Tisíce Slovákov sa nedostanú k bývaniu. Môže za to radikálny krok poslancov
- Vyšší rast životného minima ešte viac zníži dostupnosť hypoték
- Kúpa bytu sa pre slabšie zarábajúcich môže výrazne sťažiť
- Vyšší rast životného minima ešte viac zníži dostupnosť hypoték
- Kúpa bytu sa pre slabšie zarábajúcich môže výrazne sťažiť
Podľa analytika Swiss Life Select Pavla Škriniara zvýšenie životného minima ovplyvní dostupnú hypotéku hlavne pre rodiny s nižšími príjmami aj o viac ako 15 %. Lepšie zarábajúci ľudia pocítia miernejšie zmeny.
Žiadateľom o hypotéku totiž životné minimum vstupuje do výpočtu ukazovateľa DSTI (debt service to income), ktorý nastavuje nevyhnutnú finančnú rezervu z čistého príjmu po úprave o životné minimum a splátky dlhu. Tento ukazovateľ aktuálne v bankách limituje maximálny objem hypotéky.
„Ak niekto uvažuje o kúpe nehnuteľnosti na úver a nechce žiadať o hypotéku dnes, lebo čaká na pokles cien nehnuteľností, mal by prehodnotiť svoju úvahu,“ hovorí Škriniar pre Denník N.
„Aj keď k poklesu cien realít dôjde, hypotéku v dostatočnej výške v danom momente nemusíte získať,“ varuje ďalej.
Problémy s úvermi
Ako sme ťa informovali už v predchádzajúcom článku, k problému dostať sa k bývaniu môže prispieť aj diskutované dodatočné zdanenie bánk.
„To totiž spôsobí zníženie vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie nových úverov. Pri priemernej výške hypotéky 85 000 eur sa sen o vlastnom bývaní rozplynie 13 200 rodinám ročne,“ uviedla v stanovisku SBA.
Slovenská banková asociácia (SBA) pripomenula, že banky vlani zaplatili na dani z príjmu 219 miliónov eur. Tri najväčšie banky sú dlhodobo medzi desiatimi najväčšími platcami dane. Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska (NBS) bol vlani čistý zisk sektora 829 miliónov eur a medziročne vzrástol o 14,1 %.
„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ vyhlásil prezident SBA Peter Krutil.
Na každých 1 000 eur úveru, ktorý banky poskytli, ešte pred siedmimi rokmi podľa asociácie zarobili ročne v priemere 14 eur. Vlani to bolo už len 10 eur. Banky pritom významne financujú slovenskú ekonomiku. Za posledné dva roky sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo.
Banky tiež podľa SBA plnia memorandum s vládou z roku 2020 lepšie, ako sa zaviazali. „Robíme ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za 2,5 roka, odkedy platí, sme navýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je mimochodom až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ vyčíslil viceprezident asociácie Daniel Kollár.