Tajomnú hrobku známeho cisára tisíce rokov nik neotvoril. Experti sa boja o vlastný život

Farmári narazili v roku 1974 na jeden z najdôležitejších archeologických objavov histórie. Na poli čínskej provincie Shaanxi našli počas kopania úlomky ľudskej postavy, vyrobené boli z hliny. Ďalšie archeologické vykopávky však odhalili, že sa toto pole nachádzalo nad veľkým pokladom. 

Presne pod ním našli farmári množstvo ďalších jám, preplnených tisíckami modelov vojakov Terakotovej armády, vojnových koní, úradníkov či iných zvierat v životnej veľkosti. Archeológovia však doposiaľ nepreskúmali všetky priestory. Majú totiž strach. 

2-tisíc rokov neotvorená hrobka

Úlohou tejto armády bolo podľa IFL Science, strážiť neďaleké mauzóleum cisára dynastie Qin, Qin Shi Huanga, ktorý jej vládol v rokoch 221 až 210 pred naším letopočtom. Spomínaný cisár je podľa BBC známy tým, že pil dúšky vína zmiešané s medom a ortuťou a túžil po nesmrteľnosti. Zomrel vo veku 49 rokov, pravdepodobne na otravu ortuťou. 

Veľké časti nekropoly, ktorá mauzóleum obklopuje, už boli preskúmané, ale samotná cisárska hrobka kvôli množstvu intríg, s ktorými je spájaná, ešte otvorená nebola. Je pravdepodobné, že ľudské oko posledných 2-tisíc rokov nenazrelo dovnútra od momentu, kedy bol do nej uložený Qin Shi Huang.

Archeológovia sa obávajú, že by jej prípadné otvorenie mohlo hrobku poškodiť a historické informácie by mohli prísť o svoju hodnotu. V súčasnosti by sa na otvorenie hrobky mohli použiť len invazívne archeologické techniky, pri ktorých hrozí vysoké riziko spôsobenia nenapraviteľných škôd. 

Je tu jedna možnosť

Jedným z najznámejších príkladov tohto nerozvážneho konania je podľa IFL Science vykopávka mesta Trója v 70. rokoch 19. storočia. Nemecký archeológ Heinrich Schliemann odhalil toto archeologické nálezisko pod zemskými sutinami, ale dopustil sa niekoľkých chýb. 

Svojou prácou sa mu kvôli jeho unáhlenosti a naivite podarilo zničiť takmer všetky stopy toho istého mesta, ktoré odhalil. Archeológovia chcú byť preto trpezliví a tvrdia, že nechcú znovu urobiť podobné chyby. Preto prišli s myšlienkou použiť na nahliadnutie do hrobky techniky, ktorými by nič nepoškodili. 

Jednou z možností je použitie miónov, teda častíc, ktoré sa v zemskej atmosfére zrážajú s atómami a dokážu nahliadnuť cez štruktúry ako pokročilý röntgen. Náhľad do hrobky by však mohol byť oveľa nebezpečnejší, než sa predpokladá. 

Archeológov by mohlo zaplaviť

V správe, ktorú napísal staroveký čínsky historik Sima Qian asi 100 rokov po smrti Qin Shi Huanga, vysvetľuje, že hrobka je napojená na nástražné pasce. Tie boli navrhnuté tak, aby zabili každého votrelca.

„Hrobka bola plná vzácnych artefaktov a vzácnych pokladov. Remeselníci dostali príkaz, aby mali šípy a kuše pripravené na každého, kto by sa do hrobky pokúšal vstúpiť. Ortuť bola nastavená na mechanický tok,“ uvádza sa v správe. 

Aj keby teda 2-tisícročné lukové zbrane zlyhali, archeológov by mohla zaplaviť jedovatá tekutá ortuť. Vedecké štúdie z roku 2020, publikované vo vedeckom časopise Scientific Reports, našli výrazne vyššie úrovne koncentrácie ortuti, než by sa na tom pozemku očakávalo. 

Hrobka Qin Shi Huanga tak zostáva stále nepreskúmaná, no nie zabudnutá. Správny čas na jej otvorenie by mohol prísť už čoskoro, vedci by sa v tom prípade mohli ponoriť do tajomstiev, ktoré sú už viac než 2-tisíc rokov nepoznané.