Tieto chyby robí 20 % Slovákov, môžu sa pripraviť o majetok. Ak nechceš patriť medzi nich, nauč sa toto

Slováci sú nedostatočne vzdelaní v rámci bezpečnosti na internete. Aj preto často naletia podvodníkom a prichádzajú o tisíce eur. Podvody sú dnes čoraz lepšie a zložitejšie, je ťažké ich odhaliť, myslí si expert na kybernetickú bezpečnosť a ambasádor mBank v tejto oblasti Karol Suchánek.

Phishing je podľa štatistík dlhodobo najpoužívanejší typ podvodu. Podľa experta na kyberbezpečnosť ho dnes podvodníci ešte viac rozširujú o phishingové telefonáty.

Suchánek hovorí o veľmi prepracovaných scenároch. „Môže vám postupne zavolať niekoľko osôb, pričom jedna sa vydáva za vašu banku, druhá za políciu, aby vo vás vyvolali pocit paniky a presvedčili vás, aby ste podnikli rôzne kroky – napríklad previedli peniaze na ,záchranný účet‘,“ vysvetľuje pre Startitup Suchánek.

Na Instagrame sme sa Slovákov pýtali, či dokážu rozoznať 5 z najčastejších podvodov z obrázku – falošné SMS-ky, podvody na bazároch či predstieranie porušenia autorských práv na Instagrame. Dokázali Slováci správne identifikovať, že ide o podvod?

Podvody na bazároch s oblečením

Najnovším podvodom na Slovensku sú útoky zamerané na ľudí, ktorí predávajú oblečenie na online bazároch. „Podľa najnovších štatistík sa počet podvodníkov na bazároch medziročne zdvojnásobil,“ ozrejmuje pre Startitup expert na kybernetickú bezpečnosť a ambasádor mBank v tejto oblasti Karol Suchánek.

Uvádza, že existujú zhruba 3 základné prvky, ktoré je možné sledovať a z nich vyhodnotiť, či ide o podvod. Prvým je okamžitý záujem o produkt po niekoľkých minútach od zverejnenia. V tom prípade sa podvodník spolieha na pocit eufórie z možného rýchleho predaja.

Znakom toho, že ide o podvod, môže byť počet doplňujúcich otázok. Cieľom podvodníka je podľa Suchánka vyvolať pocit skutočného záujmu.

„Bude vás žiadať, aby ste mu poslali číslo svojej karty alebo zadali svoje údaje do zaslaného odkazu. Pamätajte, že kupujúci potrebuje len číslo vášho účtu – na dokončenie nákupu nepotrebuje žiadne iné informácie,“ vysvetľuje Suchánek.

Falošní záujemcovia o predávaný tovar

S podvodmi sa nestretávajú ľudia len na bazároch s oblečením, ale aj pri predaji nábytku či elektroniky. Podvod prebieha stále rovnako – podvodník navonok prejaví záujem o produkt, ktorý je predmetom inzerátu, a kontaktuje predávajúceho poväčšine cez platformu WhatsApp alebo prostredníctvom SMS správy.

Následne pošlú podvodný e-mail s logom daného portálu, ktorý obsahuje link. Ten odkazuje na stránku, kde sa od predávajúceho žiada vyplniť údaje z karty, aby mu tam „mohol zaslať peniaze“.

„Na to však kupujúcemu stačí číslo účtu (IBAN), nie karty. Podvodníci posielajú niekedy aj odkaz na bránu, kde je uvedené, že ,kuriér‘ bol objednaný a stačí vyplniť údaje o karte,“ vysvetľuje Suchánek.

„Samozrejme, že existujú služby dobierky. Nie je však zvykom, aby si kupujúci objednal kuriéra, a určite od vás nebude žiadať číslo platobnej karty,“ dodáva. Ako sa ochrániť pred podvodmi →

Podvodníci vystupujúci v mene pošty

Podvodníci sa neraz vydávajú aj za inštitúciu, akou je pošta. Viacero Slovákov naletelo na podvodné SMS správy o nedoručenom balíku s výzvou na zaplatenie poplatku.

SMS správa v mnohých prípadoch informuje o tom, že balík nemohol byť doručený kvôli nezaplatenému poplatku. Na konci je uvedený odkaz, na ktorom môže tento poplatok jednoducho a rýchlo uhradiť.

„Nikdy neklikajte na odkazy v SMS, a už vôbec nie, ak sú skrátené, napríklad bit.ly, alebo smerujú na iné stránky ako na oficiálnu webovú stránku spoločnosti,“ ozrejmuje Suchánek.

Expert na kyberpečnosť vyzýva Slovákov, aby si dali niekoľko minút na premyslenie a nekonali bezhlavo v prípade, že im príde e-mail alebo SMS s výzvou, aby niečo zaplatili alebo niekde vyplnili citlivé údaje. 

„Ak máte akékoľvek pochybnosti o dôveryhodnosti správy, zavolajte tímu podpory spoločnosti a overte si informácie. Ideálne si číslo vyhľadajte na internete a nevolajte na číslo uvedené v e-maile či SMS správe,“ dopĺňa.

Podvodné kuriérske spoločnosti

Dlhodobo veľmi populárne sú podvody v mene kuriérskych spoločností. Odosielateľ, ktorý sa vydáva za falošnú kuriérsku službu, používa logá známych firiem a od svojich adresátov žiada poplatky za doručenie zásielky.

Podvodníci neraz vyzývajú adresáta na úhradu rozličných poplatkov, napríklad colných poplatkov, poplatkov za doručenie zásielky, za zmenu doručenia alebo za skladovanie zásielky.

„Spravidla ide o plošné útoky, keďže podvodníci nemajú prístup k informáciám o tom, kto balík práve očakáva. Spoliehajú sa teda na užívateľov, pre ktorých to je relevantné,“ vysvetľuje Suchánek.

Uvádza, že táto metóda sa ujala práve v čase pandémie, keď všetci nakupovali online a bola veľká pravdepodobnosť, že veľa ľudí očakáva balík.

„Samozrejme, existujú aj cielené podvody (napríklad spear phishing), pri ktorých využívajú informácie, ktoré o vás majú (napr. zdieľané na sociálnych sieťach, uniknuté databázy atď.), a vtedy je úspešnosť vyššia,“ dodáva. 

Ukradnuté identity aj podvodné súťaže na Instagrame

V poslednom čase narástol počet podvodov aj na sociálnych sieťach. Týkajú sa napríklad podvodných profilov, falošných charitatívnych organizácií, hoaxov, odkazov na hacknuté stránky či podvodných súťaží.

„Najčastejšie používatelia zachytávajú podvodné e-maily a správy priamo v aplikáciách na sociálnych sieťach, ktoré sa tvária ako oficiálna komunikácia z platformy,“ vysvetľuje expert na kybernetickú bezpečnosť Karol Suchánek.

Podľa neho obsahujú podvodné e-maily a správy upozornenia za porušenie pravidiel alebo tvrdia, že používateľ má hacknutý účet, pričom je priložený odkaz na webovú stránku, kde sa má používateľ prihlásiť.

Expert na kybezpečnosť upozorňuje, že ak užívateľ zadá svoje prihlasovacie údaje, tak účet bude odcudzený. Základné pravidlo Suchánka pri používaní sociálnych sieti znie: „Neprihlasujte sa cez odkazy, ktoré vám boli zaslané, a k obsahu sociálnych sietí pristupujte opatrne.“

Najohrozenejšie sú tieto skupiny

Náchylní naletieť podvodníkom sú podľa experta na kyberbezpečnosť najmä mladší a starší ľudia.

„Starší ľudia nie sú tak dobre oboznámení s technológiami, a preto je väčšia pravdepodobnosť, že nezachytia varovné signály, ktoré by sme zachytili my.“

Druhou skupinou je mladšia generácia, ktorá nemá také rozvinuté kritické myslenie alebo je príliš presvedčená o svojej bezpečnosti a správa sa na internete automatizovane.

„Trénujte, trénujte, trénujte – vaša myseľ funguje ako sval, ak ju naučíte, bude vás chrániť. Neklikajte na všetko bezmyšlienkovite, naopak sa v online svete chovajte vedome. A ak potrebujete, je tu mBank so svojou kampaňou #NaBezpečnostZalezi,“ upozorňuje, ako sa ochrániť pred podvodmi, expert na kybernetickú bezpečnosť a ambasádor mBank v tejto oblasti Karol Suchánek.