Tento vedec sa po 16 úspešných rokoch v zahraničí vrátil späť na Slovensko. Kvôli fiasku s financovaním chce znova odísť

Vladimír Leksa je rodák zo Spišskej Novej Vsi a jeden z našich popredných vedcov. Venuje sa imunológii a nádorovej biológii a väčšinu svojej bohatej kariéry strávil vo Viedni. Za svoju dizertačnú prácu získal cenu Rakúskej imunologickej spoločnosti, pravidelne publikuje v prestížnych vedeckých časopisoch a na konte má jeden patent a tri knihy. Okrem toho píše básne a skladá hudbu.

Do Rakúska odišiel potom, čo si ako doktorand na SAV musel privyrábať upratovaním toho istého ústavu. Podľa jeho slov dostával na hodinu viac ako upratovač než ako doktorand Ústavu experimentálnej onkológie. Rozhodol sa teda nájsť zelenšie pastviny a zakotvil vo Viedni.

Zobraziť celú galériu (4)

foto: wiki/Medical University of Vienna

V Rakúsku strávil 16 rokov, počas ktorých dva krát získal národný grant, čo sa iba tak niekomu nepodarí. Nikoho nezaujímalo, že nie je Rakúšan. Projekty sú písané v angličtine a posielajú sa anonymne na posúdenie viacerým zahraničným expertom. Ak grant získajú, dostanú plnú sumu, o ktorú žiadali.

„V tom spočíva základný rozdiel oproti praxi na Slovensku. Tam som dostal toľko peňazí, o koľko som žiadal, a navyše, z grantov som mohol zamestnať doktorandov či postdokov. To u nás, s naším národným vedeckým grantovým systémom VEGA, neexistuje. Projekty sa píšu po slovensky, na posúdenie sa zvyčajne posielajú v rámci Slovenska, prípadne Česka, a aj keď sú vyhodnotené ako excelentné, nakoniec získajú len zlomok z toho, čo žiadali. Lebo spolu s nimi z jedného balíka získajú granty aj projekty vyhodnotené ako menej kvalitné či nekvalitné. Takto sa v praxi podporuje priemernosť a nie výnimočnosť. Zdroje napokon nevystačia ani na základné chemikálie, tobôž nie na doktorandov a postdokov,“ povedal Vladimír Leksa pre denník Pravda.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: Center for Inflammation & Mucosal Immunology

foto: medinfo.ufl.edu

Keď sa pred štyrmi rokmi rozhodol prijať ponuku Ústavu molekulárnej biológie vytvoriť na Slovensku nové laboratórium molekulárnej imunológie, narazil už zo začiatku na prehnanú byrokraciu a neefektivitu tunajšieho systému, ktorý ešte dodnes trpí kvôli izolácii, ktorú do našej vedy priniesol socializmus.

„U nás zahraničné posudky nestačia a potrebujete aj domáce. Nikde vo svete to nie je zvykom. Tie som nedostal dobré, a tak som nezískal ani peniaze. Prvý rok som grant nedostal, vraj mám malú skupinu, druhý rok som ho tak isto nedostal, vraj je to príliš ambiciózne. Získal som ho až tento rok, peniaze na projekt som však ešte stále nedostal – mali prísť v júli, ale je september a peniaze neprišli, dokonca sme ani nepodpísali zmluvy. Také čosi by sa nemohlo stať v inom štáte EÚ. Keď o tom hovorím priateľom vo Viedni, nechcú mi to veriť. Je to obrovská hanba,“ povedal Vladimír Leksa pre Denník N.

Granty dostupné zo slovenských agentúr aj tak stačia iba na základný chod výskumu. Doktor Leksa sa teda rozhodol získať 13 miliónov z eurofondov. A to cez výzvu, ktorú teraz ministerstvo školstva ruší po škandále Petra Plavčana. Peniaze na ambiciózny projekt teda nezískal.

„Chcel som ich na diagnostiku pri nádoroch. Ide o moderný prístup k diagnostike a terapii. Mal som spolupracovať s lekárskou fakultou v Martine a s firmou, ktorá v tejto oblasti ešte nemá aktivity, chceli by sme založiť startup na neinvazívnu diagnostiku. Diagnostika by sa tak nerobila z krvi, čo je pre pacientov často traumatizujúce, ale z moču, slín či sĺz. Chceli sme šesť rokov robiť projekt, vyvíjať diagnostické, ale aj terapeutické metódy. Vo svete je viac startupov a firiem, ktoré sa snažia vytvoriť aj takúto diagnostiku. Na príprave projektu sme pracovali takmer rok,“ povedal Vladimír Leksa pre Denník N.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: OLYMPUS DIGITAL CAMERA

foto: wiki/Slovenská akadémia vied

Nemôžeme sa teda čudovať, že po štyroch rokoch problémov ako tieto zvažuje, že zo Slovenska znova odíde. Byrokratickú záťaž a zle nastavené systémy najviac pociťujú výnimoční ľudia ako doktor Leksa. Každá hodina strávená nad niečím iným ako výskumom predstavuje obrovskú stratu.

Výnimočným vedcom sa majú prekážky z cesty systémovo odstraňovať, nie naopak. Nie je preto prekvapením, že tí najšikovnejší odchádzajú do zahraničia a často sa nevrátia už nikdy. Vladimír Leksa sa vrátil. A po štyroch rokoch frustrácie znovu zvažuje odchod. Niečo nie je v poriadku a začína to náhľadom celej spoločnosti na vedu a vzdelanie a končí nedostatkom politickej stratégie a dlhodobej vízie podpory vedy a výskumu.