Tolerujeme alkoholikov, no ak si namiesto borovičky dáte marihuanu, ste kriminálnik, tvrdí Nicholsonová

Slová cannabis, marihuana je na Slovensku hotový strašiak. Vo väčšine európskych krajín na základe štúdií a dlhoročných vedeckých poznatkov pochopili, že táto rastlina dokáže zmierniť utrpenie a zlepšiť kvalitu života aj ťažko chorých pacientov a že tí, čo ju užívajú, sú spravidla menej agresívni ako napríklad tradiční alkoholici a nie sú kriminálnici. U nás je to trestný čin porovnateľný s vraždou.

Uvedomuje si to aj poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá túto pálčivú tému najnovšie otvorila na sociálnych sieťach:

„Už v roku 2010 SaSka otvorila otázku dekriminalizácie ľahkých drog. Povedzme si, kam sme sa odvtedy posunuli. O desať rokov neskôr dostal 25-ročný Róbert 12,5 roka za držbu marihuany. Zatiaľ sa voči rozsudku odvolali, ešte nevieme ako to definitívne dopadne, ale aj tak je zarážajúca neproporčnosť trestu. Za zabitie Filipínca Henryho po brutálnom útoku dostal páchateľ 9 rokov. Nájomný vrah Andruskó, ktorý za finančnú odmenu zavraždil dvoch mladých ľudí, dostal 15 rokov.“

Podľa poslankyne je načase sa vážne zaoberať nespravodlivou disproporciou trestov medzi držbou marihuany, aj keď  v podmienke, a násilnými trestnými činmi.

„Tolerujeme tradičných alkoholikov, ale tých, ktorí si namiesto borovičky zapália marihuanovú cigaretu, považujeme za kriminálnikov a posielame ich do väzenia. V drvivej väčšine prípadov ide o mladých ľudí, ktorí sa do života len rozbiehajú,“ tvrdí.

Pýta sa, čo bude so životom mladých ľudí ako Robo, ktorí sa po desiatich rokoch dostanú z väzenia na slobodu. Aká bude ich perspektíva? Kde sa zamestnajú?

„Za pár gramov trávy, aj keď v podmienke, im zničíme život. Podľa štatistík minimálne jedna tretina mladých ľudí na Slovensku experimentuje s marihuanou. Ak dáme všetkých do basy na 5 rokov, ako bude vyzerať naša spoločnosť? Koľkých budeme zachraňovať cez dávky v hmotnej núdzi?“ hovorí Nicholsonová.

Zdôrazňuje, že v tomto prípade nejde o žiaden boj konzervatívnych a liberálnych politikov, či voličov. Podľa europoslankyne by táto problematika mala byť témou debaty zdravého rozumu o číslach a dátach a konzekvenciách, ktoré prináša absurdne prísna právna úprava, ktorá nemá v Európe obdobu.

Upozorňuje tiež, že každý rok je odsúdených asi 300 až 400 užívateľov drog. Toto číslo svedčí o tom, že ak je účelom zákona prevencia či odstrašovanie, tak to naozaj nefunguje.

Na  nezmyselnosť v zákone upozornila nedávno aj prezidentka Zuzana Čaputová v odôvodnení amnestie pre 28-ročného mladého muža, podľa ktorého nedostatočne rozlišujeme medzi dílermi a konzumentmi. Stačí sa napríklad pozrieť do Českej republiky. U našich susedov sa držba marihuany do 10 gramov považuje za priestupok hodný pokuty do 15 000 českých korún. Odňatie slobody na 15 rokov tak vyznieva absurdne.

V prípade držby marihuany by sme sa podľa Nicholsonovej mohli inšpirovať trendom v európskych krajinách a prevenciu aj reštrikciu riešiť neskôr na úrovni pokút ako väzenia.

„Podľa mňa nie je normálne, že v jednom členskom štáte idete za marihuanovú cigaretu do väzenia a v druhom si vás ani nevšimnú, poprípade vás vedome pozývajú do coffeeshopov na to, aby ste si zapálili marihuanu. Bolo by dobré začať na užívanie marihuany pozerať cez štúdie a v rámci Európskej únie aj rovnako. Veľmi by som preto privítala takúto racionálnu debatu napríklad aj v našom slovenskom parlamente,” priznáva europoslankyňa.

Nicholsonová spolu s predsedníčkou výboru NR SR pre zdravotníctvo Janou Cigánikovou víta aj iniciatívu ministerstva zdravotníctva vyradiť látku cannabidiol (CBD) zo zoznamu psychotropných látok.

Na základe pripravovanej novely zákona o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch sa má Slovensko pripojiť k takmer všetkým krajinám Európskej únie, ktoré už túto látku v zozname omamných a psychotropných látok nemajú.

„Vítame to pre to, lebo Európska únia, Európska komisia, Európsky parlament aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už celé roky vyzývajú jednotlivé štáty, aby vyradili CBD z tohto zoznamu a pozerali na ňu ako na liečivú látku,“ uviedla na tlačovom brífingu europoslankyňa.

Ako Nicholsonová doplnila, WHO už celé roky vo svojich štúdiách hovorí o tom, že CBD nevykazuje u ľudí žiadne účinky, ktoré by poukazovali na akýkoľvek potenciál zneužívania alebo závislosti. Upozornila na to, že dodnes neexistujú dôkazy o problémoch týkajúcich sa verejného zdravia spojeného s používaním čistého CBD, práve naopak.

„Všetky ostatné štáty Európskej únie okrem Slovenka a Litvy už túto látku zo zoznamu omamných a psychotropných látok dávno vyškrtli,“ dodala. Predsedníčka zdravotníckeho výboru konštatovala, že na kanabinoidy sa vo väčšine významných štátov nevzťahuje žiadna legislatíva.

„Výnimkou je však Slovensko, ktorá bez relevantného a odborného odôvodnenia zaradilo CBD medzi psychotropné látky v roku 2011,“ uviedla. 

Tým sa podľa nej zamedzilo ďalšiemu výskumu a používaniu CBD na liečebné účely. „V niekoľkých klinických štúdiách sa cannabidiol preukázal ako účinná látka na liečbu epilepsie. Existujú štúdie aj na liečbu diagnóz ako schizofrénia, niektoré typy nádorov mozgu, Alzheimerova choroba, ale napríklad aj skleróza multiplex,“ uzavrela Cigániková.