Tichá hrozba skrytá v oblečení z druhej ruky. Štúdia hrozí zdravotnými problémami

Nakupovanie v „sekáčoch“ v posledných rokoch nabralo na popularite. Slováci si začali uvedomovať environmentálne dopady masovej produkcie ich oblečenia a čoraz častejšie siahajú po kúskoch z druhej ruky. Aj pri second-hand móde si však podľa štúdií treba dať pozor. 

Second-hand obchody sú síce rajom pre milovníkov udržateľnej módy, no skrývajú v sebe aj tichú hrozbu. Ak svoje oblečenia zo „sekáča“ po kúpe nedezinfikuješ, koleduješ si hneď o niekoľko zdravotných problémov. 

Ako informuje portál ScienceAlert, koža je prirodzene pokrytá miliónmi baktérií, vírusov aj plesní. Spoločne tvoria kožný mikrobióm. Keďže oblečenie prichádza do bezprostredného kontaktu s našou kožou, nesmieme sa čudovať, že sa na obnosené tričká čo-to „nalepí“. 

Čo na to hovoria štúdie

Ako vysvetľuje ScienceAlert, koža je prirodzene pokrytá miliónmi baktérií, plesní a vírusov. Spoločne vytvárajú kožný mikrobióm a každý kus oblečenia, ktorý nosíme, s ním prichádza do úzkeho kontaktu. 

Vlak mešká niekoľko hodín? Máš právo na odškodnenie. Toto sú ZSSK pravidlá o kompenzácii (NÁVOD)

Vedci už v roku 2011 zistili, že patogény ako E coli, Staphylococcus aureus a Streptococcus pyogenes dokážu na textíliách vydržať prekvapivo dlho. Na bavlnených a zmiešaných materiáloch prežívajú až 90 dní, zatiaľ čo na polyesterových tkaninách môžu zostať aktívne dokonca 200 dní.

Vlhké prostredie pritom podporuje ich množenie, preto by sa malo oblečenie z druhej ruky skladovať v suchých priestoroch. Tieto mikroorganizmy sa na oblečení udržia vďaka živinám z potu, mastným kyselinám z vlasových folikulov a bielkovinám z kožných buniek, ktoré sa do látky dostávajú počas nosenia.

Nejde pritom o jedinú hrozbu. Jedna zo štúdií okrem baktérií ako Staphylococcus aureus, ktorý môže spôsobiť kožné a krvné infekcie či Salmonella a E coli, našli aj vírusy. Norovirus a rotavirus môžu vyvolať horúčku, zvracanie a hnačku. Problém predstavujú aj plesne zodpovedné za atletickú nohu či prstencovitú pleseň.

Konkrétny príklad je z prieskumu second-hand oblečenia na pakistanskom trhu. Výskumníci tam v testovaných vzorkách odhalili prítomnosť baktérií Bacillus subtilus a Staphylococcus aureus. Navyše našli aj parazity, ktoré môžu spôsobovať kožné problémy ako dermatitída či svrab.

Ako sa starať o oblečenie z druhej ruky

Ešte pred tým, než navždy zanevrieš na second-hand obchody, spravme figuratívny krok späť. Aj desivé štúdie, ktoré sme v článku spomínali, tvrdia, že takáto kontaminácia je skôr výnimočná. „Sekáče“ na Slovensku oblečenie perú, no určite nie je na škodu ho dezinfikovať aj doma. 

Odborníci odporúčajú prať zakúpené oblečenie z druhej ruky s pracím prostriedkom pri teplote približne 60 °C. Takéto pranie nielen odstráni špinu, ale aj zlikviduje choroboplodné zárodky a deaktivuje patogény. Studená voda nie je pri odstraňovaní patogénov taká účinná. 

Secondhandové oblečenie by si mal najprv prať oddelene od bežnej bielizne, aby si predišiel krížovej kontaminácii. Jedným z odporúčaných spôsobov je namočenie oblečenia do samostatnej nádoby s teplou (nie vriacou) vodou s antibakteriálnym pracím prostriedkom na dve až tri hodiny. Potom by si mal oblečenie normálne oprať. 

Pre ešte väčšiu istotu eliminácie zostávajúcich baktérií odborníci odporúčajú použiť sušičky s horúcim vzduchom alebo naparovaciu žehličku (opäť pri teplote okolo 60 °C, ak to materiál dovoľuje). Tieto metódy dokážu zničiť baktérie, vírusy a vajíčka parazitov.