sa odovzdávali mobily. Ale v podstate nemáš chytiť akú sieť. Zoberú ti foťáky s veľkým objektívom. Môžeš fotiť len to, čo ti dovolí strana. A na konci výletu ti skontrolujú všetky fotografie. Čo je v rozpore so severokórejskou propagandou – vymažú ti to. Na letisku ťa čakajú sprievodcovia. Prvú vec, ktorú urobíš, je poklona k soche Kim Ir-Sena. A to si ešte musíš zaplatiť kytičku, ktorú mu tam položíš. Proti tomu nemôžeš bojovať. :)

Môžem tam ísť  – čisto hypoteticky – sama?

Do KĽDR nemôže nikto vycestovať sám. Všetko musí byť riešené cez miestnu cestovnú agentúru. V Severnej Kórei neexistuje voľný pohyb osôb na verejnom priestranstve. Si v organizovanej skupine, kde sú traja sprievodcovia, ktorí sa vzájomne kontrolujú. Je tam jeden „tajný“. Máš striktne vyhradený program, ktorého sa musíš držať.

Keď vycestuješ, dostaneš prednášku o tom, čo robiť môžeš a čo nemôžeš. Napríklad nemôžeš pokrčiť noviny, lebo sa tým môžeš dostať do väzenia. K soche Kima Čonga sa musíš pokloniť aj keby ti trhalo žily. Sprievodcovi nesmieš klásť politicky nekorektné otázky. V podstate v tejto republike len prijímaš informácie a nekladieš otázky.

Vedia domáci obyvatelia o tom čo sa vonku deje?

Keď si zapneš televíziu, zistíš, že na celom svete je vojna. Domáci si myslia, že žijú v raji. Keď nemáš vonkajší styk so žiadnou inou krajinou ani cez internet, veríš tomu, čomu ťa učia odmalička. A propaganda dobre pôsobí aj na turistov. Ja sa na tom vždy smejem. Ukazujú ti vždy len to najlepšie, čo máš vidieť.

A čo máš vidieť?

Máš vidieť krásu, šťastných ľudí, ktorí ťa radi privítajú. Je to komparz, žiaľbohu. A každý, kto mi ukazuje fotografie vraví „pozri, svadobčania ma pozvali, aby sme si s nimi zatancovali“. A bolo to presne na mieste, kde to zažilo 100 ďalších ľudí v rovnaký mesiac napríklad.

A to podotýkam – s tým istým komparzom – tými istými hercami. Prečo všetci zažijú len jednu zastávku, keď ideš metrom? Prečo nemôžeš ďalej pokračovať v ceste? Prečo, keď idem autobusom tak drvivá väčšina ulíc je prázdna? Pýtal som sa sprievodcu a povedal mi „A čo keby si mu odovzdal citlivé informácie?“ Spýtal som sa ako to myslí. Dostal som odpoveď „morzeovkou, očami..“

Prečo, keď jem v reštaurácii – okolo reštaurácie nie je nik a v okolí sú policajti, ktorí pískajú do píšťalok a odkláňajú bežných ľudí? Prečo bývam na hoteli, ktorý je na ostrove a večer má zdvihnuté mosty? Prečo sa nemôžem ísť sám prejsť?

Severná Kórea má vždy odpoveď na tvoje „prečo“. Odpoveďami sú napríklad – čo keby ste sa stratili? Nie každý obyvateľ KĽDR rozpráva dobre anglicky.

A aká bola odpoveď na umiestnenie hotela a zdvihnuté mosty?

„Kvôli vašej bezpečnosti“. Ale dokážu ťa popritom absolútne zabaviť. Na hoteli máš možnosť si zahrať bowling. Robia všetko preto, aby si im nekládol zbytočné otázky. Program ti skončí o 17tej.

A čo potom?

Ideš si oddýchnuť, potom máš večeru a spoločenský program. Ale všetko organizovane. Ale ani na hoteli sa nemôžeš rozprávať, resp. môžeš, ale politicky korektne. Bol som tam ako sprievodca, volali mi z recepcie hotela, že izba číslo 267 si má dávať pozor na to, čo rozpráva. Počúvajú, majú tam na to ľudí. :)

Akých ľudí? Aj Slovákov, keď vedeli rýchlo reagovať na slovensky hovoriacich?

Nie. Veľa ľudí zo Severnej Kórei študovalo v bývalom Československu. Ale dôkazy nie sú. No potom som povedal, že máme chuť na víno – a víno sa našlo. A tiež som našiel ploštice za zrkadlom. Keď tomu niekto veriť nechce, nech sa pozrie za zrkadlo a spýta, prečo tie ploštice za zrkadlom idú do steny. Je to kvôli echu, asi majú lepšiu kvalitu.

Keď ideš do dedín, prechádzaš nie príliš výstavnými miestami – vtedy si vezme kórejský sprievodca do rúk mikrofón a začne ti rozprávať kórejský vtip. Tú pozornosť si jednoducho celú preberie. A ľudia to žerú. Keď dôjdu domov a ukazujú fotky rodine, reakcie sú veľmi pozitívne „wow, to mesto je krásne!“. A opäť si kladieš otázky – prečo nie sú fotky detailné? prečo je všetko fotené zvonku? Prečo je všetko pod krásne belasou oblohou? Všetko, čo je detailné a čo je pod mrakom ti vymažú.

A čo domáci? dá sa k nim dostať?

Nemôžeš, ani žiadny iný turista. A keď ti niekto povie, že sa rozprával s domorodcami, tak si vymýšľa. Všetko je pod kontrolou. Ty sa môžeš spýtať, aký majú plat. Povedia ti, že v priemere 700 eur. A ty sa na neho pozeráš a vravíš si – tak vy ste na tom lepšie ako druhá najsilnejšia ekonomika – Čína?

Prečo, keď toľko zarábajú, nie vždy chodia električky?

Ak je to tam také skvelé, prečo nikto neuteká do Severnej Kórei?

Prečo z toho „raja“ utekajú ľudia von? Ako u nás v komunizme – prečo veľa ľudí utieklo von a nie iní k nám?

Tí Severokórejci nemajú žiadne informácie a utekajú von, chápeš to? Vieš prečo? Majú hlad. V Južnej Kórei je veľmi veľa ľudí z KĽDR, ktorí utiekli cez Čínu do JK. Začneš utekať až vtedy, keď máš hlad. Tí ľudia si nedokážu položiť otázku, čo je slobodné myslenie, čo je sloboda rozhodovania.

Vedia uvažovať z tých základných rovín..

Presne tak, hlad ich donútil. Často sa stáva, keď týchto ľudí chytia v Číne – vrátia ich späť do Severnej Kórei. Musia sa dostať cez celú Čínu, Laos, Thajsko.

Jupí. Dostanú sa do Južnej Kórei – majú vyhraté?

Ešte stále nie. Je otázne, či vôbec zvládnu ten svet. Južná Kórea patrí do prvej desiatky najbohatších krajín sveta. Máš technologické vymoženosti, platobné karty. Nevedia to ľudia zo Severnej Kórei použiť. V živote nič také ani len nepočuli. Preto Južná Kórea zriadila trojmesačný camp, kde sa ľudia učia základné veci – čo je platobná karta, čo je počítač, ako platiť kartou, ako si vkladať peniaze na účet…Je to náročné na psychiku, často to končí samovraždou.

Prečo majú v armáde 5 miliónov ľudí? 

Majú 22 miliónov obyvateľov, armáda teda tvorí cez 22 % obyvateľstva. Chránia výdobytky komunizmu, socializmu. Pretože kapitalistický svet s vedúcou úlohou Spojených štátov nás chce napadnúť, aby zotročili národ, ktorý miluje Kim Ir-Sena. Toto sú oficiálne vyjadrenia. Vravia tiež – svet nám závidí náš mier.

A prečo sa s tým teda nič nerobí?

Sú tam veľmi silní hráči, je jedno či je to Amerika, Čína alebo Rusko. Rusi v žiadnom prípade nechcú, aby sa priblížili hranice západného sveta k ruským hraniciam. Rusi to vravia veľmi pekne – „hľadáme mierové riešenia“. Severná Kórea sa teraz zľakla, lebo Čína im stopla dodávky niektorých vecí. Avšak trpia vždy len tí ľudia. Všetko ostatné sú len domnienky, nedostaneme sa k informáciám bližšie.

Bude vojna?

Toto „bububu“ sa robí od roku 1953. Pred dvoma rokmi Severná Kórea vybombardovala – vraj nechtiac – jeden juhokórejský ostrov. Vtedy boli najbližšie k vojne. To bol stav pohotovosti. Stav, ktorý funguje dnes, je normálny život.

Majú chránené aj vzdušné priestory?

Majú. Keď letíš lietadlom – musíš obísť Severnú Kóreu, lebo budeš zostrelený.

Ešte sa vrátim k tým platom. Sú aj nejaké iné – reálnejšie informácie o tom, koľko domáci zarábajú?

Netuším. Len sa vraví, že priemerný mesačný zárobok je vo výške 3 eur. Liter benzínu stojí 6 eur. Je to jedna z najchudobnejších krajín zo všetkých.

Čo nastane ak Kim umrie?

Nastúpi niekto ďalší z ich dynastie. Dynastia si to musí udržať. Lebo tí domáci by „neroztrhali“ len tých Kimovcov, ale celú generalitu. To by skončilo veľmi tragicky.

Tvoj najhorší zážitok?

Ten bol v čase keď prezident Kim Ir-sen mal narodeniny. On je večným prezidentom aj napriek faktu, že zomrel. Majú len veľkého vodcu, veľkého kormidelníka… Oslavuje sa to 3 mesiace v roku. A každý deň počas týchto 3 mesiacov vystupujú účinkujúci na štadióne. Sú to deti, ktoré majú v rukách obrovskú knihu, kde každá strana knihy je zafarbená inak. A tie deti vedia, ktorú stranu majú otvoriť. Je to súbor 20 000 detí. Zmenia obraz lusknutím prsta. Keď som podobné akcie videl v Pekingu, tak oproti tomuto bol ten ceremoniál nepodarenou akciou.

Článok bol pôvodne uverejnený 9. júna 2018 

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory