Taktika „udri a uteč“. Ukrajina používa vylepšené bojové vozidlo zo sovietskej éry na obranu dôležitej rieky

Vojna na Ukrajine priniesla so sebou zmeny v spôsobe bojov. Nemalý podiel na tom má zapojenie dronov. Ukrajinci aj Rusi sa týmto zmenám snažia prispôsobiť. K vylepšeniam dochádza často „zdola“. Pochádzajú z priamej skúsenosti vojakov.

Reportáž amerického rádia NPR opisuje, ako ukrajinské jednotky pri rieke Dneper využívajú taktiku „udri a uteč“, ktorá je nevyhnutná na vyhýbanie sa ruským delostreleckým a dronovým útokom práve za pomoci „vylepšováka“. Ide o modernizované sovietske obrnené vozidlo BMP-1TS, ktoré využívajú najmä pri nočných bojoch.

Vojaci si transportér premenovali. „Voláme ho Nike, podľa gréckej bohyne víťazstva,“ povedal pre spomínaný portál veliteľ jednotky, statný chlapík, ktorého prezývajú Grizzly. 

V čom spočíva modernizácia?

BMP-1TS je príkladom toho, ako Ukrajina dokáže modernizovať staré sovietske zbrane a efektívne ich nasadiť proti ruskej armáde, ktorá má technickú aj početnú prevahu. Nový zameriavací a navigačný systém umožňuje presnejšie streľby, vrátane nočných operácií.

Na vozidle je aj vylepšené delo s lepším dostrelom a efektivitou v boji. Nechýba mu ani digitálne ovládanie – v porovnaní s pôvodným BMP-1 je systém modernejší a umožňuje rýchlejšie reakcie na bojisku. Na stroje bolo pridané aj nové pancierovanie a systémy na elektronický boj proti dronom.

BMP-1TS IFV in Ukrainian service, Fall 2024. pic.twitter.com/FagVJBFXMh

— B-AREV (@trip_to_valkiri) October 7, 2024

V noci zasahujú ruské pozície

Veliteľ jednotky Grizzly opisuje, ako sa jeho tím skrýva cez deň v improvizovaných bunkroch, aby sa vyhol ruským dronom a delostrelectvu. V noci vykonávajú rýchle útoky, pričom v priebehu jednej minúty vystrelia všetku muníciu a okamžite ustupujú.

V noci pomocou aktualizovaného dela namontovaného na ošúchanom podvozku Nike – spolu s novými navigačnými a zameriavacími systémami, ktoré im umožňujú pracovať v tme – robia nájazdy pozdĺž brehu rieky Dneper a zasahujú ruské pozície.

„Funguje to naozaj dobre,“ dodal Grizzly.

Významná rieka

Rieka Dneper, známa aj ako Dnipro, zohráva v prebiehajúcej vojne na Ukrajine strategicky významnú úlohu. Ako štvrtá najdlhšia rieka v Európe preteká z Ruska cez Bielorusko a Ukrajinu, pričom rozdeľuje Ukrajinu na východnú a západnú časť. Jej geografická poloha vytvára prirodzenú prekážku pre vojenské operácie, čo ovplyvňuje pohyb a logistiku oboch bojujúcich strán.

Celkovo Dneper slúži ako významná geografická hranica, ktorá ovplyvňuje frontové línie, logistiku a taktiku oboch strán konfliktu.

zdroj: TASR/AP, Mstyslav Chernov

Cherson čelí každodenným útokom

BMP-1TS a „jeho“ posádka patria k 1. práporu 40. brigády pobrežnej obrany. Tvoria súčasť nebezpečne tenkej línie ukrajinských vojakov, ktorá sa tiahne pozdĺž zhruba 600-kilometrového frontu.

Ruské sily obsadili Cherson v prvých mesiacoch svojej invázie, ktorá sa začala vo februári 2022. Ukrajina oslobodila mesto v novembri toho istého roku.

Mesto, ktoré je stále domovom najmenej 60 000 civilistov (pred vojnou to bolo zhruba 300 000), zostáva jedným z najnebezpečnejších miest na Ukrajine. Ruské jednotky denne ostreľujú štvrte a po uliciach vysielajú drony naložené bombami.

Číňania majú ďalšie prvenstvo. Vytvorili prvý hlbokomorský radar na svete, ktorý deteguje lietadlá na vzdialenosť 17 km

Veria, že líniu udržia

Ruské sily údajne cvičia na možný útok cez rieku Dnipro s cieľom opätovne dobyť mesto. Hoci Moskva zatiaľ nemá dostatok síl na veľkú ofenzívu, ukrajinskí vojaci sú pripravení na obranu. Veria, že udržia líniu. Veliteľ 1. práporu, 24-ročný Karyi, zdôraznil dôležitosť udržiavania línie napriek vyčerpaniu vojakov po takmer troch rokoch vojny.

„Našou úlohou je zničiť Rusov a zabrániť im v postupe a zaberaní väčšieho množstva nášho územia – a to sa nám darí,“ povedal veliteľ 1. práporu,

„Tešíme sa, že sa na nás Rusi pokúsia zaútočiť,“ povedal Karyi. „Dalo by nám to šancu zničiť ich ešte viac.“

Slovensko darovalo Ukrajine 30 vozidiel

Stroje BMP-1 boli licenčne vyrábané aj v Česko-Slovensku, kde boli označované ako BVP-1. Skratka BMP pochádza z ruského bojevaja mašina pechoty – bojové vozidlo pechoty.

V roku 1967 sa rozbehla výroba v ZŤS Martin, kde sa vyrábali motory, v ZŤS Dubnica veže s kanónom, v Hriňovej vyrábali bočné prevody a prevodovky. Kompletizácia celého vozidla, ako aj skúšky sa uskutočňovali v ZŤS Detva a v ZŤS Dubnica. V Československu bolo celkovo vyrobených len o trochu menej vozidiel ako v ZSSR – približne 18 000 kusov.

V minulosti boli súčasťou výzbroje Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V roku 2022 Slovensko darovalo Ukrajine viac ako 30 týchto vozidiel na podporu jej obranyschopnosti. Od Nemecka za to získalo 15 novších tankov. 

Glad to confirm that 30 #Slovak #BMP1 infantry fighting vehicles were donated to #Ukraine based on #ringtausch agreement with #Germany. Thanks Christine #Lambrecht for excellent coop.🇸🇰🤝🇩🇪 #SlavaUkraini @UKRinSR @SlovakiaMFA @oleksiireznikov @DefenceU @Slovakia_NATO 💛💙🇺🇦 pic.twitter.com/s0PCwvtUmJ

— Jaro Nad (@JaroNad) November 29, 2022

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie