Tajomstvo dlhovekosti máš doma aj ty, celý čas ho máme pod nosom

Všetci vieme, že máme piť dostavok vody. Okrem toho, že dehydratácia je naozaj nebezpečná, je dostatok vody veľmi prospešný pre naše telo. 

Nová štúdia však ukazuje, že ľudia, ktorí dodržiavajú pitný režim, čelia menšej hrozbe výskytu chronických chorôb. To zákonite vedie k dlhšiemu životu. Do výskumu sa zapojilo 11 255 dospelých osôb, ktorých sa päťkrát v priebehu 25 rokov pýtali na faktory, ako je socioekonomický stav a rodinná zdravotná anamnéza.

Ako ďalej informuje Science Alert, súčasťou klinického testovania na dobrovoľníkoch bolo meranie sodíka v ich krvi. To sa následne použilo ako indikátor ich príjmu tekutín. Vo väčšine prípadov totiž platí, že čím viac vody pijeme, tým je hladina sodíka v našom krvnom obehu nižšia. 

„Výsledky naznačujú, že správna hydratácia môže spomaliť starnutie a predĺžiť život bez chorôb,“ hovorí vedecká pracovníčka Natalia Dmitrieva z National Heart Lung and Blood Institute (NHLBI) v Marylande.

Predchádzajúce výskumy tiež poukázali na súvislosť medzi vyššími hladinami sodíka v krvi a zvýšeným rizikom srdcového zlyhania. Normálny rozsah hladín sodíka v krvi človeka sa zvyčajne pohybuje medzi 125 až 146 miliekvivalentmi na liter (mEq/l). V štúdii vzorky krvi s vyššími hladinami sodíka tiež s väčšou pravdepodobnosťou obsahovali zvýšené hladiny až 15 rôznych markerov biologického zdravia a starnutia.

Ukázalo sa, že ľudia s hladinami sodíka nad 142 mEq/l mali o 10 až 15 percent zvýšenú pravdepodobnosť, že budú biologicky starší, než je ich chronologický vek. Existuje však aj o 64 percent vyššie riziko súvisiace s rozvojom chronických ochorení vrátane srdcového zlyhania, mŕtvice, fibrilácie predsiení, chronického ochorenia pľúc, cukrovky a demencie.

Podľa autorov štúdie by mohlo meranie hladín sodíka v krvi poskytnúť rady lekárom. Tí by mali upozorňovať ľudí nachádzajúcich sa v nebezpečnej zóne, pokiaľ ide o príjem tekutín, aby nezanedbávali svoj pitný režim. Nie je nutné, aby naň mysleli len prostredníctvom pitia vody. Pitný režim sa dá totiž doplniť aj prostredníctvom rôznej zeleniny či ovocia. 

Potrebné sú ďalšie štúdie

„Cieľom je zabezpečiť, aby pacienti prijímali dostatok tekutín, a zároveň posúdiť faktory, ako sú lieky, ktoré môžu viesť k strate tekutín,“ hovorí vedúci výskumník Manfred Boehm z NHLBI.

Odborníci zdôrazňujú, že ich metóda nemôže preukázať, že hydratácia človeka je primárne zodpovedná za zvýšenie jeho šancí na dobré zdravie. Vhodnejšie sú kontrolované štúdie, hoci už v týchto zisteniach vidíme súvislosť, ktorej by sa mali vedci venovať aj v budúcnosti. 

Hladiny sodíka v krvi sa neodvíjajú iba od pitného režimu. Vedci v tejto štúdii však kontrolovali premenné vrátane veku, rasy a biologického pohlavia, no tiež vylúčili účastníkov štúdie s ochoreniami, ako je cukrovka, alebo zvykmi, ako je fajčenie. Tie totiž tiež dokážu ovplyvniť hladinu sodíka v krvi.

Za zmienku stojí aj to, že táto štúdia sa sústreďuje skôr na zdravotné riziká dehydratácie a nie na pozitívne účinky dobrej hydratácie.

Aktuálne viac ako polovica svetovej populácie zanedbáva svoj pitný režim. Odporúčaný denný príjem vody zvyčajne začína na 1,5 litra. Toto zanedbávanie má viacero dôvodov, pričom jedným z nich je obmedzený prístup k čistej a pitnej vode. Zabezpečenie dodávok čistého pitia vo všetkých komunitách by malo byť prioritou číslo jeden pre udržanie zdravia všetkých.

Tým, čo však prístup k pitnej vode majú, mohlo dodržiavanie pitného režimu pomôcť v boji proti chorobám a úmrtnosti.