Hanba pre Slovensko: Takto prišli o život tisíce Slovákov. Vláda mohla konať lepšie v týchto krokoch

Pandémia si celosvetovo vyžiadala až 6,6 milióna obetí. Mnohí ľudia však zomreli úplne zbytočne, vyplýva zo štúdie „Nadúmrtnosť na Covid-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky“.

Ako naznačuje štúdia takmer 20-tisíc Slovákov zomrelo zbytočne v dôsledku zlyhania manažmentu v boji proti Covid-19. Podľa iniciatívy Mali ešte žiť by bolo úmrtiam možné predísť, ak by vláda a ďalšie inštitúcie zodpovedné za manažment krízy a zdravotnú politiku postupovali tak, ako iné krajiny Európskej únie porovnateľné so Slovenskom.

Aj preto iniciatíva Mali ešte žiť spúšťa petíciu, v ktorej žiada Národnú radu SR, aby prešetrila zlyhanie kompetentných pri riadení pandémie Covid-19.

Prvú vlnu sme zvládli ukážkovo

Napriek tomu, že Slovensko zvládlo prvú vlnu ukážkovo, v ďalších vlnách pohorelo, uvádza štúdia. Z dostupných údajov vyplýva, že Slovensko medzi európskymi krajinami patrilo z hľadiska schopnosti zabránenia šírenia vírusu k najúspešnejším krajinám v začiatkoch pandémie.

Ako naznačuje štúdia, môže za to rýchle zavedenie striktných opatrení – prvé opatrenia boli v SR prijaté už 6. marca 2020, v deň kedy bol potvrdený prvý prípad. O 10 dní neskôr bol už vyhlásený aj núdzový stav.

Zatvorené obchody, služby, školy a prísne pravidlá pri cestovaní vyústili do malého počtu infikovaných aj mŕtvych. Všetko však má svoju cenu a tvrdé opatrenia mali podľa odborníkov negatívne dopady na ekonomiku krajiny aj na duševné zdravie Slovákov.

Z opatrení sa upustilo, nastal chaos

Už koncom mája Svetová zdravotnícka organizácia varovala pred druhou vlnou epidémie nového koronavírusu, ktorá vypukla na jeseň 2020. Krajinám bolo odporúčané, aby sa na takýto scenár pripravili a nemuseli tak pristupovať k drastickým opatreniam.

Varovanie však prišlo v čase, keď väčšina krajín uvoľňovala reštrikcie. Napríklad v Singapure či v Japonsku včas pochopili, že dané obdobie je ideálne na prípravu, nie na oslavu. Podobne na tom boli aj škandinávske krajiny, ktoré druhú vlnu nevylučovali a boli pripravené pokračovať s preventívnymi opatreniami. 

Najviac zasiahnuté krajiny v Európe – Veľká Británia, Taliansko či Španielsko – od prísnych opatrení upustili, rovnako aj Slovensko. Aj preto druhú vlnu pandémie sprevádzali chaotické rozhodnutia riadené emóciami a politicky, bez vedeckých poznatkov, tvrdí spoluautor štúdie Peter Pažitný.

Zlomovým momentom bolo celoplošné testovanie antigénovými testami, ktoré prebiehalo v nevhodných podmienkach. Falošne negatívne testy spôsobili, že ľudia podvedome poľavili s dodržiavania opatrení. To spôsobilo, že čísla nakazených a mŕtvych začali rásť exponenciálne.

Nemocnice skolabovali, očkovanie sa spolitizovalo 

Štúdia, o ktorú sa opiera aj petícia od iniciatívy Mali ešte žiť, poukazuje na nezhody na politickej scéne, prenos zodpovednosti na samosprávy bez finančnej podpory a nevhodnú komunikáciu s verejnosťou. Práve to podľa odborníkov spôsobilo rekordnú úroveň infikovaných. Nemocnice zažili kolaps a na scénu prišlo očkovanie.

Zatiaľ čo podľa autorov štúdie je druhá vlna primárne dôsledkom zanedbanej prípravy, chaotických politických rozhodnutí často bez vedeckého základu (celoplošné testovanie), nevhodnej komunikácie na tlačovkách a neskorého zavedenia tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania.

Odborníci v štúdii uvádzajú ako hlavný problém nejednotnú podporu očkovania naprieč politickým spektrom. Spomínajú kauzu Sputnik, ale aj nevydarenú očkovaciu lotériu. 

zdroj: Cecilia Faboiano/LaPresse via AP - Pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania.

Odborníci v štúdii uvádzajú, že druhá vlna dopadla z epidemiologického pohľadu katastrofálne. 7-dňový kĺzavý medián sa od októbra 2020 po apríl 2021 nedostal pod hranicu 1 000 prípadov týždenne a počet úmrtí na Covid-19 sa vyšplhal k 30.4.2021 na 11 732.

Nízka zaočkovanosť seniorov, kolabujúci zdravotnícky systém a neskoro zavedený lockdown ovplyvnili aj tretiu vlnu pandémiu. Počet infikovaných sa vyšplhal až na 19 738 osôb.

„Namiesto dôveryhodnej a zrozumiteľnej komunikácie s ľuďmi vláda priniesla chaos a pochybné rozhodnutia na poslednú chvíľu. Namiesto opatrení na ochranu životov sme dostali plošné testovanie. A namiesto ozajstnej očkovacej kampane prišli hádky o dovoze neregistrovanej vakcíny a spochybňovanie odborníkov,“ upozorňuje Rado Baťo, organizátor iniciatívy Mali ešte žiť.
Podpísať petíciu →

zdroj: Mali ešte žiť – „Zlé riadenie pandémie na Slovensku si vypýtalo svoju daň. Preto sme symbolicky zapálili 20 000 sviečok za 20 000 životov,“ vysvetľuje iniciatíva Mali ešte žiť.

Čo mohlo Slovensko spraviť lepšie?

Odborníci v štúdii hypoteticky kvantifikovali počet životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené, a to v prípade, ak by sa na Slovensku zaviedli protipandemické opatrenia rovnaké ako vo vybraných krajinách Európskej únie.

Ak by sme opakovali po Estónsku, 12-tisíc ľudí mohlo ešte žiť. Odborníci v štúdii vysvetľujú: „Ak by Slovensko, podobne ako Estónsko, vecne a priamo komunikovalo závažnosť situácie pomocou vhodných informačných kampaní, prostredníctvom efektívneho trasovania znížili počet infikovaných, a teda aj počet hospitalizácií, pravdepodobne by bolo zachránených až 12 391 životov.“

Niektoré zahraničné metódy však boli ešte efektívnejšie. Pri porovnaní Slovenska voči priemeru skupiny efektívnych krajín (Nórsko, Cyprus, Dánsko, Island, Estónsko, Írsko, Fínsko a Luxembursko) by bolo možné pravdepodobne zachrániť až 18 623 osôb, uvádza štúdia.

zdroj: TASR/AP - Pri porovnaní Slovenska voči priemeru skupiny efektívnych krajín – Nórsko, Cyprus, Dánsko, Island, Estónsko, Írsko, Fínsko a Luxembursko – by bolo možné pravdepodobne zachrániť až 18 623 osôb, uvádzajú autori štúdie.

Napríklad Estónsko okrem protipandemických opatrení (nariadenia zatvorenia viacerých miest, zatvorené hranice, rozsiahle testovanie, karanténa) vytvorilo verejné informačné kampane vyzývajúce ľudí, aby zostali a pracovali doma, vysvetľujú odborníci.

Poskytovali relevantné informácie a obyvateľstvo na rozdiel od Slovenska vnímalo vírus ako vážnu hrozbu, a preto podporilo opatrenia prijaté vládou na obmedzenie šírenia vírusu.

Množstvo protipandemických opatrení, ktoré estónska vláda zaviedla, bolo prevzatých zo zahraničia, niekedy len s niekoľkodňovým oneskorením, od iných krajín (napríklad od Nemecka), ktoré boli vnímané ako efektívne pri potlačovaní vírusu – čím potvrdzujú, že nie nutne treba „vymýšľať koleso“, aby to fungovalo.