Tajomstvo dlhovekosti: Nestarnúci žralok žije 400 rokov. Vedci skúmajú, ako je to možné

Grónsky žralok, inak nazývaný aj polárny žralok, je záhadný tvor, ktorý žije na našej planéte. Tento žralok s odborným názvom Somniosus microcephalussa sa môže dožiť aj 400 rokov.

Ide o jedného z najdlhšie žijúcich stavovcov na Zemi. Vedci už niekoľko rokov skúmajú, čo môže stáť za tým, že tento živočích prežije niekoľko storočí. Výskumy poukazujú na to, že odpovede sa dajú nájsť priamo v jeho DNA. 

Nestarnúci žralok 

Portál The Telegraph uvádza, že tak ako iné žraloky, ani tento nie je veľmi príjemný na pohľad. Jeho telo je pokryté takzvaným brúsnym papierom. Jeho plutvy sú zakrpatené a nemotorne sa nachádzajú po bokoch jeho tela. Oči sú zakalené a často tvoria hostinné prostredie pre mnoho červovitých parazitov. 

Jeho prirodzené prostredie sa nachádza v severnom Atlantiku a Severnom ľadovom oceáne.  

Medzinárodný tím vedcov z Európy a Spojených štátov zmapoval polárneho žraloka. Vďaka výskumom sa dá zistiť tajomstvo dlhovekosti tohto tvora.

Štúdia, ktorá bola publikovaná na portáli bioRxiv, informuje o komplexnej zložke genetickej výbavy žraloka. Špecifické gény a biologické mechanizmy môžu zodpovedať za výnimočnú dĺžku života žraloka.

Ako informuje portál The Telegraph, grónske žraloky majú veľmi veľa genómov. Množstvo dosahuje približne 6,5 miliardy základných párov alebo stavebných blokov DNA. Obsahujú najviac genómov spomedzi všetkých žralokov.  

Výskum, na ktorý sa podujali českí susedia z Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity a brnianskeho Biofyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky, zistil z ribonukleovej kyseliny (RNA), prečo grónsky žralok žije tak dlho. Informujú, že zviera využíva enzým, ktorý je odolný proti nádorovým bunkám. 

Expedícii sa podarilo odobrať vzorky pečene a svalov, z ktorých sa následne získala DNA a molekuly RNA. Izoláciou nukleových kyselín sa v žraločej RNA objavili procesy, ktoré spôsobujú dlhovekosť. Výskum, ktorý sa zameriava na dlhovekosť žraloka, ale aj na jeho odolnosť voči chorobám, je zásadný, píše portál vedanadosah.sk.  

Prekvapivé zistenie výskumníkov

Viac ako dve tretiny tvorili gény, ktoré sa opakovali a sú známe aj ako transponovateľné elementy. Tieto gény fungujú na princípe, že sa samy replikujú prostredníctvom mechanizmu kopírovania, uvádza The Telegraph.

Týmto procesom sa často degeneruje normálne fungovanie génov a vznikajú tak mutácie či prípadne choroby. Vedcov zaskočilo, ako je možné, že tento žralok žije tak dlho, keď má množstvo týchto génov. Za pravdepodobné považujú, že grónsky žralok si vyvinul gény, ktoré zapája do opravovania svojej DNA.

Molekulárny biogerontológ João Pedro de Magalhães hovorí, že existuje mnoho zvierat, ktoré žijú dlhšie ako ľudia a nepotrebujú ani veterinárnu starostlivosť. Hoci sa samotného výskumu nezúčastnil, dodal, že štúdiom žralokov možno jedného dňa pomôže vytvoriť protirakovinové terapie či preventívne opatrenia voči ochoreniu.

Portál vedanadosah.sk píše, že o biológii grónskeho žraloka sa, žiaľ, ešte veľa informácií nevie. Nedá sa povedať, či sa samica tohto druhu dožíva dlhšie ako samec, ako je dané u väčšiny druhov zvierat.

Biológ Václav Brázda hovorí: „V dlhovekosti môže určite hrať dôležitú úlohu jeho pomalý metabolizmus a život v chladnej vode, ale v rovnakom prostredí žije aj množstvo krátkovekých organizmov a dokonca ďalšie tri druhy žralokov, ktorých dĺžka života nie je výnimočná. Optimálne by bolo, keby sme mohli získať vzorky všetkých štyroch druhov a zistiť rozdiely medzi ich genetickou informáciou.“