Tento spôsob stravovania zníži riziko vzniku cukrovky. Nejde o to, čo ješ, ale kedy

Odborníci zistili, že jedenie iba počas ôsmich hodín denne pomáha udržať stabilnú hladinu cukru v krvi. Tento spôsob stravovania tiež podporuje celkové zdravie.

Štúdia ukázala, že neskoré raňajky a skoré večere môžu znížiť riziko vzniku cukrovky druhého typu. Podľa portálu Mirror je takýto prístup k jedlu prospešný pre metabolizmus.

Výsledky naznačujú, že osemhodinový interval jedenia počas dňa uľahčuje kontrolu hladiny glukózy a podporuje lepšie zdravie.

16-hodinová prestávka

Výskum zistil, že keď účastníci jedli iba počas ôsmich hodín denne, ich hladina cukru v krvi bola stabilnejšia. Tento pozitívny vplyv sa prejavil už po troch dňoch zmeneného režimu stravovania.

Vedci skúmali rozdiely medzi jedlom prijímaným v rôznych časových intervaloch. Zistili, že výsledky boli rovnaké, či už jedli od 8.00 do 16.00, alebo od 12.00 do 20.00. Dôležité bolo, že medzi jedlami nasledovala 16-hodinová prestávka.

Tlaková níž ANETT začína naberať na obrátkach. O pár hodín sa priprav na poriadny lejak

Bowen Davies, ktorý na výskume spolupracoval, zdôraznil, že práve dlhšia fáza pôstu je kľúčová pre udržanie stabilnej hladiny cukru v krvi. Okno, v ktorom sa jedlo konzumovalo, nezohrávalo takú dôležitú rolu.

Niektorí odborníci veria, že dlhšie prestávky medzi jedlami pomáhajú telu lepšie zvládať trávenie. Tým zároveň podporujú metabolizmus a prispievajú k zdraviu črevných baktérií.

Zdravotné výhody prerušovaného pôstu

Dlhodobé zdravotné výhody prerušovaného pôstu (intermittent fasting) sú naozaj zaujímavé. Štúdie naznačujú, že tento spôsob stravovania môže pomôcť nielen pri regulácii telesnej hmotnosti, ale aj pri znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení a zlepšovaní funkcií mozgu.

Z výskumu vyplýva, že pravidelný pôst zlepšuje kardiovaskulárne zdravie, znižuje riziko srdcového zlyhania a môže dokonca predĺžiť život. Jedna štúdia, ktorá sledovala viac než 2 000 pacientov po dobu piatich rokov, ukázala, že tí, ktorí pravidelne dodržiavali pôst, mali až o 45 % nižšiu úmrtnosť v porovnaní s tými, ktorí sa nepostili​.

zdroj: Freepik

Ďalšia oblasť, kde prerušovaný pôst prináša výhody, je zdravie mozgu. Tento režim podporuje regeneráciu buniek a stimuluje produkciu ketónov, ktoré slúžia ako alternatívny zdroj energie pre mozog. Výskumy naznačujú, že to môže zlepšiť kognitívne funkcie a chrániť pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba​.

Pravidelné prerušované pôsty tak aktivujú biologické procesy, ktoré prispievajú k zlepšeniu metabolizmu, posilňujú mozgové funkcie a podporujú celkové zdravie.

Nebezpečná, ale neodmysliteľná súčasť stravy

Ak rád experimentuješ s pôstom, nezabúdaj na ďalšie dôležité aspekty stravy, ako je príjem soli. Nadmerné solenie môže totiž narušiť tvoje zdravie podobne ako zlá výživa pri prerušovanom pôste.

Nadmerné solenie škodí zdraviu a zvyšuje riziko rôznych ochorení. Farmaceutka Natália Radošinská z trnavskej lekárne Dr. Max vysvetľuje dôležitosť kontrolovania príjmu soli, poukazuje na potraviny s vysokým obsahom soli a odporúča zdravšie alternatívy, ktoré môžu pomôcť znížiť zdravotné riziká spojené s nadmerným solením.

Obľúbené nealko nápoje zdražejú kvôli novej dani. Slováci si priplatia za každú kvapku

Soľ je neodmysliteľnou súčasťou našej stravy. V mnohých odporúčaniach sa uvádza, že je vhodnejšie používať jódovanú soľ, ktorá vzniká pridaním jodidu draselného do soli (ide o tzv. jodizáciu). Jód sa do soli pridáva z dôvodu nízkeho príjmu jódu v strave.

Nedostatočný príjem jódu spôsobuje problémy vo vývoji mozgu u plodu a malých detí, čo vedie k rozvoju závažnej mentálnej retardácie nazývanej kreténizmus. Takéto prípady boli bežnými hlavne v 20. rokoch minulého storočia.

Pozor na „skrytú soľ“

V soli je obsiahnutá látka sodík, ktorá je veľmi dôležitá pre náš organizmus z viacerých dôvodov. Je to esenciálna živina, ktorá zabezpečuje správnu rovnováhu vody a minerálov v tele. Podieľa sa na prenose nervových impulzov, kontrakcie a relaxácie svalov i normálnej funkcie buniek.

Nadmerný príjem sodíka v strave je spájaný so zvýšeným rizikom vzniku hypertenzie (vysokého krvného tlaku). S tým úzko súvisí riziko vzniku ďalších kardiovaskulárnych ochorení, ako napríklad srdcového infarktu. Dlhodobý nadmerný príjem soli vedie k vzniku ochorení, ako rakovina žalúdka, obezita, osteoporóza, Meniérova choroba a poškodenie obličiek.

„Takto neliečené ochorenia môžu viesť k invalidite alebo smrti v dôsledku mŕtvice, k zlyhaniu srdca alebo obličiek. Vďaka adekvátne zvolenej liečbe a nastaveniu vhodnej diéty sa môžeme vyhnúť prípadným komplikáciám,“ hovorí Natália Radošinská z Dr. Max. Jedným z účinných spôsobov, ako pomôcť pri liečbe týchto ochorení, je aj obmedzenie príjmu sodíka.

Nevyhýbajte sa však len soleniu stravy, ale aj tzv. skrytej soli, ktorá je obzvlášť nebezpečná.

„Nachádza sa prevažne v spracovaných potravinách, ako sú údeniny, mrazené mäso s prísadami soli, mäsové konzervy, paštéty, údené a konzervované ryby, ale aj v syroch,“ upozorňuje odborníčka.