Terminál za desiatky miliónov v Bratislave: Slovensku môže pomôcť k samostatnosti s touto komoditou

Slovensko by v tejto veci mohlo byť do budúca samostatné. Portál Noviny informuje, že by sme mohli mať vlastný terminál na skvapalnený plyn. Podľa portálu by terminál mal byť v Bratislave na Dunaji za prístavným mostom.

Ak by skvapalnený zemný plyn (LNG) prišiel priamo do Bratislavy, potešiť by sa mali najmä plynári. Projekt, ktorý je v hodnote niekoľko desiatok miliónov eur, schválilo aj Ministerstvo životného prostredia SR.

Ako informuje portál Energie-portál, práve Nemecko sa chce stať hlavným uzlom pre dodávky LNG plynu v Európe. Táto rozvojová krajina otvorila svoj prvý terminál v rekordne krátkom čase. Nemci plánujú zriadiť osem flexibilných terminálov na mori a štyri stabilné zariadenia na súši. Podľa portálu len morské terminály dokážu pokryť spotrebu 45 m³ plynu, ktorý sa dovážal z Ruska.

Miroslav Kulla, predseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), pre portál Noviny uviedol, že Slovensko rokuje s viacerými partnermi o možnom prístupe k terminálom v iných krajinách. Spomenul Nemecko, Taliansko, Poľsko či Litvu. Ideálne by však bolo, keby si Slovensko zriadilo vlastný terminál.

„Novovybudovaný terminál LNG vo verejnom prístave Bratislava bude slúžiť na pokrytie zvyšujúceho sa dopytu po LNG, zároveň aj ako významný prvok pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok paliva LNG, nakoľko súčasné zdroje LNG sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od Bratislavy,“ uviedlo portálu Ministerstvo životného prostredia SR.

Investor odhadol náklady na výstavbu terminálu LNG na 40 miliónov eur bez DPH. Terminál by sa mal začať budovať už tento rok a spustiť by sa mal v roku 2027.

Priamy rozpor s Parížskou dohodou

Greenpeace Slovensko naďalej odmieta projekt výstavby terminálu LNG (skvapalnený zemný plyn) v bratislavskom prístave. Pre TASR to uviedla riaditeľka organizácie Katarína Juríková s tým, že urobia všetko preto, aby tento nápad zastavili.

„Tento zámer je v priamom rozpore s cieľom Parížskej dohody, ku ktorej sa aj Slovensko zaviazalo. Máme sedem rokov na to, aby sme znížili emisie o polovicu, ak chceme udržať oteplenie na hranici 1,5 stupňa,“ poznamenala šéfka Greenpeace. Dodala, že sa musia ukončiť akékoľvek investície a budovanie novej fosílnej infraštruktúry.

Skvapalnený zemný plyn podľa Juríkovej neprispieva ku dekarbonizácii lodnej dopravy. „Ak sa zohľadnia riziká únikov počas celého ich životného cyklu, emisie skleníkových plynov z lodí prevádzkovaných LNG môžu byť horšie ako emisie skleníkových plynov z lodí poháňaných konvenčnými lodnými palivami,“ podotkla.

Tisíce slovenských cestovných pasov môžu byť nefunkčné. Skontroluj si dátum vydania

Na dekarbonizáciu sektora navrhuje postupne vyradiť fosílne palivá v lodnej doprave. To sa dá dosiahnuť urýchleným prechodom na batériové, vodíkové a syntetické palivá, vyrobené elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie.

Envirorezort v uplynulých dňoch vydal záverečné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odporučil vybudovanie terminálu LNG v Bratislave. Negatívne vplyvy na životné prostredie je podľa neho možné odstrániť opatreniami.

Terminál má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5 500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most.

Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH. Proti výstavbe LNG terminálu protestovali v Bratislave aktivisti z rôznych enviroorganizácií, vrátane Greenpeace.