Tip na víkend: 6 klenotov Slovenska, o ktorých veľa ľudí nevie (FOTO)

Leto nie a nie odísť, no teploty už nie sú také úmorné a slnečné počasie naozaj láka do prírody. Ak ešte nemáš na tento predĺžený víkend žiadne veľké plány, máme pre teba 6 super tipov na miesta, kde nestretneš davy turistov.

Na Slovensku existuje veľké množstvo rôznych zákutí, ktoré nie sú síce notoricky známe, no majú obrovské čaro. Vybrali sme pre teba nevšedné miesta, ktoré môžeš objaviť v rámci Trenčianskeho regiónu.

Rozhľadňa Dohňany

Na vrchole Tlstej hory, nad obcou Dohňany, stojí unikátna drevená vyhliadková veža nazývaná aj „Rozhľadňa Púchovskej doliny“. Na jej zostrojenie bolo použitých približne 60 kubíkov dreva a 35 metrov kubických betónu.

Hlavné piliere rozhľadne tvoria nosné zdvojené stĺpy. Rozhľadňa má tvar valašského klobúka. Smerom k vrcholu sa zužuje a je členená na šesť poschodí – vyhliadkových plošín. Autorom projektu tejto originálnej 21,5 metrov vysokej veže je Antonín Závada.

Výhľad z rozhľadne je kruhový a ten najlepší sa ti naskytne z najvyššieho podlažia. Dominujú v ňom blízke bielokarpatské bralá Lednica a Vršatec.

V ďalších panorámach kraľujú Javorníky, Kysucké vrchy, Malá Fatra so svojou Vrátnou i Kriváňom, Martinskými hoľami a Kľakom.

Za zmienku stojí aj pohľad na Strážovské vrchy s majestátnym Strážovom, Súľovské vrchy s Veľkým Manínom. Vidno i mesto Púchov, dedinku Dohňany a z druhej strany v hlbokej doline čupiacu sa obec Zubák.

Ako prístupovú cestu k rozhľadni môžeš použiť náučný chodník „Tri skaly“, rozhľadňa je jeho štvrtou zastávkou.

Kratšia cesta vedie od autobusovej zastávky v obecnej časti Lazy. Do sedla na hrebeni Tlstej hory sa dostaneš za 45 minút. Po ľavej strane zbadáš rozhľadňu, ku ktorej prídeš za pár minút.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Fedor (@peter.fedor)

Brodzany: kaštieľ s anglickým parkom

K najznámejším kultúrno-historickým stavebným pamiatkam Ponitria patrí renesančný kaštieľ s parkom v Brodzanoch. Ku kaštieľu priťahuje návštevníkov duch v anglickom parku.

V renesančnom kaštieli v Brodzanoch však nestraší. Lákadlom pre milovníkov histórie, kultúry, umenia i poézie je všadeprítomný duch klasika ruskej poézie Alexandra Sergejeviča Puškina a tiež niekoľko búst významných slovenských i ruských spisovateľov.

Stavbu dala v 17. storočí upraviť rodina Kvaššayovcov. Kaštieľ vtedy získal aj potrebnú obrannú funkciu. V 19. storočí sa jeho majiteľom stal rakúsky diplomat, barón Gustáv Friesenhof pôsobiaci v Petrohrade. Po smrti manželky Natálie sa Gustáv oženil so švagrinou, vtedy už nebohého, básnika A.S. Puškina Alexandrou Gončarovovou.

Ich dcéra Natália prežila celý život v Brodzanoch. Jej vzdelanosť a charizma prispeli k rozhodnutiu zveľadiť a ozvláštniť sídlo. Kaštieľ romanticky upravila a okolo neho dala vysadiť park so vzácnymi drevinami, v neďalekom lese vybudovala kaplnku s rodinnou hrobkou a letohrádok. Práve tu sa schádzala európska umelecká smotánka, šľachta i rodina Alexandra Sergejeviča Puškina.

Skalka nad Váhom

Ide o najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Skalka sa nachádza na ceste z Trenčína do Nemšovej. Pozostáva z dvoch objektov: Malej Skalky s barokovým kostolom z roku 1745 postavenom na vápencovej skale. Tá je protipólom trenčianskeho hradného brala. Zároveň je tu kláštor – Veľká Skalka.

Osídlenie Skalky datujú odborníci na základe archeologických nálezov od neskorej doby kamennej. Skalka s výhodnou strategickou polohou bola ideálnym miestom na zakladanie sídiel.

Nezmazateľné stopy tu zanechali starí Slovania v podobe hradiska i pohrebiska z 9. stor. 

Vyraziť môžeš na nenáročnú a príjemnú prechádzku s dĺžkou trasy 5,5 km z Trenčína okolo Váhu cez prírodnú rezerváciu Zamarovské jamy až na Skalku, ktorá sa v posledných rokoch stala tiež obľúbeným miestom skalolezcov.

Haluzice – kostol a roklina

Románsky kostolík s obranným múrom so vstupnou vežou a zvonicou postavili na okraji dnešnej obce Haluzice už v roku 1240. 

Opevňované kostoly v stredoveku boli často jedinou pevnou stavbou v okolí, a preto okrem ochrany pred lúpežníkmi a ozbrojenými vojskami plnili aj úlohu útočiska pred povodňami či búrkami. Bývali zhromaždiskami či miestom pre trhy.

Haluzický kostol ukončil obradné poslanie v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli vzácnu sochu Madony z konca 15. storočia. Ak sa poponáhľaš, v kostolíku nájdeš unikátnu umeleckú inštaláciu od Juraja Gábora, ktorá tu bude do konca septembra. 

Dnes je uložená vo farskom kostole v Beckove a pravdepodobne je to jediná pamiatka z pôvodného interiéru. V stavebnej časti kostola, z ktorého sa zachovalo iba kamenné torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Sisa Siska (@magicsiska)

Ak si ako turista zvolíš v Bielych Karpatoch prechádzku po celej Bošáckej doline, obec Haluzice ležiaca bokom od hlavnej cesty je vhodným východiskom.

K obci vedie vedľajšia cesta za Trenčianskymi Bohuslavicami. Ku kostolíku sa dá dostať aj poľnou cestou z obce Štvrtok. Za dobrého počasia je viditeľný hrad Beckov. Na kopci stojí i menšia rozhľadňa s ešte krajším výhľadom.

Na severnej strane sa tiahne asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická tiesňava. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé aj tým, že potok svoju prácu ešte neskončil a trhlina sa stále prehlbuje.

Ak sa rozhodneš pokračovať malebnými kopanicami až do Novej Bošáce, malou odmenou za vytrvalosť môže byť aj malý pohár miestnej tradičnej slivovice.

Rozhľadňa Inovec

Od decembra 2015 stojí na Inovci, najvyššom vrchu Považského Inovca, meteorologická telekomunikačná rozhľadňa „Helena“.

O jej vznik sa zaslúžil pán chatár z Inoveckej chaty, ktorý našiel spoločnú reč so zamestnancami spoločnosti, ktorej cieľom bolo postaviť na Inovci meteorologický radar.

A tak sa vďaka nim, v nadmorskej výške 1 042 m, týči na Inovci mohutná oceľová rozhľadňa. Jej vrchol siaha do výšky viac ako 1 061 m n. m.

Veža je vysoká 21 metrov a vyhliadkovú plošinu má o päť metrov nižšie. Vedie na ňu 90 schodov. 

Technologické podlažie sa nachádza v nadmorskej výške 18,8 m a sú tu astronomické prístroje, meteorologická stanica, webkamera a telekomunikačné zariadenie. Vstup na technologické podlažie je zakázaný a v prípade nepriaznivého počasia sa vstup na vežu neodporúča.

Výhľad z plošiny veže je 366-stupňový. Veľkolepé kulisy tvoria štíty Veľkej Fatry a Tatier, bradlá Vršatca a kopce Kľak a Veľký Lopeník na Morave. Ako na podnose sa ti predostrú mestá Trenčín, Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany a Bánovce. Pri dobrom počasí ťa prekvapí i silueta vysielača „Kamzík“ v Bratislave.

Vyraz na jesenný výlet a objav miesta, ktoré mnoho ľudí vôbec nepozná

GALÉRIA+ 7

Prístup k rozhľadni je jasne daný. Z deväť kilometrov dlhej cesty vedúcej z Trenčianskeho Jastrabia k Inoveckej chate, budeš mať adrenalínový zážitok. Od Inoveckej chaty vystúpiš po vyznačenej trase za 40 minút na kopec Inovec, na ktorom je vybudovaná i rozhľadňa. Túra je stredne náročná.

Rozhľadňa Malý Jelenec

Rozhľadňa na Malom Jelenci sa nachádza v malebnom prostredí Nemšovej, v časti Trenčianska Závada, neďaleko Gazdovstva Uhliská.

Celková výška unikátnej drevenej stavby je 24,6 metrov. Panoramatický výhľad, ktorý rozhľadňa ponúka, nie je kruhový. Smerom k obci Súča mu v tom bránia stromy blízkeho lesa. No tá časť krajiny, ktorá je k videniu, stojí za to.

Ponúka sa tu výhľad na Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Vršatecké bradlá a dokonca i Martinské hole. Týči sa tu množstvo vrchov – Javorník, Chotuč, Biely vrch, Ostrý vrch, Skalka, Inovec, Kalište, Strážov, Vápeč a mnoho iných. Vidieť je aj Dubnica nad Váhom, Ilava, Nová Dubnica a Nemšová.

Rozhľadňa je ľahko prístupná. Zaparkovať sa dá pri Gazdovstve Uhliská, ktoré sa nachádza v časti obce Nemšová, v Trenčianskej Závade. Odtiaľ vyraz peši okolo pastvín a lesným chodníkom sa po 20 minútach dostaneš k cieľu.

Článok bol pôvodne publikovaný 23. októbra 2022.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska