Tichá katastrofa v Antarktíde: Vyvrcholil 30-ročný proces, odpadol kus väčší ako 20-násobok Manhattanu

Východná Antarktída, doteraz považovaná za stabilnú časť ľadového kontinentu, ukazuje znepokojivé známky zmeny. Nová štúdia odhaľuje, že to, čo sa zdalo ako náhly kolaps v roku 2022, bolo v skutočnosti vyvrcholením 30-ročného procesu. Vedci varujú, že podobný osud môže čakať aj ďalšie oblasti, ktoré sme doteraz považovali za bezpečné.

Zabudni na všetko, čo si doteraz vedel o stabilite Antarktídy. Nový výskum odhaľuje znepokojujúce zmeny, ktoré by mali zaujímať každého, komu záleží na budúcnosti našej planéty. Čo sa môže zdať ako vzdialený problém na opačnom konci sveta, môže mať dramatické dôsledky pre život v každom kúte Zeme – informuje portál Science News. 

Keď sa rozpadne kus kontinentu

Tím vedcov pod vedením Catherine Walker z Woods Hole Oceanographic Institution práve publikoval v prestížnom časopise Nature Geoscience šokujúce zistenia o kolapse ľadového šelfu Conger vo východnej Antarktíde. A nie je to práve pozitívne čítanie. Ich výskum odhaľuje, že to, čo vyzeralo ako náhla katastrofa, bolo v skutočnosti dlhodobým procesom, ktorý unikal našej pozornosti.

Predstav si plochu 20-krát väčšiu ako Manhattan, ktorá sa jednoducho rozpadla na kusy. Presne to sa stalo v marci 2022 s ľadovým šelfom Conger, ktorý tam existoval tisíce rokov. Nikto to nečakal – vedci tento región považovali za stabilný. Tento masívny kus ľadu sa jednoducho rozpadol na množstvo menších častí, ktoré teraz plávajú v Južnom oceáne.

Horská chalupa, ktorá spája luxus s prírodou

GALÉRIA+ 22

Tridsať rokov tichého úpadku

Nový výskum však odhaľuje oveľa znepokojujúcejší príbeh. To, čo vyzeralo ako náhla katastrofa, bolo v skutočnosti vyvrcholením procesu, ktorý trval tri desaťročia. Vedci zistili, že ľadový šelf sa verdiktu svojho zániku približoval postupne od 90. rokov. Jeho hrúbka sa dramaticky zmenšila z impozantných 200 metrov v roku 1994 na kritických 130 metrov v roku 2021.

„Nikto si nemyslel, že sa to stane,“ hovorí Catherine Walker. „Dokonca sa ani netopil tak rýchlo. Ale keď sa pozrieme späť na dáta, vidíme jasný vzorec postupného oslabovania, ktorý sme predtým prehliadali.“

To, čo nakoniec spečatilo osud Congeru, bola silná búrka, ktorá prešla pozdĺž pobrežia. Táto kombinácia už oslabeného ľadu a extrémneho počasia sa ukázala ako smrteľná. Je to, ako keď sa zlomí už nalomená vetva – stačí jeden silnejší poryv vetra.

Varovný signál pre budúcnosť

Prečo by ťa to malo zaujímať? Východná Antarktída obsahuje neuveriteľné množstvo ľadu – desaťkrát viac ako jej západná časť. Ak by sa začala topiť rovnakým tempom ako jej západný sused (ktorý už teraz stráca ľad alarmujúcou rýchlosťou), následky by boli katastrofálne. Hovoríme o potenciálnom zvýšení hladiny oceánov o desiatky metrov v priebehu nasledujúcich storočí.

„Toto nie je len ďalší kus ľadu, ktorý sa odtrhol,“ vysvetľuje Mathieu Morlighem, glaciológ z Dartmouth College, ktorý nebol súčasťou štúdie. „Je to varovný signál, že procesy, ktoré sme pozorovali v západnej Antarktíde, sa môžu začať objavovať aj vo východnej časti kontinentu, ktorú sme doteraz považovali za relatívne stabilnú.“

Jonathan Wille, polárny meteorológ z ETH v Zürichu, pridáva ďalší znepokojujúci pohľad: „Máme všetky dôvody si myslieť, že tieto búrky budú v budúcnosti intenzívnejšie. S pokračujúcim globálnym otepľovaním môžeme očakávať viac takýchto extrémnych meteorologických javov, ktoré môžu ďalej destabilizovať antarktické ľadové šelfy.“

Čo to znamená pre svet?

Rozpad ľadového šelfu Conger nie je len izolovaný incident. Je to symptóm väčšieho problému, ktorý sa týka celej planéty. Keď sa ľadové šelfy rozpadnú, ľadovce za nimi sa môžu pohybovať rýchlejšie smerom k oceánu, čo urýchľuje zvyšovanie hladiny morí.

„Je to, ako keď odstránite zátku z vane,“ vysvetľuje Walker. „Ľadové šelfy fungujú ako prirodzená bariéra, ktorá spomaľuje tok ľadovcov do oceánu. Bez nich sa celý proces výrazne zrýchli.“

Závažné dôsledky pre budúcnosť

Kolaps ľadového šelfu Conger nám ukazuje, že aj zdanlivo stabilné časti Antarktídy môžu byť zraniteľnejšie, než sme si mysleli. Je to pripomienka, že zmeny klímy neprichádzajú vždy postupne a predvídateľne – niekedy sa prejavia náhlymi, dramatickými udalosťami, ktoré môžu mať dlhodobé následky.

Vedci teraz intenzívne študujú ďalšie ľadové šelfy v regióne, aby identifikovali podobné vzorce oslabovania. Ich práca je kľúčová pre pochopenie budúcich zmien v Antarktíde a ich potenciálnych dopadov na globálnu klímu a hladinu morí.