Tichá hrozba pod antarktickým ľadom. Vedci objavili vyše 100 skrytých sopiek, varujú pred kolapsom

Hlboko pod bielou pokrývkou Antarktídy sa skrýva tajomstvo, ktoré vedcov čoraz viac znepokojuje. Viac ako 100 sopiek ukrytých pod masívnym západoantarktickým ľadom nám môže poriadne „zavariť“. Nový výskum totiž odhaľuje, že tieto spiace giganty by sa mohli prebudiť skôr, než sme si mysleli.

Predstav si obrovskú ľadovú prikrývku, pod ktorou sa skrýva sopečný svet. Keď sa ľad začne topiť, akoby sme z tohto sveta postupne skladali ťažkú deku. Vedci zistili, že práve tento proces môže spustiť nebezpečný reťazec udalostí. Čím viac ľadu sa roztopí, tým menší tlak bude pôsobiť na zemský povrch.

To umožňuje magmatickým komorám v hlbinách kontinentu expandovať, čo urýchľuje procesy vedúce k erupcii. Celý proces vytvára akýsi začarovaný kruh – sopečné výbuchy topia viac ľadu a celý proces sa opakuje.

Nový výskum znepokojuje odborníkov

Aby vedci lepšie pochopili sopečnú hrozbu, vytvorili viac ako 4000 počítačových simulácií. V jednom zo scenárov sledovali, čo sa stane, keď za 300 rokov zmizne kilometrová vrstva ľadu. Výsledky ich prinajmenšom zaskočili.

Niektoré magmatické komory uvoľnili také množstvo tepla, že dokázali roztopiť vyše 85 000 kubických metrov ľadu ročne. To je množstvo, ktoré si bežný človek len ťažko dokáže predstaviť.

Hoci Antarktída je prakticky neobývaný kontinent, následky tohto procesu by mohli zasiahnuť milióny ľudí po celom svete. Ak by došlo k úplnému kolapsu ľadového príkrovu, hladina svetových oceánov by sa mohla zdvihnúť o neuveriteľných 58 metrov.

Pre predstavu – také mestá ako New York, Tokio či Šanghaj by sa ocitli pod vodou. Nejde pritom o vzdialenú budúcnosť, vedci predpokladajú, že k takmer úplnému kolapsu by mohlo dôjsť už do roku 2300.

Elon Musk súčasťou ďalšieho kontroverzného obchodu? Vrcholí boj o obľúbenú aplikáciu generácie Z

Svoje znepokojivé zistenia výskumníci publikovali v prestížnom časopise Geochemistry, Geophysics, Geosystems. Upozorňujú, že aj keď proces prebieha pomaly, v horizonte stoviek rokov, jeho následky môžu byť ďalekosiahle. Čo je ešte znepokojujúcejšie, tento mechanizmus by mohol pokračovať aj v prípade, že sa ľudstvu podarí spomaliť klimatické zmeny.

Teplota sa znepokojivo otepľuje

Podľa služby Európskej únie na monitorovanie zmeny klímy Copernicus bola počas uplynulých dvoch rokov prvýkrát prekročená kritická hranica otepľovania planéty. Priemerná teplota v porovnaní s predindustriálnou érou totiž stúpla o 1,5 stupňa Celzia. Rekordný rast globálnej teploty spôsobila najmä ľudská aktivita. Prispel k nej však aj klimatický fenomén El Niño. TASR o tom informuje na základe správy agentúr AFP a DPA.

Snaha zabrániť otepleniu sveta o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami v predindustriálnom období je jedným z kľúčových záväzkov Parížskej zmluvy, na ktorej sa štáty sveta dohodli v roku 2015 v snahe odvrátiť najnebezpečnejšie dôsledky zmeny klímy.

Svet sa však podľa AFP od tohto cieľa začína vzďaľovať. „V súčasnosti balansujeme na hrane úrovne 1,5 stupňa Celzia,“ vyhlásila zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgessová. Prekonanie hranice 1,5 stupňa sa meria v dekádach, avšak už len priblíženie sa k tejto hodnote podľa nej ilustruje, aké bezprecedentné zmeny klímy ľudstvo spôsobuje.

Služba Copernicus ďalej potvrdila, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii, čím prekonal rok 2023. Meteorológovia však podobný rekord v roku 2025 neočakávajú. Napriek tomu sa však pravdepodobne zaradí k trom najteplejším rokom v histórii meraní.

Vysoké teploty v roku 2024 podľa klimatológov taktiež významne prispeli k prejavom extrémneho počasia, ktoré minulý rok postihli krajiny ako Španielsko, Nepál, Keňa alebo Spojené štáty. Prírodné katastrofy podľa odhadov spôsobili škody za viac ako 300 miliárd dolárov.

„Vysoké globálne teploty spolu s rekordnými globálnymi úrovňami vodnej pary v atmosfére v roku 2024 vyvolali bezprecedentné vlny horúčav a silné dažde, ktoré spôsobili utrpenie miliónom ľudí,“ uviedla Burgessová.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko