Tajomná minulosť Vianoc na Slovensku: „Štedrá večera mala kedysi 12 chodov,“ hovorí etnologička Nádaská

15. decembra 2024 o 12:00

Kedysi sme na Slovensku nemali až také hojné Vianoce, ako ich poznáš
Z vianočného stromčeka sa vešal len vrcholec
Štedrá večera mala aj dvanásť chodov

Katarína Nádaská hovorí, že Vianoce sa rokmi veľmi zmenili (ilustračné foto). TASR/Pavol Zachar, Erika Ďurčová

Kedysi sme na Slovensku nemali až také hojné Vianoce, ako ich poznáš
Z vianočného stromčeka sa vešal len vrcholec
Štedrá večera mala aj dvanásť chodov

Vianoce poznáš ako to obdobie, keď všetko svieti a ty počas sviatkov zalezieš pod deku a pustíš si rozprávky pri ozdobenom stromčeku. Nie vždy to však bolo tak. Niektoré rodiny si nemohli stromček dovoliť vôbec, darčeky si nekupovali, ale vyrábali.

Rovnako to bolo aj v prípade jedla. Stoly sa neprehýbali pod množstvami jedla, varilo sa len toľko, koľko sa dalo zjesť. Aj napriek tomu, že mali viacchodové menu, na aké si zvyknutý teraz, porcie boli len veľmi malé. Na stôl dávali len to, čo mali.

S etnologičkou, výskumníčkou a spisovateľkou Katarínou Nádaskou sme sa preniesli na pár chvíľ do minulosti, aby sme pochopili, ako vyzerali Vianoce v minulosti.

Vianočný stromček nemal každý

Prečo máme vianočný stromček?
Ako si taká malá krajina, ako je Slovensko, rozdelila rôzne tradície a zvyky?
Kedy sme sa dostali k tomu, ako má vyzerať štedrá večera?
Budú Vianoce aj v budúcnosti alebo tento sviatok sa zatratí?

Kam až siaha história Vianoc na Slovensku? Odkedy ich oslavujeme?

Vianoce sú prioritne kresťanský sviatok, čiže aj keď ako samotné Vianoce ako sviatok sa oslavovali od začiatku formovania kresťanstva, na našom území to bolo zhruba od toho dvanásteho storočia. Ale je zaujímavé, že termín Vianoc sa menil. Napríklad spočiatku sa Vianoce oslavovali v dnešnom mesiaci máj a až neskôr, zhruba v trinástom storočí sa ustálili potom na oslave vianočných sviatkov ako kresťanského sviatku Narodenia Ježiša Krista v mesiaci december.

Vyplývalo to trošku aj z toho, že indoeurópske národy, ku ktorým teda patríme aj my, v predkresťanskom období slávili sviatky zimného slnovratu. Tie sa slávili v zimnom období, páve v mesiaci december, keď bol zimný slnovrat. Takže sa tu nadviazalo vlastne na tradíciu slávenia určitých sviatkov. Táto tradícia sa zmenila, že už teda zimný slnovrat sa zmenil na slávenie vianočných sviatkov ako takých s iným obsahom – náboženským.

Vy hovoríte o tom, čo sme si prevzali od iných, ale čo je také typicky slovenské pre Vianoce?

Prakticky sa dá povedať, že do polovice dvadsiateho storočia bol symbolom Vianoc betlehem. Vianočný stromček prišiel až oveľa neskôr. Keby ste sa dnes opýtali niekoho, čo je symbolom Vianoc, tak každý povie, že vianočný stromček a darčeky. Pre ľudí nie tak dávnej minulosti to bol betlehem. Na Slovensku máme betlehemy veľmi pekné, ručne robené – vyrezávané z dreva, máme voskové betlehemy, banícke betlehemy či papierové betlehemy. Baníci si robili betlehemy takou špeciálnou technikou vkladania do fliaš.

Betlehemy nájdeme v chrámoch, ale aj jednotlivých domácnostiach. Často tie staršie kusy betlehemov sú zdedené. Viaceré generácie ich majú ako taký svoj rodinný poklad.

Kedy sa objavuje vianočný stromček na Slovensku?

Na Slovensku sa začiatkom dvadsiateho storočia objavuje vianočný stromček. V meštianskych a šľachtických rodinách sa v podstate objavuje už skôr, počas rakúsko-uhorskej monarchie. Šľachta a mešťania si ozdobovali stromčeky už aj v devätnástom storočí, ale obyčajne na ten vidiek prenikli neskôr, až začiatkom 20. storočia.