Pre 430-tisíc Slovákov je plnohodnotné jedlo vzácnosť. Predbehli sme všetkých (REBRÍČEK)

Slovensko sa opäť umiestnilo na nechvályhodnom mieste. Podľa štatistiky si takmer polovica Slovákov z ľudí ohrozených chudobou nemôže dovoliť poriadne jedlo každý druhý deň. Zo všetkých krajín Európskej únie sme prvým štátom.

Jedlo sa zároveň naprieč celou EÚ stáva pre mnohých nedostupnejšie. Zatiaľ čo v roku 2022 si nemohlo poriadne jedlo dovoliť 19,7 percenta ľudí ohrozených chudobou, v roku 2023 je to už 22,3 percent. Analýzu vykonal a informoval o nej Eurostat. 

Čísla rapídne stúpajú, Slovensko je najhoršie

Dovoliť si každý druhý deň jedlo s mäsom, rybou alebo ich vegetariánskym ekvivalentom patrí medzi najdôležitejší faktor, ak chceme vypočítať, do akej miery sú domácnosti vystavené závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii. 

V roku 2023 si až 9,5 percent obyvateľov Európskej únie nemohlo dovoliť každý druhý deň jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent. Toto číslo stúplo o 1,2 percentuálneho bodu. V roku 2022 to totiž bolo 8,3 % ľudí.

Analýza Eurostat sa taktiež zamerala na ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. V rámci EÚ si za rok 2023 nemohlo poriadne jedlo dovoliť až 23,3 percent ľudí. V porovnaní s rokom 2022 došlo k nárastu o 2,6 percentuálneho bodu. 

Eurostat sa taktiež pozrel na konkrétne štáty. A práve to prinieslo pre Slovensko prvé miesto. Mať mäso na tanieri každý druhý deň si nemôže dovoliť až 45,7 percenta Slovákov ohrozených chudobou. Toto číslo predstavuje približne 430-tisíc ľudí. Podľa prieskumu EU-SILC, na ktorý sa odvolal portál finreport.sk, totiž bolo v roku 2023 na Slovensku až 943-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. 

To je 17,6 % obyvateľov z celkovej populácie Slovenska. Oproti minulému roku ich pribudlo približne 50-tisíc. Za najohrozenejšiu kategóriu podľa veku sú deti. Vo vekovej kategórii do 17 rokov bolo ohrozených chudobou až 25,3 %.

Štát vráti Slovákom peniaze za hypotéky. Ak pošleš žiadosť do tohto dátumu, dostaneš sumu za pol roka

Predbehli sme všetkých susedov

V rebríčku Eurostatu sa hneď za nami umiestnili južní susedia. Až 44,9 percent Maďarov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť mäso či rybu každý druhý deň. Trojicu uzatvára Bulharsko z 40,2 percentami.

Najviac mäsa si môžu dovoliť ľudia v Írsku. Podľa portálu len 4,2 percenta Írov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť poriadny pokrm každý druhý deň. Nasledoval Cyprus s 5,0 % a Portugalsko s 5,9 %.

Medzi celkovou a chudobou ohrozenou populáciou z hľadiska dopriania si poriadneho jedla bol rozdiel v rámci celej EÚ 12,8 percentuálneho bodu. Čo sa týka Slovenska, s Maďarskom sme si vymenili miesto. Na celoštátnej úrovni práve Maďarsko vykázalo najväčší rozdiel, presnejšie 30,2 percentuálnych bodov. Netreba sa však tešiť, nakoľko Slovensko sa dostalo na druhé miesto. Rozdiel medzi skupinami je 27,9 percentuálneho bodu.

V rámci krajín sa môžeme učiť od Švédska, Cypru, Luxemburska, Portugalska a Írska. Všetky krajiny totiž majú najmenšie rozdiely, presnejšie pod 4 percentuálne body.

Slovenské jedlá v svetovom rebríčku 

Za slovenské tradičné jedlá sa však veľmi mäso nepovažuje. V minulosti sa mäso na stôl dostalo len párkrát za rok. Presnejšie v období sviatkov či zabíjačiek. Slovenské ženy však museli rodiny nakŕmiť počas celého roka. A čo vo svojich špajzách mali vždy? Zemiaky. 

Niet sa preto čudovať, že klasickými zemiakovými jedlami nepohrdli ani svetoví kritici. Ako sme informovali, práve trojicu najlepších slovenských jedál tvoria pokrmy zo zemiakov. Prosté a jednoduché jedlá, ktoré však dokážu očariť chuťou po celé stáročia. Kritici ocenili napríklad zemiakové placky či lokše, pričom za najlepšie sa považuje najklasickejšie slovenské jedlo, bryndzové halušky.