Ťažký boj Slovenska so zákernou chorobou: Voči priemeru EÚ sme na tom s jej prípadmi zle

Z údajov z roku 2018 ukazujú, že krajiny EÚ rozhodne nešetria v boji proti rakovine. Na onkologickú starostlivosť putovalo takmer 170 miliárd eur a Európska komisia aktuálne predstavila dáta, ktoré porovnávajú jednotlivé štáty. Európania v rámci onkologických ochorení najčastejšie umierajú pri rakovine pľúc.

Slovenský priemer presahuje priemer Únie, a to predovšetkým pri rakovine prostaty, prsníka, pľúc, čriev a konečníka. Slováci zaznamenávajú aj jednu z najvyšších mier úmrtí na rakovinu krčka maternice a kolorektálny karcinóm. Informuje spravodajca TASR.

Európska komisia (EK) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predstavili v stredu prvé onkologické profily jednotlivých krajín EÚ, Islandu a Nórska. Týmto krokom si EK pripomína Svetový deň boja proti rakovine, ktorý pripadá na 4. február.

V roku 2020 malo na Slovensku nejakú formu rakoviny 773 mužov na 100 000 obyvateľov (priemer EÚ je 686) a 483 žien v rovnakej vzorke (priemer EÚ 484).

Úmrtnosť

Slovensko je z hľadiska úmrtnosti na rakovinu po Maďarsku a Chorvátsku treťou najhoršou krajinou EÚ – 293 úmrtí na 100 000 obyvateľov (247), pričom zasahuje viac mužov. Podľa regiónov je úmrtnosť na rakovinu najvyššia v Nitrianskom kraji (329,5) a najnižšia v Žilinskom kraji (273,6).

Na základe zistení rakovina predstavuje 26 percent všetkých úmrtí a je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ. Medzi krajinami existujú veľké rozdiely, rovnako aj medzi pohlaviami.

Prelomové správy: Vedci vytvorili liek na zastavenie šírenia rakoviny. Funguje na neuveriteľných 90 percent

Pri úmrtnosti na rakovinu vidieť veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. To sa čiastočne vysvetľuje rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu či znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory častejšie prevažujú u mužov, medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania. Rizikové faktory, ktorým čelia Slováci viac, ako je priemer EÚ, sú fajčenie, obezita, nadváha a vysoká je aj miera konzumácie alkoholu a znečisteného ovzdušia.

Komisia zdôraznila, že v roku 2023 bude pokračovať v realizácii vyše 30 opatrení v rámci boja proti rakovine.

Štatistiky zo Slovenska

Na Slovensku pribúda prípadov rakoviny. V roku 2021 pribudlo najviac zhubných nádorov kože (7 788), kolorekta (4 521) a prsníka (3 408). Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

„Zatiaľ čo celosvetovo medzi deťmi dlhodobo dominujú prípady rakoviny mozgu a leukémie, v dospelej populácii je to rakovina kože, kolorekta (hrubého čreva, konečníka a rektosigmoidového spojenia), prsníka, prostaty a pľúc. Počet nových prípadov má aj na Slovensku stúpajúci trend s miernymi výkyvmi ovplyvnenými pandémiou,“ uviedlo NCZI.

Toto sú top strediská v Alpách. Ich podmienky ťa počas blížiacich sa prázdnin zaručene nesklamú

Novodiagnostikované prípady rakoviny kolorekta majú najvyššie zastúpenie vo vekovej skupine 70 až 74 rokov, v prípade rakoviny prsníka u žien vo veku 65 až 69 rokov. „Pričom nárast pacientiek je od 35. roku života,“ doplnila hovorkyňa NCZI Veronika Daničová. V roku 2021 tiež pribudlo 2 804 zhubných ochorení prostaty, ktoré mali najvyššie zastúpenie u pacientov vo veku 66 až 69 rokov. Najvyšší nárast pacientov eviduje NCZI od 55. roku života.

Daničová podotkla, že onkologické dáta boli na Slovensku dlhodobo zanedbané. „Až do minulého roka sa národný onkologický register viedol v zastaranom systéme, ktorý počítal len s ručným prepisovaním údajov z papiera, bez možnosti rozvoja. Neumožňoval ani elektronické hlásenia, ani automatizované spracúvanie elektronických formulárov, ich kontrolu či opravu,“ vysvetlila.

„Personálnymi zmenami, kompletnou migráciou dát do nového systému a jeho plánovaným rozvojom, ktorý počíta s údajmi z viacerých relevantných zdrojov bez zbytočného zaťaženia lekárov, urobilo NCZI v roku 2022 v oblasti onkodát viac ako za uplynulých desať rokov,“ dodala riaditeľka sekcie správy zdravotníckych dát Martina Nagyová. Vďaka týmto krokom by mal byť Národný onkologický register SR aktualizovaný do konca roka.

Dáta, ktoré nemali hodnotu

Ako sme ťa informovali, k zmenám v systémoch onkologického registra sa vyjadril aj bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Ten uviedol, že dáta získavané zo zastaraného systému nemali prakticky žiadnu hodnotu pri kľúčových rozhodnutiach ohľadom zdravotníctva.

Podotkol, že podľa Národného onkologického registera (NOR) bol v poslednom dostupnom roku 2012 počet prípadov rakoviny na úrovni 2 947. Následne porovnal čísla NCZI a dáta Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

WHO uvádzalo, že tento počet prípadov v roku 2020 stúpol na 3 078, pričom NCZI zaevidovalo v roku 2021 celkom 3 408 nových prípadov.

„Rozdiel medzi poslednými dátami NOR a dopočtom NCZI je teda približne 15 % a v porovnaní s modelovanými hodnotami WHO je incidencia vyššia až o 10 %,“ podčiarkol Smatana.