To najhoršie, čo doma máme: Tieto stavby by obyvatelia nášho hlavného mesta najradšej zbúrali
- Aj v architektúre platí pravidlo: sto ľudí, sto chutí
- 5 bratislavských stavieb, ktoré zväčša nie sú obľúbené
- Pár z nich si dokonca vyslúžilo anticenu za architektúru
- Aj v architektúre platí pravidlo: sto ľudí, sto chutí
- 5 bratislavských stavieb, ktoré zväčša nie sú obľúbené
- Pár z nich si dokonca vyslúžilo anticenu za architektúru
Posudzovať vizuálnu stránku architektúry je vždy z časti subjektívna záležitosť. Niekto sa nájde v socialistických betónových stavbách, iný v drevenom minimalizme. Tieto stavby sú však v spoločnosti vnímané ako „nie veľmi vydarené“. Niektorým bola spísaná petícia na zbúranie, iné si zas vyslúžili anticenu za architektúru BRUTUS.
„Cieľom anticeny za architektúru BRUTUS je ukázať na architektúru a jej autorov a spolutvorcov, ktorých výsledná práca demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku. Podpriemerná architektúra a stavebná kultúra je odrazom stavu našej spoločnosti,“ vyjadrila sa Zuzana Duchová z BRUTUSu.
Bratislava je slovenskou „Mekkou“ v nevkusnej architektúre. Je to predsa logické. Čím viac sa stavia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa niektorý projekt nepostaví dobre.
„Keď nič nerobíte, nič nepokazíte, takže najviac nevkusu by malo byť asi v Bratislave. Najviac sa tam stavia, investuje. Je toto vlastne dôležité? Aj zlé veci majú nádej na zmenu. Každá stavba by mohla mať zmysel a byť dobrou, aj bez ocenenia. Možno sme národ, ktorý sa nevie oceňovať. Je nás málo, nejakú cenu za architektúru si má šancu všimnúť rádovo menej ľudí ako na väčších národných trhoch,“ povedala pre Startitup Duchová.
Omylom postavený parník
V tomto prípade sa jedná o kombináciu dvoch stavieb na rohu Dunajskej a Ulice 29. augusta. Pred výškovou budovou VÚB banky stojí nižšia administratívna. Spolu vytvárajú z uhla, ktorý môžeš vidieť na obrázku, akýsi parník.
Budovy však pochádzajú z rôznych architektonických ateliérov. Výškovú budovu postavili architekti z Bahna a menšiu administratívnu budovu skupina Jančina Architekti, ktorí boli do realizácie Malého trhu prizvaní cez súťaž. Či sa na výslednom efekte architekti spoločne dohodli, ostáva otázne.
Hotel Park Inn Danube
Hotel Park Inn Danube už dva roky po sebe vyhral anticenu za architektúru Brutus. Nachádza sa na ľavom brehu Dunaja v Bratislave a jeho vizuál je podľa organizátorov päsťou na oko celému Starému mestu.
Úrady podľa organizátorov síce sľubujú nápravu, ktorá je však v nedohľadne, no majiteľ je nadmieru spokojný a verejnosť si zvyká.
Gól do vlastnej brány podľa súťaže dostali Architekti Šebo Lichý. „Tí svoj nesúhlas s podmienkami a vyhodnotením súťaže na nový Campus VŠVU dotiahli až na Úrad pre verejné obstarávanie, čím spôsobili projektu nemalé obštrukcie a zaviedli nebývalý precedens. Doteraz ÚVO úsudkom architektov v súťažiach návrhov mohol dôverovať. V čase uzávierky anticeny BRUTUS nebolo jasné, kam prípad presne vyústi,“ informuje tlačová správa.
Na vyzvanie redakcie Startitup reagovali k nominácii aj Architekti Šebo Lichý: „Brutus je podľa nás to, že mandát na posudzovanie celej slovenskej architektúry si privlastní neznáma skupina „odborníkov“, ktorí nechcú byť menovaní, ďalej to, že vlna negativizmu na ľudskú mentalitu v dnešnej rýchlej a povrchnej dobe vždy zaberie, že niekomu prekáža, že sme sa ozvali proti tomu, že niekto porušuje pravidlá súťaže, že niekto nerešpektuje územný plán mesta a ešte je za to aj odmenený, že od nášho podania sťažnosti ubehlo množstvo času a nič sa neudialo, že VŠVU ako inštitúcia, ktorá má ísť vzorom, pripustí porušenie autorských práv profesora Kuzmu a brutus je to, že hoci sme všetko podrobne odkomunikovali, niekto vysloví povrchný názor a v dnešnej postfaktuálnej dobe ho hneď trúbi do sveta.“
Vízia mesta v meste, vďaka ktorému si naplno užijete rieku, podľa názoru mnohých príliš nevyšla. Riaditeľka Slovenského centra dizajnu Katarína Hubová tvrdí, že sa s ňou doslova minula. Holandskému architektovi Erickovi van Egeraatovi sa nielenže nepodarilo pritiahnuť ľudí na dunajské nábrežie, ale dokonca vytvoril multifunkčný komplex, ktorý zo svojej odvrátenej strany (otočenej do ulice) pripomína skôr bunker. „Je jednoducho škaredý. Keď sa na River Park pozeráte z Hradu, vidíte len ponurú monolitickú stenu – hradbu medzi riekou, mestom a človekom. Myslím si, že ľudské meradlo a príjemný pocit sa zo stavby vytratili a to, dúfam, nebol architektov zámer.“
20 ročná novostavba: Premiere
V pamiatkovej zóne na Šancovej ulici sa príbeh nevydarenej stavby začal písať už v roku 2002. Začiatkom tohto roka sa výstavby vežiaka, ktorý iritoval Bratislavčanov, skončila a neobľúbený polyfunkčný dom sa konečne skolaudoval.
Nevhodne umiestnená neforemná budova v prostredí vyrovnanej zástavby bola predmetom odporu obyvateľov v priebehu posledných rokov. Byty sa však z väčšej časti predali.
Bratislavský bizar: Motýlí dom
Asi najfarebnejšia stavba, akú ti vie Bratislava ponúknuť plus sa vieš v nej ubytovať. Pár metrov od Hlavnej stanice, na Jaskovom ráde, môžeš navštíviť bizarný hotel, pri ktorom sa každý pozastavuje. Nesie názov hotel Galéria, ktorý prekypuje originalitou.
Napriek kritike, ktorú tento úlet dostal najmä od tamojších obyvateľov, je inšpirovaný slávnym architektom Hundertwasserom.
Jeho vzhľad je odvážny a nie každému po chuti, no kto by rád skúsil niečo iné, je to tá správna voľba. Cena za noc jednolôžkovú izbu začína na 28 eurách, avšak dá sa prenajať lacnejšia väčšia izba či dokonca ateliér.
Postrach Ružinova: Obytný dom Glória
Vežiak v bratislavskom Ružinove, ktorý je vďaka nižším budovám naozaj vidieť z každého kúta mestskej časti. Jednoduchosť v tejto stavbe nehľadaj. So svojimi 101 metrami je doposiaľ najvyššou obytnou budovou v Bratislave.
V roku 2005 vyhral súťaž Obytný dom roka 2005, o päť rokov neskôr zasa získal anticenu. Rovnako rozdeľuje obyvateľov aj dnes. Názorové spektrum začína tam, kde ide o gýčovú postmodernú opachu a končí originálnou stavbou, ktorá šedý Ružinov a okolie jednoliatej Miletičky svojim spôsobom oživuje.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra