TOP 10 miliardárov počas pandémie zarobilo toľko, že by to zaplatilo vakcíny proti koronavírusu pre všetkých na svete

Najbohatší ľudia na svete si počas pandémie koronavírusu výrazne prilepšili, a to až o pol bilióna dolárov. Toto množstvo peňazí by stačilo na zaočkovanie komplet celej planéty proti koronavírusu.

Naopak, najchudobnejším môže trvať aj desať rokov, kým sa z krízy spamätajú. Na obrovské prehĺbenie majetkovej nerovnosti upozornil inštitút Oxfam, ktorý sa tejto problematike venuje dlhodobo.

Miliardári rástli

Najbohatší miliardári síce začiatkom roka prišli o pomerne veľkú časť ziskov aj majetku, no čoskoro straty zmazali a začalo sa im dariť. Oxfam uvádza, že tisícke najbohatších ľudí sveta sa podarilo z krízy spamätať za rekordných deväť mesiacov.

Absolútnym víťazom krízy je Elon Musk, ktorý sa z minuloročného 30. miesta v rebríčku najbohatších vyšplhal až na úplný vrchol. Zarobil rekordných 128,9 miliardy dolárov.

zdroj: SIU na základe dát Oxfam, foto: TASR/AP

Na chvíľu zosadený z trónu, ale aj tak stále kraľujúci najbohatší človek na svete na kríze zarobil „len“ 78,2 miliardy dolárov. Jeff Bezos, zakladateľ a šéf Amazonu, má dnes majetok 191,2 miliardy dolárov. V rebríčku miliardárov, ktorí si polepšili cez krízu najviac, je aj čínsky „obchodník s vodou“ Zhong Shanshan. Ten zarobil 76,6 miliardy dolárov.

Odvrátená strana bohatstva

Oxfam zároveň upozorňuje, že zatiaľ čo bohatí bohatnú, chudobní sú čoraz chudobnejší. Tým najchudobnejším môže trvať aj celú dekádu, kým sa finančne spamätajú aspoň na predkrízovú úroveň.

„Pre najbohatších je dávno po kríze. Desať najbohatších ľudí na svete navýšili svoj majetok o dokopy pol bilióna dolárov. Viac, než treba na zaplatenie vakcíny proti COVID-19 pre každého človeka na svete a zaistenia, aby nikto v dôsledku pandémie nebol uvrhnutý do chudoby. Zároveň však pandémia spustila najhoršiu krízu zamestnanosti za posledných 90 rokov, pričom nechala bez príjmu milióny ľudí,“ uvádza štúdia Oxfam.

Celá ekonomika potrebuje zmenu

Na to, aby každý človek na planéte dostal vakcínu proti koronavírusu, je podľa Oxfamu potrebných asi 141 miliárd dolárov. Ďalších 80 by stačilo na to, aby sa milióny ľudí neocitli pod hranicou chudoby. Oxfam pracoval s dátami od Svetovej Banky a došiel k záveru, že v roku 2030 bude miera chudoby vo svete ešte vyššia ako pred koronakrízou. 

Inštitút preto apeluje na elity, aby sa v dobe po koronakríze zamerali na udržateľnosť a investovali do verejných služieb a nískoemisných, „zelených“ sektorov. Vytvoria sa tak milióny úplne nových pracovných miest, ktoré ľuďom zaručia férový prístup ku zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a sociálnej starostlivosti. Najbohatší ľudia a korporácie by sa mali zamyslieť nad tým, ako ku spoločnému dielu prispejú.

Pandémia je horšia ako kríza v roku 2009

V uplynulom roku prišlo o prácu pre pandémiu koronavírusu štyrikrát viac osôb ako počas najhoršej fázy svetovej hospodárskej krízy v roku 2009. Vyplýva to zo správy Organizácie Spojených národov (OSN), ktorú zverejnili v pondelok.

Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) vlaňajšie pandemické opatrenia celosvetovo spôsobili pokles práce o 8,8 %, čo predstavuje asi 255 miliónov pracovných miest na plný úväzok. Tento ukazovateľ je štvornásobne vyšší ako počas finančnej krízy spred vyše dekády.

„Toto je najťažšia kríza pre svet práce od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Jej dopad je oveľa väčší ako v prípade globálnej finančnej krízy v roku 2009,“ uviedol generálny riaditeľ MOP Guy Ryder.

Pokles práce sa premieta aj do príjmov. Najväčšie finančné straty počas pandémie koronavírusu zaznamenali ženy a mladí ľudia. MOP však očakáva nárast pracovných miest v druhej polovici tohto kalendárneho roka. Bude to však závisieť od zníženia počtu prípadov koronavírusu a zavádzania vakcín proti ochoreniu COVID-19.