Tisíce Slovákov žiada zrušenie štátnych karantén. Dôvodom sú závažné problémy v týchto zariadeniach

  • Pred časom sme ťa informovali, že Slováci vracajúci sa v časoch pandémie späť do krajiny sa rozhodli obrátiť na vládu s petíciou
  • Tvrdia, že sú porušované ich základné práva a slobody
  • Petícia, ktorú podpísalo viac ako 6 300 ľudí, bola posunutá krízovému štábu, hlavnému hygienikovi a Ministerstvu zdravotníctva s tým, že má byť prejednaná s „s vysokou prioritou“, nakoľko sú v petícii uvedená závažné pochybenia
BSK, FB/‎Ľudia v karanténe Ministerstva vnútra-M. H. Karpáč
  • Pred časom sme ťa informovali, že Slováci vracajúci sa v časoch pandémie späť do krajiny sa rozhodli obrátiť na vládu s petíciou
  • Tvrdia, že sú porušované ich základné práva a slobody
  • Petícia, ktorú podpísalo viac ako 6 300 ľudí, bola posunutá krízovému štábu, hlavnému hygienikovi a Ministerstvu zdravotníctva s tým, že má byť prejednaná s „s vysokou prioritou“, nakoľko sú v petícii uvedená závažné pochybenia

Zahraniční Slováci sa síce tešia, že veci sa pohli tým správnym smerom, no rozhodli sa doplniť aktuálne stále pretrvávajúce problémy spojené so štátnymi karanténami nad rámec toho, čo je uvedené v petícii. Kým sa potrebné zmeny začnú realizovať v praxi, navrhujú zrušenie povinnej štátnej karantény. Požadujú riešenie aj nasledovných problémov:

V karanténe niektorí musia stráviť až mesiac

Niektorí ľudia sú v štátnom karanténnom zariadení držaní niekoľko týždňov, dokonca mesiac. Niektorí z nich na základe pozitívnych výsledkov testu, iní kvôli tomu, že boli nedobrovoľne umiestnení na izbu alebo bunku s neznámou osobou, ktorej test sa ukázal pozitívny.

Aj keď ich test bol negatívny, a teda podľa opatrenia ÚVZSR mali byť prepustení do domácej karantény, sú naďalej držaní v štátnom karanténnom zariadení.

„Považujeme to za nezákonné obmedzovanie osobnej slobody, veľkú záťaž na psychiku týchto ľudí, pričom im nikto neposkytuje psychologickú pomoc,” objasňujú signatári petície.

Upozorňujú , že v prípade, ak sa osoba nevracia na Slovensko zo zahraničia, no je na Slovensku pozitívne testovaná na COVID-19, platia pre ňu iné pravidlá. Takáto osoba nie je držaná v zdravotníckom zariadení (pokiaľ nepotrebuje zdravotnú starostlivosť), ale je prepustená do domácej karantény.

„Nepoznáme legitímne odôvodnenie tohto nerovného zaobchádzania. Ak je osoba negatívna, tak má byť podľa opatrenia ÚVZSR prepustená bez ohľadu na to, že bola v kontakte s niekým pozitívnym,” dopĺňajú.

Samostatné izby nie sú samozrejmosťou

Jedným z najväčších problémov bolo, a v niektorých prípadoch stále je, umiestňovanie viacerých ľudí na jednu izbu či bunku so spoločným sociálnym zariadením. Niektorí tak boli nakazení priamo v štátnych karanténnych zariadeniach, ako priznal aj hlavný hygienik.

Tento postup je odôvodňovaný dostatočnými kapacitami v štátnych karanténach, ktoré ale nemôžu ísť na úkor ochrany zdravia a života.

„Ani nákladovo to nie je primeraný postup. Síce sa ušetria náklady na ubytovacie kapacity, potom sa ale navyšujú náklady na opakované testovanie ľudí, ktorí sa dostali do kontaktu s pozitívne testovanou osobou,” približujú situáciu zahraniční Slováci.

Nevedia sa dostať k výsledkom testov

Niektorí ľudia, ktorí sú v štátnych karanténnych zariadeniach držaní už niekoľko týždňov a ktorí boli testovaní na COVID-19 pozitívne, sa nevedia domôcť výsledkov týchto testov.

„Niektorí sa o tom, že sú pozitívni, dozvedeli od cudzích spolubývajúcich, maximálne telefonicky. Viacerí nemajú k dispozícii potvrdenie o pozitívnom teste a nevedia teda ani, ako boli testovaní a či bol tento test spoľahlivý,” hovoria.

Táto otázka je oprávnená hlavne v prípadoch, kedy dané osoby napriek pozitívnemu testu dlhodobo nepociťujú žiadne príznaky a mohlo sa teda stať, že došlo k omylu. Kvôli tomuto omylu sú ale stále držaní v štátnych karanténnych zariadeniach. V niektorých prípadoch preukázateľne k omylom v testovaní naozaj došlo.

Zotrvanie v štátnej karanténe predstavuje finančnú záťaž

Náklady na štátnu karanténu, ktoré si majú ľudia hradiť, nemajú zrejme žiadnu oporu v práve a predstavujú pre mnohých nemalú finančnú zaťaž v súčasnej zložitej dobe. Štát by nemal finančnú situáciu ľudí v zlých časoch ešte zhoršovať, mal by im naopak pomáhať. nehovoriac o tom, že by si mali za každý deň núteného pobytu zaplatiť 13 eur/deň. Za 20 dní je to 260 eur.

V prípade pozitívnych osôb, ktoré majú vlastné domovy, v ktorých by nikoho neohrozovali, nie je dôvod, prečo by nemohli byť prevezení do domácej karantény.

Nezmyselné výnimky zo štátnej karantény

Od 20. 4. je nutné preukázať sa pre uplatnenie výnimky zo štátnej karantény originálom lekárskeho potvrdenia a originálom negatívneho testu na COVID-19. S tým sú spojené veľké problémy.

Nie v každej krajine sa dá nechať dobrovoľne preventívne (a teda bez príznakov) otestovať na COVID-19, nehovoriac o vysokých nákladoch na tento test. Dôsledkom týchto nedostatkov môže byť to, že budú do karanténnych zariadení umiestnení ľudia, pre ktorých je to naozaj zdravotne nebezpečné.

Cestovanie cez celú krajinu na vlastné náklady 

Ľudia stále nie sú do štátnych karanténnych zariadení umiestňovaní podľa bydliska, ako bolo opakovane avizované, ale podľa voľných kapacít. Zo štátnych karanténnych zariadení sa následne nemajú často ako dostať, nakoľko doprava zo štátneho karanténneho zariadenia nie je organizovaná štátom.

„Ľudia cestujú cez celú republiku hromadnou dopravou, prípadne ich musí prísť niekto odviesť. Opäť sa navyšujú náklady týchto ľudí na dopravu. Tiež sa tým nie ideálne eliminuje šírenie nákazy. Keď sú umiestňovaní ďaleko od svojho bydliska, nemá im zároveň kto priniesť napr. lieky, či osobné veci,” objasňujú.

Na hraničných priechodoch sa tlačia v stanoch

Zahraniční Slováci upozorňujú, že by bolo vhodné na hraničných priechodoch dodržiavať hygienické a preventívne opatrenia. Ľudia sú zbytočne nútení zhromažďovať sa v jednej miestnosti alebo stane, nedodržiavajú sa odstupy.

„Taktiež dávam na zváženie, či by nebolo dobré priamo na hraniciach merať aspoň telesnú teplotu, určite to nie je nezvládnuteľné opatrenie,” hovorí Slávka Henčeková, jedna zo signatárok petície.

Opatrovateľky chodia z karantény do karantény

Opatrovateľky, ktoré chodia hlavne do Rakúska a nie sú „pendlerky“, chodia opatrovať na dvojtýždňové turnusy. Ak nechcú stratiť prácu, prakticky tak chodia z karantény do karantény z jedného štátu do druhého.

„Ich situácia je ešte horšia v tom, že každý mesiac musia okrem domácej karantény ísť ešte do štátnej karantény. Nielenže tak sú o to menej so svojou rodinou, ale vznikajú im ďalšie nemalé náklady,”  hovoria.

Rozšírenie nákazy v preplnených autobusoch

Ľudia, ktorí prídu na hraničný prechod individuálne, čakajú niekoľko hodín na odvoz do karanténneho zariadenia. Doprava sa uskutočňuje hlavne autobusmi, ktoré sú niekedy naplnené do posledného miesta.

„Nie je v nich možné dodržiavať odstupy a hrozí značné rozšírenie nákazy na ostatných. Pred vstupom do autobusu nie je poskytnutý dezinfekčný gél, rúško, ani sa nemeria teplota. Verím, že by rýchlou nápravou bola doprava viacerými autobusmi,” upozorňujú Slováci.

Z niektorých karanténnych zariadení sa ozývajú správy, že sú ľuďom prehľadávané kufre a osobné veci, čo nepovažujeme za správne, ani zákonné.

Zákaz fajčenia pod hrozbou pokuty

V niektorých štátnych karanténnych zariadeniach je zakázané fajčiť, a to ani na balkónoch. Hrozia im pokuty. Pre fajčiarov je tento zákaz nedodržateľný a zbytočne neprimerane obmedzujúci.

Slováci v štátnych karanténach sú toho názoru, že problémy v týchto zariadeniach napriek tomu, že na nich opakovane poukazovali, pretrvávajú.

„To dokazuje naše tvrdenie uvedené v petícii, že je povinná štátna karenténa veľmi náročná na zorganizovanie a že by bolo lepšie ju zrušiť, pretože prináša veľa problémov a naopak málo výhod pri záchyte a spomaľovaní šírenia nákazy COVID-19,” dodávajú.

Argumentujú, že v súčasnosti už nie je príchod zo zahraničia tak veľkým ritizom ako pred pár týždňami a situácia v okolitých krajinách je pod kontrolou. Ich naliehavosť na zrušenie povinnej štátnej karantény je preto o to väčšia.

Zdroj: peticie.com

Najnovšie videá

Trendové videá