Tisíce Slovákov nesmú zabudnúť na dôležitú povinnosť, ostáva im už len niekoľko dní

Sociálna poisťovňa upozorňuje samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a zamestnávateľov na blížiaci sa termín splatnosti odloženého poistného za november 2021. Platbu musia vykonať do 30. septembra 2024.

Ak nebudú mať platbu uhradenú načas, poisťovňa im zúčtuje penále za každý deň omeškania a vymáha dlžnú sumu.

Skontroluj si e-mail

Pri platení za november 2021 treba uviesť špecifický symbol 112021 a správny variabilný symbol, platbu poslať na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

V najbližších dňoch Sociálna poisťovňa opäť pošle SZČO a zamestnávateľom e-maily, kde ich upozorní na povinnosť uhradiť odložené poistné do 30. septembra 2024.

Prvá predpoveď na zimu 2024: Meteorológovia varujú pred La Niñou a polárnym vírom. Vieme, koľko napadne snehu

Táto služba je nad rámec zákonných povinností poisťovne a týka sa tých, ktorí už v minulosti dostali e-mailovú notifikáciu o odklade splatnosti.

Termíny splatnosti odloženého poistného

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí zaznamenali pokles tržieb alebo príjmov z podnikania o 40 % a viac, mali možnosť v rokoch 2020, 2021 a 2022 požiadať o odklad poistného za niektoré mesiace.

Ako informuje Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke, toto predĺženie lehoty platí pre SZČO povinne nemocensky a dôchodkovo poistené, ako aj pre zamestnávateľov na časť poistného za zamestnávateľa, nie za zamestnanca.

Počet práceneschopných medziročne mierne vzrástol

V prvej polovici roka 2024 bolo práceneschopných 453 712 ľudí, čo predstavuje mierny medziročný nárast. Obyvatelia Bratislavského kraja boli na PN najkratšie, zatiaľ čo v Prešovskom kraji trvala PN najdlhšie. V pondelok to oznámil hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúr.

„Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712,“ uviedol Kontúr.

Doplnil, že za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN-ku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Medziročne sa ich počet zvýšil o 45 681 poistencov na viac ako tri milióny.

Hovorca spresnil, že priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785. Pozitívny vývoj bol podľa neho ovplyvnený aj skrátením priemernej doby trvania PN-ky, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb. Dĺžka práceneschopnosti sa medziročne skrátila o pol dňa.

„Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roka sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní,“ priblížil Kontúr.

Z údajov SP vyplýva, že rozdiely v trvaní PN-ky závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Najkratšie boli na PN zamestnanci, v priemere maródovali 43,12 dní. U SZČO to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.