Tisíce Slovákov na ne denne naletia. Facebook zaplavujú manipulatívne príspevky, ktoré ťa dojmú a potom okradnú

Užívatelia lajkujú slzy detí a bolestivé osudy dôchodcov. V skutočnosti ide o klamlivú pascu, ktorá ich môže doviesť až k nebezpečným prípravkom.

Na prvý pohľad ide o nevinné príspevky. Fotografie smutných detí, babičiek so zroneným výrazom, titulky o zabudnutých narodeninách a slzy v očiach.

Ich cieľ je však ďaleko od empatie či solidarity. V skutočnosti ide o premyslenú manipulatívnu taktiku, ktorá má jediný cieľ – vyvolať emóciu, vytvoriť virálny zásah a následne presmerovať dôverčivého používateľa na podvodnú webovú stránku.

„Pod príspevkami sa objavujú komentáre, gratulácie a blahopriania. Emócie mnohých ľudí sú zmobilizované zarážajúcim spôsobom,“ upozorňuje Tomáš Šalmon, šéfredaktor portálu HOAX.sk, ktorý dlhodobo sleduje a dokumentuje najnovšie formy online manipulácie.

Ako to celé funguje?

Príspevky pracujú s jednoduchou psychológiou – človek, ktorému nikto nedal lajk, si zaslúži tvoju pozornosť. Tlačia na city a apelujú na základné hodnoty, ako sú súcit, pomoc či solidarita. Ak však človek klikne, často sa po niekoľkých ďalších krokoch ocitne na stránke plnej reklám na zázračné lieky či pofidérne investičné schémy.

zdroj: HOAX.sk

„Obrázky sú totiž v drvivej väčšine vytvorené nekvalitnou umelou inteligenciou a napriek chybám ich verejnosť prijíma ako skutočné,“ vysvetľuje Šalmon.

Renomovaný šéfkuchár otvoril podnik za 70 000 eur: Cesto na našu rustikálnu pizzu fermentuje 48 hodín

Obrázky často obsahujú chyby – nesprávne rody, nezmyselné texty, ruské mená, architektúru či azbuku – a predsa ich používatelia zdieľajú ako pravdivé príbehy.

Základom je jednoduchá viralita – lajk, komentár alebo zdieľanie zvyšuje dosah. Algoritmus Facebooku to vníma ako atraktívny obsah a posúva ho ďalej. Čím viac interakcií, tým vyššia návštevnosť na podvodných stránkach, ktoré následne monetizujú svoj dosah reklamami.

„Ruský svet“ v slovenských emóciách

Podľa HOAX.sk je obsah často pôvodom z Ruska. Na Slovensku je známa stránka Svet Médií, v Česku zasa Všechno Ze Světa. Zverejňujú rovnaký obsah, ktorý presmerúva na rovnaký web – youngbuckskin.com, doménu, ktorej názov nedáva v kontexte žiadnu logiku. Administrátori týchto stránok sa pritom pripájajú z Kazachstanu, nie z Európy.

„Názov domény môžeme preložiť ako ‚mladá jelenia koža‘ alebo ‚mladý tmavokožec‘. Logiku toto pomenovanie domény vzhľadom na obsah nedáva,“ píše sa v analýze HOAX.sk.

zdroj: HOAX.sk

Články, ktoré tieto stránky propagujú, sú väčšinou stručné, bez reálneho príbehu, ale zato preplnené reklamou. Čitateľ je zahltený desiatkami výziev na kliknutie – na „zázračné riešenia“, ktoré údajne vyliečia bolesť kĺbov, odstránia parazity či podporia zdravie. V skutočnosti ide o nelegálne predávané prípravky bez overeného zloženia a bez možnosti reklamácie.

Starší ľudia ako cieľová skupina

Zdieľanie a komentovanie týchto manipulatívnych príspevkov je časté najmä u staršej generácie, najmä žien na dôchodku. Práve pre ich vyššiu dôverčivosť a slabšiu digitálnu gramotnosť sú ideálnym cieľom. Podľa HOAX.sk ide o cieľavedomý biznis model, ktorý má nalákať najzraniteľnejších používateľov.

Okrem falošných príbehov sa k nim cez reklamy dostávajú aj nebezpečné lieky, podvodné investičné platformy a klamlivé blogy, ktoré predstierajú, že ide o seriózne odborné články. Mnohé z týchto reklám sú plné nechutných obrázkov červov, orgánov či „zázračných“ pred a po fotografií.

Administrátori stránok v hľadáčiku podvodníkov

Okrem emocionálneho vydierania sa šíri aj ďalšia nebezpečná technika – falošné výzvy pre správcov facebookových stránok. Prichádzajú ako správy v Messengeri, v ktorých údajná „Meta podpora“ tvrdí, že stránka porušila podmienky. Príjemcovi navrhne, aby klikol na odkaz a „vyriešil problém“.

V skutočnosti ide o phishingový útok. Cieľom je získať prihlasovacie údaje a následne zneužiť administrátorský prístup. Mimoriadne nebezpečné je to pre podniky, ktorých reklamné účty sú prepojené s platobnou kartou.

zdroj: HOAX.sk

„Realita je taká, že META nikdy neposiela varovania cez Messenger. Skutočné upozornenia sa zobrazujú po prihlásení do účtu v notifikáciách, nie ako správa od neznámeho profilu,“ vysvetľuje HOAX.sk.

Podvodníci sa dokonca snažia napodobniť vzhľad Facebooku – vytvoria falošné rozhranie, ktoré vyzerá dôveryhodne a žiada prihlásenie. Následne však dochádza ku krádeži prístupu, zmene administrátorov a niekedy aj k priamemu finančnému úniku.

Varovanie pre redakcie aj používateľov

Paradoxom je, že upozorňovanie na tieto praktiky môže byť na Facebooku problém. Portál HOAX.sk opakovane čelil blokovaniu svojich príspevkov len za to, že poukázal na falošné kampane a dezinformácie. Systém ich totiž automaticky označil za „porušujúce pravidlá“.

Aj preto je dnes dôležité nielen upozorňovať, ale aj vzdelávať a zvyšovať digitálnu gramotnosť bežných používateľov. Ak niekto zdieľa podobné príspevky, pomôže vecný komentár alebo súkromné upozornenie. Príspevok je tiež možné nahlásiť ako „falošné informácie – spoločenská záležitosť – generované AI“.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska