Tisícky Slovákov o tom nevedia: Horúčavy na pracovisku musí riešiť tvoj šéf. Zisti, aké máš výhody

Do celej Európy vrátane Slovenska dorazili horúčavy. S prestávkami očakávame ich viaceré vlny. Vlani si extrémne teploty vyžiadali na našom kontinente desaťtisíce obetí a Európska environmentálna agentúra pred rovnakými rizikami varuje aj v súčasnosti, informovali sme. 

Slovensko už zažilo poriadne bláznivé letné počasie. Počas jediného dňa nás meteorológovia varovali pred nevyspytateľnými búrkami, silným vetrom, ale zároveň aj doterajšími rekordnými teplotami v tomto roku.

A práve pre vlny horúčav na Slovensku platí vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá má chrániť zamestnancov pracujúcich najmä v exteriéri. Ide o práce v podmienkach bez možnosti regulácie teploty prostredia, vysvetľuje RTVS.

Týka sa to najmä odvetví ako doprava, stavebné práce, poľnohospodárstvo či lesníctvo. Podobne sú na tom aj zamestnanci pracujúci v prostredí s mechanizmami sálajúcimi teplo, ako sú napríklad lisovacie stroje. Zároveň však vyhláška nezabúda ani na zamestnancov v interiéri.

Maximálna operatívna teplota

Rezort podotýka, že každý druh práce má svoju vlastnú maximálnu operatívnu teplotu. RTVS oslovila riaditeľku odboru pracovných vzťahov Národného inšpektorátu práce (NIP) Luciu Sabovú Dankovú, ktorá podotýka, že záťažou teplom sa zvyšuje nepozornosť, čo v práci vplýva na riziko vzniku úrazu.

Z vyhlášky vyplýva, že o záťaži teplom možno hovoriť, keď dôjde k prekročeniu maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty. V tejto súvislosti sa stanovuje krátkodobá a dlhodobá únosnosť vysokej teploty.

„Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce,“ vysvetľuje rezort.

Startitup zisťoval, či Slovensku hrozí povinná vojenská služba. Oživujú ju viaceré európske krajiny

Krátkodobo únosná záťaž teplom je však limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme. To nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ/m². Tejto hodnote zodpovedá nárast teploty telesného jadra o 0,8 °C, ako aj nárast priemernej teploty kože o 3,5 °C či zrýchlenie srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu.

Zamestnávateľovi v takýchto prípadoch vznikajú rôzne povinnosti.

Povinnosti zamestnávateľa

Ako vysvetľuje Sabová Danková, zamestnávateľ musí zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady a môže prijať opatrenia ohľadom prestávok na ochladenie sa.

Taktiež má možnosť skrátiť či posúvať pracovné zmeny. Predĺžiť smie obedovú prestávku a zamestnancov môže rotovať v zmenách. Taktiež môže poskytnúť vhodnejší odev.

„Ak zamestnancovi firma neposkytuje pitný režim v čase horúčav, môže podniknúť isté kroky pre nápravu situácie,“ uvádza NIP.

Európa sa otepľuje zo všetkých svetadielov najrýchlejšie: Horúčavy vlani zabili desaťtisíce ľudí, hrozí to opäť

„V prvom rade by sa mal zamestnanec obrátiť na zástupcov zamestnancov, ktorými sú či už príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre oblasť BOZP je takýmto zástupcom zamestnancov aj zástupca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,“ cituje Sabovú Dankovú RTVS.

Ochrana v interiéri

Ochranu pred nevhodnými podmienkami potrebujú aj zamestnanci pracujúci v interiéri. Pred teplom sa možno ochrániť zatieňovaním okien, žalúziami, klimatizáciou či vetraním.

V prípade používania klimatizácie by mal rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou vzduchu predstavovať ideálne 5 a najviac 7 stupňov. Vzduch z klimatizačnej jednotky zároveň nesmie fúkať priamo na zamestnanca.