Tomáš Kompaník: Ľuďom je naozaj jedno čo si kúpia, hlavne, že to vyzerá ľudovo

V roku 2014 sa dvaja kamoši rozhodli, že slovenský tradičný vzor nepatrí len do uzavretej subkultúry. A tak vznikol spojením grafického dizajnu a hodnotného výskumu projekt, ktorý dnes poznáš pod názvom ahaxslovakia. Na počiatku bola kniha ľudových výšiviek, dnes ich je už niekoľko a každá má nápad a extra pridanú hodnotu. Vyšívať sa však podľa nej nenaučíš. Ako to v skutočnosti s chápaním a vnímaním slovenského ľudového prvku pretaveného do autorskej dizajnovej grafiky je, sme sa rozprávali s Tomášom Kompaníkom.

Platí pravidlo, že všetko čo je slovenské s ľudovou tématikou sa predáva lepšie ako ostatné výrobky? V čom je dnes unikátom AHA Slovakia?

Ja osobne som trochu iný spotrebiteľ, mne nejde tak o pôvod ako o kvalitu a originálnosť. Čiže ak by som videl niečo krajšie a kvalitnejšie a bolo by to napríklad z Grónska, tak uprednostním to. Myslím si, že aj tento prístup posúva výrobcov robiť kvalitnejšie veci. A tak k tomu pristupujem aj v ahaslovakia. Snažím sa dať do každého dizajnu niečo svoje a nepreberať iba existujúce vzory. Často ich spájam, vytváram nové farebné kombinácie a kompozície.

zdroj: Archív: Aha Slovakia

Kde čerpáte inšpiráciu?

Tento rok som sa rozhodol precestovať Slovensko a zbierať obrazový materiál z výšiviek zo 100 rôznych dedín. Chcem mať svoje vlastné zdroje a neopakovať sa. Spoločná vec, ktorú počujem takmer v každej dedine je, že neexistovalo, aby dve ženy mali rovnakú výšivku – každá sa musela aspoň nejakým detailom odlíšiť a byť svojská. A to presne chcem robiť aj ja – inšpirovať sa starým, ale vytvárať nové, aby to zapadlo do našej doby.

Nestáva sa často, že firma získa už po roku pôsobenia na trhu ocenenie za produktový dizajn, ako ste využili túto konkurenčnú výhodu?

Beriem to ako veľké šťastie a veľmi to ahasalovakia pomohlo hlavne v povedomí o nej. Vďaka RedDot sa o knihe veľa písalo, takže som mohol preskočiť zdĺhavé a obchodnícke prezentovanie značky a sústrediť sa na iné veci. Tu som si naplno uvedomil, že dobrý a originálny produkt sa vie odprezentovať aj sám.

Čo bola najväčšia prekážka, ktorej ste museli čeliť na začiatku podnikania?

Na začiatku to bolo asi mentálne nastavenie, že idem niečo robiť sám, na vlastnú päsť a zodpovednosť. Bol som čerstvý absolvent grafického dizajnu a nemal som žiadne poňatia o DPH, maržách, distribúcii… Netušil som, čo všetko stojí za tým, aby som mohol mať web, na ktorom sa dá objednávať a platiť kartou. V tomto mi veľmi pomohla a vyšla v ústrety poradenstvom Tatra banka.

zdroj: archív: AHA Slovakia

Sú turisti už dnes väčším ťahúňom vašich tržieb ako Slováci?

Tým, že sa venujem v poslednej dobe hlavne knihám, ktoré sú v slovenčine, tak sú to stále najmä Slováci. Najlepšie fungujú ako darček, ľudia si ich kupujú hlavne s cieľom niekomu ich darovať. Často mi píšu, že posielajú veci rodine a kamarátom do zahraničia.

Aká bola vaša najväčšia chyba pri začiatku podnikania?

Asi to, že som chcel veľa vecí naraz. Chcel som hneď ponúkať veľa produktov a byť v každom kníhkupectve a predávať na trhoch. Ale postupne som zistil, že robiť to pomalšie má väčší zmysel.

Odkiaľ čerpáte námety?

Najskôr som námety čerpal zo starých kníh a múzeí. Ale v knihách je len obmedzené množstvo zdrojov a takmer vždy sú tam tie najtypickejšie výšivky pre Slovensko a mňa baví objavovať aj menej známe veci. Preto som sa tento rok zaviazal, že budem menej pracovať za počítačom viac cestovať a spoznávať. Týmto spôsobom si zapamätám oveľa viac vecí, lebo sa mi spájajú s konkrétnymi ľuďmi z dedín.

zdroj: Archív: AHA Slovakia

Ako dlho trvá zrod jednotlivých grafík?

Dĺžka spracovania je rôzna. Jednoduché krížikové vzory nakreslím rýchlo, zložité kvety, napríklad z Podpoľania, vedia zabrať skoro celý deň. A to je len prekreslenie. Potom vždy vytváram nové kompozície a to je už na dlhšie a vzniká veľa pracovných variantov. Ak mám napríklad vytvoriť nejaký obal, etiketu, plagát, s takýmto vzorom, je to na niekoľko dní.

Dá sa ešte v rámci ľudového umenia pretaveného do grafického dizajnu stále posúvať ďalej?

Jasné, že dá. Vždy keď rozprávam o výšivkách, tak hovorím, že veď aj tie ženy pred 150 rokmi vždy vytvorili niečo jedinečné, len aby boli krajšie ako ich susedka. A využívali na to v tej dobe všetky dostupné materiály a postupy. My dnes máme oveľa väčšie technologické možnosti a oveľa viac materiálov, tak ich treba využiť, určite by to robili aj tie tety vyšívačky.

Potrpia si Slováci viac na kvalitu alebo dizajn? Či to ide ruka v ruke?

Ako ktorí. Vo väčších mestách už sú malé obchody s výrobkami od slovenských dizajnérov a darí sa im. Takže to je dobrá správa. Myslím si ale, že väčšina nejako kvalitu nerieši a kúpi si hocičo, kde je čičmianske srdiečko. A to by sme mali byť ešte radi, že je aspoň čičmianske, lebo častokrát sa ako slovenské prezentujú aj vzory, ktoré pochádzajú z Maďarska alebo Poľska. Výrobcovia to vôbec neriešia a zákazníci tiež nie. Často to vidno na folklórnych festivaloch alebo jarmokoch, kde sa predáva veľa takéhoto tovaru a ľuďom je naozaj jedno čo si kúpia, hlavne, že to vyzerá ľudovo. Takže tu nás čaká ešte dlhá cesta, ako učiť slovenských zákazníkov, že nie je vzor ako vzor a výrobok ako výrobok.

zdroj: archív: AHA Slovakia

Čo tvorí najväčšiu časť predaja z vášho sortimentu?

Knihy. Asi aj preto, že práca s knihami ma viac baví, takže sa ich tvorbe a predaju viac venujem. Do budúcna sa aj plánujem ešte viac zameriavať na knihy alebo rôzne papierové výrobky. To je to, v čom som doma a robí mi to radosť.

Potrebovali ste niekedy úver, aby ste udržali chod firmy?

Zatiaľ nie. Na začiatku som mal úspory a prvej knihe sa darilo, takže si firma zarobila na produkciu ďalších produktov. Zatiaľ to mám nastavené tak, že čo si nemôžem dovoliť, to nerobím. O úvere skôr rozmýšľam do budúcna. Rád by som ho využil pri nákupe strojov, alebo samostatnej produkcii. Teraz to je tak, že ja niečo navrhnem a ďalšia firma to vyrobí.

Sú vo všeobecnosti Slováci hrdí na svoj domov a tradície?

Hovoria, že sú, ale keby došlo na lámanie chleba a vy sa opýtate niekoho mimo folklórneho sveta, nech vám povie text ľubovoľnej ľudovej piesne z ich regiónu alebo čo sú to dožinky, tak neviem, čo by ste sa dozvedeli. Mám pocit, že sa ľudia často bijú do pŕs, akí sú Slováci, ale nejaký hlbší záujem o slovenskú históriu a kultúru im chýba. Ale aby som nepôsobil veľmi negatívne, tak musím povedať, že to ide k lepšiemu. Je veľmi veľa ľudí, ktorí vo svojom meste organizujú rôzne podujatia, malé lokálne firmy, ktoré vyrábajú skvelé veci a ľudia ich podporujú. Takže si myslím, že ideme dobrým smerom, pomaly, ale dobre.

Prečo sa stal najznámejším práve čičmiansky vzor?

Ja ani presne neviem. V prvom rade treba povedať, že tie geometrické vzory sú veľmi pekné a široko využiteľné. A to, že je ich už priveľa, asi tak trochu súvisí s lenivosťou. Keď zadáte do vyhľadávača termín „slovenský tradičný vzor“, medzi prvými sa zobrazí práve ten čičmiansky. A nachádza sa tiež v každej knihe o Slovensku. Keď chcel pred pár rokmi niekto spraviť „slovenský“ dizajn, použil to, čo našiel ako prvé. To sa opakovalo niekoľko rokov, až vznikla čičmianska záplava. Aj výrobcovia tieto vzory často využívajú, pretože ide o akúsi „safe“ voľbu- už sú medzi ľuďmi známe a každý si ich spojí so slovenskou vzorovou tradíciou. Pre mňa to ale znamená prvoplánovosť a skôr vypočítavé než originálne riešenie.