Slovenská politika je tragikomédia, tvrdí herec Tomáš Sitkey: „Kultúre chcem pomôcť kvalitnou prácou“

Byť hercom na Slovensku je dobrodružstvo samo osebe. Nie je to len o svetlách reflektorov, červenom koberci či potlesku na javisku. Je to najmä o práci, hľadaní príležitostí, zvládaní neistoty a neustálom zlepšovaní sa.

Cesta k herectvu je prepletená výzvami

Cesta k herectvu u nás nebýva priama ani jednoduchá – začína často malými úlohami, niekoľkými pokusmi o prijímačky a pokračuje rokmi skúseností.

Mladí umelci vstupujú do tejto sféry s nadšením, ktoré však prerýva neistota. Aké sú reálne výzvy hercov na Slovensku? Dá sa herectvom uživiť? Akú rolu v tom všetkom hrajú sociálne siete a aktuálna kultúrna situácia?

Na tieto témy sme sa porozprávali s úspešným slovenským hercom Tomášom Sitkeyom, ktorého poznáme z obrazoviek seriálov ako Sľub, Mama na prenájom či Dunaj, k vašim službám.

• Ako sa dá vybudovať cesta k herectvu?
• S akými výzvami súperia slovenskí herci?
• Vedia sa mladí slovenskí herci presadiť?
• Ako prebieha proces od castingu až po prvý natáčací deň?
• Ako Tomáš vníma aktuálnu kultúrnu situáciu na Slovensku?

Ako si sa dostal k herectvu?

K herectvu som sa dostal vďaka herečke Peťke Vajdovej. Ponúkla sa, že ak chcem, môže ma pripraviť na prijímačky na VŠMU. Bola totiž na mojej stužkovej – keďže som bol spolužiak jej brata na gympli. No a ako to už na stužkových býva, mali sme pripravený program plný polotrápnych scénok. Ona na základe toho na moje prekvapenie usúdila, že vo mne asi niečo je (smiech).

Je náročné dostať sa na vysokú školu v odbore herectva?

Pomerne áno. Je tam veľký pretlak a konkurencia. Keď som ja robil prijímačky (neúspešne) v roku 2014, brali asi 10 až 15 ľudí. Veľa uchádzačov sa tam pokúša dostať viackrát.

V ktorých slovenských seriáloch či filmoch si hral?

Ak nerátam malé postavičky v projektoch, v ktorých som sa len „mihol“, tak som hral (a hrám) v seriáloch Dunaj, k vašim službám, Mama na prenájom a Sľub.

zdroj: Archív Tomáš Sitkey

Je niektorý z nich pre teba výnimočný?

Všetky sú pre mňa výnimočné. Asi neviem povedať, ktorý z tých projektov mám radšej alebo ktorý je mi bližší. Na jednej strane ide o moje herecké prvotiny, takže som sa pri každom veľa naučil. A na druhej strane – všetky postavy, ktoré stvárňujem, sú úplne odlišné, no zároveň ma každá z nich veľmi baví.

Aká je finančná výzva mladého herca na Slovensku? S akými výzvami musíš zápasiť?

V televíznej a filmovej sfére to väčšinou funguje tak, že hercova „cena“ rastie postupne – projekt od projektu. Začiatočné honoráre ale nie sú nič výnimočné. Ak je mladý herec už samostatný a platí si bežné výdavky dospelého človeka, nie je to jednoduché. Aby ho dokázala uživiť jedna rola v seriáli, musela by byť veľká a natáčanie by muselo zaberať veľa dní v mesiaci.

Televízne projekty navyše trvajú len určitý čas a vedia skončiť doslova zo dňa na deň. Preto je veľa hercov zamestnaných v divadle – nielen pre umelecké naplnenie, ale aj kvôli väčšej finančnej istote. Mať stály angažmán a pravidelnú mzdu je jednoducho istota. Zároveň však platy v divadlách – podľa mňa – nie sú adekvátne. Sú neprimerane nízke.

Mnohí herci si preto privyrábajú, ako vedia – robia reklamy, dabing, moderovanie či rôzne eventy. Je to zložitá cesta na vlastnú päsť, no ak je herec talentovaný, pracovitý a má trpezlivosť, po čase si vie vybudovať slušnú životnú úroveň.

Mladí ľudia zomierajú na akútne zlyhanie srdca. Varovné signály však prichádzajú skôr než tragédia

Vedia sa mladí slovenskí herci presadiť?

Áno, vedia. Záleží však na tom, v akej oblasti sa chcú presadiť – či ako činoherní, muzikáloví, seriáloví, filmoví alebo dabingoví herci. V každej sfére platia trochu iné pravidlá, ale vo všeobecnosti to vždy závisí od ich talentu, osobnostnej a vizuálnej originality a od toho, ako veľmi to naozaj chcú.

Keď dostaneš novú rolu, ako prebieha celý proces od prvého castingu až po prvý natáčací deň?

Z mojich skúseností to začína tak, že herec pred castingom dostane texty a základné informácie o postave, ktorú má stvárniť. Na samotnom castingu býva väčšinou prítomný režisér alebo kreatívny producent. Ak tam nie sú osobne, celý casting sa nahráva na video, ktoré si režisér pozrie neskôr a rozhodne sa na základe záznamu.

Ak herec rolu získa, nasledujú kostýmové a maskérske skúšky. Vyberajú sa outfity vhodné pre postavu, nastavuje sa účes, make-up, niekedy aj fúzy, jazvy – jednoducho sa vytvára celý vizuál postavy. Stáva sa, že kvôli postave musí mať herec napríklad krátke vlasy alebo sa, naopak, nesmie strihať.

V prípade filmov sa môže od herca očakávať aj zmena hmotnosti – chudnutie alebo priberanie. Po týchto prípravách si herec naštuduje prvé dostupné scenáre, viac sa zoznámi so svojou postavou – a ide sa točiť.

zdroj: Archív Tomáš Sitkey

Čo ťa na herectve zarazilo najviac?

Najviac ma zarazilo, najmä v komerčnej brandži, že sa hercom často nekomunikujú dôležité informácie. Človek má niekedy pocit, že je len prostriedok na samom konci celého reťazca ľudí, ktorí sa na projekte podieľajú.

Zažil si pri natáčaní nejaké úsmevné príhody?

Chvalabohu, je ich nespočetne. Keď je na pľaci dobrá nálada a medzi ľuďmi funguje chémia, dejú sa samé úsmevné situácie. Pri niektorých kolegoch mám taký záchvat smiechu, že je niekedy naozaj náročné udržať vážnu tvár pri natáčaní. A všetci vieme, ako to funguje – práve vtedy, keď sa smiať nemôžeme, sa nám chce najviac.

Najhoršie je, keď sa pozeráš do tváre kolegovi, ktorý tiež zápasí so smiechom a mykajú mu kútiky. Režisér sa vtedy buď potichu smeje s nami a snaží sa nás „upratať“, alebo – čo je častejší prípad – na nás chytá nervy (smiech).

Čo by si odporučil tým, ktorí uvažujú o herectve?

Aby nezostali len pri uvažovaní – treba to jednoducho skúsiť. Ja som roky len premýšľal, lebo som sa bál. Dôležité je urobiť prvé kroky: prihlásiť sa do castingových databáz (aj televízie majú vlastné), skúsiť herecké kurzy, prípadne školu, a začať čítať knihy o herectve. Každý krok ťa posunie bližšie.

Máš nejaké vysnívané herecké úlohy, ktoré by si si rád zahral?

Asi nemám jednu konkrétnu vysnívanú rolu. Skôr by som bol rád, keby moje herectvo nebolo typovo zaškatuľkované len na jeden druh postáv. Mojou predstavou je byť všestranný herec – vedieť zahrať aj uletenú komediálnu postavu, ale zároveň aj temnú, depresívnu rolu.

zdroj: Archív Tomáš Sitkey

Ovplyvňujú tvoju kariéru nejako sociálne siete, na ktorých si tiež aktívny? Ako pristupuješ k svojej online prezentácii?

Myslím si, že vďaka mojej tvorbe na sociálnych sieťach som zatiaľ dostal iba jednu menšiu rolu. Či ma tá tvorba o nejakú postavu aj pripravila, netuším – ak áno, tak budiž. Humor rozosmieva, dodáva energiu a dobrú náladu. Nemám v pláne s ním prestať len preto, že by si ma niekto mohol zaškatuľkovať ako „toho komedianta“.

Nikdy sa nebudem na niečo hrať len preto, že sa to v šoubiznise nosí. Nechcem byť ten populistický, prospechársky typ, ktorý sa prispôsobuje trendom na silu. Verím, že aj na Slovensku už pomaly prichádza čas, kedy môže človek robiť humor a zároveň obsadzovať vážne, dramatické postavy. Stačí sa pozrieť na Jima Carreyho alebo – o niečo bližšie – na Štěpána Kozuba.

Ako vnímaš aktuálnu kultúrnu situáciu na Slovensku? Ovplyvnila ťa?

Ak narážate na aktivity ministerstva kultúry a pani, ktorá je aktuálne na jeho čele, tak mňa osobne to zatiaľ nijako výrazne nezasiahlo. Žiaľ, mnohých iných ľudí v kultúre sa to dotýka. Slovenská politika je jeden veľký bizár a tragikomédia.

Ja sa momentálne sústredím najmä na to, aby som sa zdokonaľoval a podával čo najlepšie herecké výkony. Verím, že takto môžem kultúre najviac pomôcť – tým, že do nej budem prispievať kvalitnou prácou.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory