Padajú rekordy: Ceny domov a bytov na Slovensku rastú raketovým tempom

Ceny predajov zaznamenaných v katastri nehnuteľností tak v lete potvrdili trend rastu inzertných cien, domy a byty sa medziročne predávali drahšie o 8 % a v porovnaní s jarnými mesiacmi boli ceny vyššie o 4,7 %.

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie v priebehu 3. štvrťroka 2021 zrýchlili svoje tempo rastu. Ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne predali, boli medziročne vyššie o 8 %.

Rast cien bol výrazne vyšší ako v predošlých dvoch štvrťrokoch tohto roka a dostal sa na úroveň rastov v minulom roku. V 3. štvrťroku 2020 realizačné ceny medziročne vzrástli o 8,5 % a v rovnakom období pred dvoma rokmi dokonca o 11,5 %.

Obrátená pyramída v Bratislave je absurdná. Dokazuje to jej meno na špeciálnom zozname

Vlaňajšie a staršie údaje však ŠÚ SR spracúval z menšej vzorky dát z Cenovej mapy nehnuteľností vybraných realitných kancelárií. Od druhého štvrťroka 2021 spracúva ŠÚ SR štatistiky o cenách nehnuteľností z komplexnej databázy katastra nehnuteľností na Slovensku.

Vysoké hodnoty medziročného rastu boli spôsobené predovšetkým výrazne vyššími cenami už existujúcich nehnuteľností. Tie boli vyššie ako pred rokom o 10,5 %.

Ceny nových nehnuteľností vykázali polovičný medziročný rast o 5,1 %. Podobne ako v predošlom štvrťroku tak ceny nahor ťahali najmä existujúce domy a byty.

zdroj: Unsplash/Martin Katler

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie sa medzikvartálne (v porovnaní s 2. štvrťrokom 2021) zvýšili o 4,7 %. Ide o najvyšší medzikvartálny rast od 2. štvrťroka 2017.

Rast v porovnaní s aprílom až júnom ťahali naopak nové nehnuteľnosti, ich realizačné ceny stúpli o 8,1 %. Je to najvyššia hodnota cenového rastu medzi dvoma štvrťrokmi za sebou od začiatku zisťovania v roku 2011. Ceny existujúcich nehnuteľností vzrástli oveľa miernejšie len o 2,6 %.

Údaje o realizačných cenách nehnuteľností za 3. štvrťrok 2021 sú spracované na základe zmlúv priamo z katastra nehnuteľností, čiže z cien získaných reálne uskutočnených predajov podľa zmlúv evidovaných katastrom.

Môže za to nedostatok bytov

Podľa Inštitútu urbánneho rozvoja chýba v hlavnom meste v súčasnosti približne 40-tisíc bytov, pričom v roku 2020 vznikla alarmujúca situácia, keď súhlasné záväzné stanovisko získalo v Bratislave len 1957 bytových jednotiek (čo je o 1 000 menej, ako skolaudovaných bytov za rovnaké obdobie). Takýto stav len otvára nožnice v dostupnosti bývania, ktorá sa neustále zhoršuje.

Nevyhnutnou podmienkou pre zmiernenie rastu cien bytov identifikuje IUR v prijatí novej a kvalitnej stavebnej legislatívy, ktorá skvalitní územné plánovanie, ako aj zjednoduší a zrýchli administratívne a povoľovacie procesy.

zdroj: Unsplash/Lukas Kulla

Ceny nehnuteľností naďalej výrazne rastú, čo môže tešiť ich majiteľov, ale už menej tých, ktorí si hľadajú bývanie. Rast cien je podporený viacerými faktormi. Na jednej strane je to dopyt – lacné peniaze, obavy ľudí z inflácie a snaha investovať preto práve do bytov, ale aj reálna potreba zabezpečiť si bývanie. Na druhej strane je, žiaľ, obmedzená ponuka, kedy byty chýbajú práve tam, kde je dopyt najvyšší. Príkladom toho je Bratislava.

Slovensko potrebuje svižné úrady

Nakoľko dnes nám oproti krajinám Európskej únie chýba množstvo bytov, je potrebné zamerať sa najmä na rast ponuky. V prostredí bez obmedzení by v situácii ako je dnes trh flexibilne reagoval a developeri by sa usilovali ponúknuť klientom nové byty. Práve v Bratislave naráža snaha stavať na neaktualizovaný územný plán. To spôsobuje nedostatok pozemkov, na ktorých je dnes možné stavať byty.

Problematické sú taktiež komplikované povoľovacie procesy, navyše v prostredí dvojstupňovej samosprávy hlavného mesta. Situácii by preto pomohla výraznejšia miera aktualizácie územného plánu, ale aj rýchlejšie a transparentnejšie povoľovacie procesy.

V neposlednom rade je potrebné zmeniť mentálne nastavenie komunálnej politiky. Posunúť situáciu z dnešného stavu „Určíme developerom jasné pravidlá“ ešte o krok ďalej a doplniť výrok o časť „aby
 sme pomohli zrýchliť výstavbu nových bytov“.

zdroj: Unsplash/Martin Katler

Zákony, na ktoré sa dlho čakalo, stoja

Niektoré zo zmien, najmä v oblasti územného plánovania, je možné robiť už dnes. Zrýchlenie komplikovaných povoľovacích procesov je možné len novou legislatívou. Verejnosť už netrpezlivo čaká na nový stavebný zákon. Návrh nového zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe už síce prešli hospodárskou a sociálnou radou, stále však neboli zaradené na rokovanie vlády a zastali tak v legislatívnom procese.

Aj keď dnes vláda rieši operatívne problémy súvisiace s krízou, je nevyhnutné venovať sa aj týmto zákonom. Najmä preto, aby sme po skončení krízy mohli podporiť oživenie ekonomiky aj toľko potrebnou novou výstavbou.