Tento španielský pár si do skaly nechal vytesať ekologický dračí dom
- Pri komplikovanej výstavbe inšpirovanej legendárnym Gaudím mali autori projektu na srdci nielen stav prírodných zdrojov, ale aj miestnu ekonomiku. Ich architektonické dielo v sebe spája fantazijnú originalitu s minimalizmom charakteristickým pre mladú generáciu.
- Pri komplikovanej výstavbe inšpirovanej legendárnym Gaudím mali autori projektu na srdci nielen stav prírodných zdrojov, ale aj miestnu ekonomiku. Ich architektonické dielo v sebe spája fantazijnú originalitu s minimalizmom charakteristickým pre mladú generáciu.
Obklopený klasickými prímorskými domami španielskeho pobrežia pôsobí tento netradičný projekt z dielne GilBalrtolomé Architecture vskutku výrazne. Namiesto bežných rôznofarebných vypalovaných striech a slnečných fasád sa tu objavuje len vlnitá štruktúra asymetrickej strechy, ktorej krytiny zdobené zinkovým povlakom zámerne pripomínakú dračie šupiny a sú ladené do chladnej sivo-striebornej farby. S okolím to vytvára zaujímavy kontrast a pôsobí možno trochu excentricky. No zvyšok – z ktorého zvonku nie je vidno veľa – je celý ponorený do bielej farby a vládne v ňom, narozdiel od strechy, symetrický minimalizmus. Sklenené, takmer neviditeľné balkónové zábradlie, veľké okná a na spodnej terase – dostatočne veľkej pre družný kolektív – blankytný bazén. A ako čerešnička na torte – priamy výhľad na Stredozemné more. To sa nachádza hneď na spodu zrázu, do ktorého je dom vytesaný.
A teraz k premyslenej výstavbe. Keďže je dom zasadený v skale, jeho majitelia majú po celý rok stabilnú teplotu dvadsiatich stupňov a nemusia míňať energie na klimatizáciu ani kúrenie. Aby tento projekt uprostred španielskej Salobreñy, ktorý nazvali Casa del Ancantilado (Dom útesu), odolal váhe 42-stupňového zrázu, je markantná strecha pod zinkovým povrchom tvorená z dvojtej vrstvy betónu, ktorú nesú podporné steny obohnané okolo domu. Jeho interiér je takmer výlučne tvorený otvoreným priestorom s minimom priečok a stien.
Pracovná sila, rovnako ako aj materiály, pochádzajú výlučne z blízkeho okolia, čím sa majitelia a inžinier zodpovedný za projekt (Manuel Rojas) snažili podporiť miestnu ekonomiku ešte stále poznačenú finančnou krízou. Nábytok bol robený na mieru napríklad zo sklenej vaty a polyesterovej živice. Strešná krytina bola robená a na stavbu položená ručne, čo si vyžadovalo ťažkú prácu miestnych. Tá sa ale očividne vyplatila. Jej plody si okrem majiteľov môže užívať aj sedemdedsiat hostí, ktorí sa do domu a na jeho terasu zmestia. Vraj o nich nie je núdza, čo snáď nikoho neprekvapuje. Keď už nie kvôli hostiteľom, aspoň kvôli stavbe inšpirovanej Antoniom Gaudím a jeho animalistickými výtvormi by sa oplatilo na nejaký ten večierok zavítať.
Zdroj: Inhabitat, zdroj fotografií: GilBaltomore Architects
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti