„To musí byť viac,“ Putin ostal v šoku po zverejnení priemernej mzdy v Moskve

To, že ruský prezident Vladimir Putin prekvapuje nielen Rusov, ale aj bežných občanov európskych krajín, respektíve celého sveta, často v negatívnom zmysle, je vec, na ktorú sme si už zvykli. 

Aj v týchto dňoch sa prezentoval ako človek, ktorý nemá reálnu predstavu o tom, ako bežný obyvateľ funguje v samotnom hlavnom meste krajiny, ktorej vládne už viac ako dvadsaťpäť rokov.

The Pinnacle Gazette totiž informuje o nedávnom stretnutí Správnej rady na Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzite (MSU), ktorá je najväčšou univerzitou v krajine a samotný Putin sa na jej fungovaní podieľa. 24. januára na jej pôde Putin vyjadril prekvapenie nad údajmi o zverejnených priemerných platoch v Moskve.

Apeluje na univerzity, aby prišli s konkurencieschopnými platovými podmienkami

Tie sa totiž pohybujú od 140 000 do 160 000 rubľov (1 360 do 1 554 eur). Tieto, pre ruského prezidenta nečakané čísla poukazujú na rozpory, ktoré vníma medzi finančnou kompenzáciou potrebnou na prilákanie a udržanie kvalitných talentov v prestížnych vzdelávacích inštitúciách a aktuálnou ponukou.

Putin zdôraznil, že je potrebné, aby univerzity poskytovali konkurencieschopné platy, najmä pre mladých odborníkov vstupujúcich do pracovného procesu.

Jeho tvrdenia prichádzajú v čase, keď sa prínos mladých odborníkov považuje za čoraz dôležitejší pre rozvoj vedy a školstva. Naznačil potrebu politík zabezpečujúcich súlad mzdových štruktúr s vedúcimi úlohami v rámci vzdelávacej komunity.

Počas diskusie o odmeňovaní zamestnancov univerzity Putin poznamenal: „Podľa môjho odhadu by čísla mali byť vyššie, aby skutočne odrážali postavenie popredných vzdelávacích inštitúcií, ako sú tie naše.“

Túto argumentáciu smeroval Sergejovi Sobjaninovi, starostovi Moskvy, čím ho prinútil, aby zopakoval uvádzané čísla. Putin zdvihol obočie a neveriacky odpovedal: „Naozaj? Musí to byť viac!“ uvádza jeho názor na platové očakávania ako potenciálne nižšie, ako by mali byť.

Putinova dcéra prehovorila: Nie sme silná ekonomika, ľudský život má v Rusku najvyššiu hodnotu

Portál EADaily píše, že ruský líder poznamenal, že v tomto prípade univerzita splnila stanovené štandardy, ale vyzval, aby neoslabovala pozornosť na tento problém.

Vladimir Putin pritom už skôr prisľúbil, že Rusko vybuduje práce na podporu premiestnenia potrebných špecialistov z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), teda medzinárodnej organizácie združujúcej väčšinu z bývalých zväzových republík Sovietskeho zväzu, ktorá v súčasnosti zahŕňa 10 krajín. Zároveň ide v prvom rade o predstaviteľov kľúčových etnických skupín Ruskej federácie.

Financovanie vojny má následky

The Pinnacle Gazette uvádza, že budúce vyhliadky týkajúce sa platového ohodnotenia v Moskve sú celkom pozitívne, pretože prognózy naznačujú, že by do roku 2025 mzdy mohli vzrásť na približne 180-tisíc rubľov (1 758 eur) a do roku 2027 prekročiť 200-tisíc rubľov (1 953 eur).

Tento rast je významný, najmä v porovnaní s celoštátnym priemerným platom, ktorý zostáva výrazne nižší, a síce na úrovni približne 85-tisíc rubľov (830 eur).

Putina označili za jedného z „víťazov roka 2023“. Ruská ekonomika však hovorí niečo iné, požiera štátne firmy

Portál The Bell upozorňuje na to, že rekordné verejné výdavky a stabilný vývoz ropy Rusku predtým umožňovali obchádzať najhoršie dopady západných sankcií vyplývajúcich z vojny na Ukrajine a najrozsiahlejšia krajina planéty sa tým skutočne vyhla ekonomickému kolapsu, ktorý mnohí západní ekonómovia predpovedali.

To však teraz odznieva, pretože sa skomplikovala pozícia Moskvy ako celosvetového trhoviska energetických surovín, cez ktoré už Rusko aktuálne nemôže zameniť ropu a plyn za tak potrebné západné technológie.

„Kremeľ ukazuje, že nie je schopný pokračovať vo vojne, financovať sociálne a infraštruktúrne projekty, a zároveň udržiavať nízku infláciu a stabilný výmenný kurz,“ napísali analytici spomínaného portálu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie