Tomáš v Ekvádore skúsil Ayahuascu. Bol presvedčený, že umrel, no ani v pekle nenašiel pokoj

Ako si sa k nej dostal a čo ťa motivovalo k jej vyskúšaniu?

Dostal som sa k tomu pomerne náhodou. Po rokoch som sa stretol s kamarátkou, ktorá mi hovorila o svojich zážitkoch s Ayahuascou z Ekvádora, a musím povedať, že ma to veľmi zaujalo.

A keďže som už mal nejakú skúsenosť s psychedelikami, vravel som si, že toto by mohla byť zaujímavá skúsenosť. Motivovala ma hlavne zvedavosť a tiež vidina osobnostného rastu, ale nehľadal som to kvôli jednému konkrétnemu problému, ktorý by som chcel riešiť.

Je podľa mňa dobré ísť do toho s nejakým zámerom, ale určite netreba lipnúť na výsledku… že si teraz dám nejaký džús v pralese a magicky sa mi vyriešia všetky moje problémy. Možno sa niečo vyrieši a možno vôbec nič.

Ako by si popísal fyzické a psychické pocity počas rituálu s Ayahuascou?

Čo sa fyzických pocitov týka, typická je silná nevoľnosť v prvej časti zážitku. Mnoho ľudí po nej zvracia, no nie každý. Hlavne to závisí od konkrétnej zmesi Ayahuascy, ktorú každý kmeň pripravuje inak. Tá naša obsahovala iba samotnú Ayahuascu (po ktorej je celý kokteil pomenovaný) a listy inej rastliny, obsahujúce DMT (hlavnú psychoaktívnu látku).

Táto kombinácia zvracanie až tak nevyvoláva. Mne párkrát bolo trochu zle, ale nezvracal som. A psychické pocity? Fu, celé spektrum. Ťažko je to zachytiť v skratke. Na Ayahuasce je zaujímavé, že človek nikdy nevie, čo ho čaká. Môže zažiť už 20 ceremónií a aj tak netuší, čo sa bude diať na dvadsiatej prvej.

Keby som mal vybrať ten najtypickejší psychický pocit, ak to takto vôbec môžeme nazvať, tak je to pocit straty kontroly. Skrátka dejú sa veci a ja mám minimálnu, a niekedy vôbec žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje.

V tvojom blogu spomínaš, že ani v pekle nie je kľud. Ako si to myslel?